Minizamyslenie Strach a vzťah

Sú situácie, v ktorých potrebujeme vysokú mieru pochybností ako soľ. A situácie, v ktorých nám práve večné pochybnosti bránia nadviazať vzťah.

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (Mt 14, 22 – 36)

Včera videl Peter a jeho dvaja priatelia Ježiša počas mystického zážitku. Dnes ho vníma ako nočnú mátohu. „Ježiš nám v noci nepripadá vždy milujúci a nežný – práve v noci môžeme vidieť jeho nočnú podobu, keď nám pripadá ako duch a desí nás. Vtedy mu nerozumieme a nedokážeme si ho nijako zaradiť. Priamo do ohniska nášho strachu však prednáša svoje: ,Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!‘ (por. Mt 14, 27),“ píše Anselm Grün.

Peter a ostatní, ktorí videli chodiacu postavu v búrke, mali právo na svoje pochybnosti. Mohol to byť ktokoľvek. Ale po tom, ako Ježiš odhalil svoju tvár, už miesto na pochybnosti nebolo. Ani počas takého eskamotérskeho kúsku, akým je chodenie po vode. Veď ak je špacírujúca postava po mori Ježiš, potom je možné všetko.

Petrovo chodenie po vode je symbolom každého vzťahu. V skutočnom vzťahu jeden verí druhému a spolu dokážu neuveriteľné veci. Ak v ňom bude jeden neustále pochybovať o láske toho druhého a mať strach, začne sa topiť. A Ježišov Boh nechce strach, ale skutočný vzťah. Ktorého súčasťou je občas aj romantická prechádzka po vlnách. (Jozef Husovský)