Minizamyslenie Plávajúca podlaha

Potápajúci Peter po tom, ako sa pokúsil o prechádzku po morských vlnách, je skôr cieľom nášho súcitu ako obdivu. Lenže tento prostoreký muž vykročil do vĺn a niekoľko krokov sa mu skutočne podarilo.

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. (Mt 14, 22 – 33)

Maliar Ernst Alt zachytil na obraze s názvom Počas 4. nočnej stráže Petra práve v momente vykročenia z loďky do vĺn. Jeho pohľad smeruje dopredu. Jednu ruku má vystretú smerom „von z obrazu“, druhú má na uchu, aby lepšie počul slovo, ktoré obraz nemôže zachytiť.

Zaujímavý pohľad ponúkajú aj jeho spolulodníci. Jeden je zdesený, druhý sa ho snaží zadržať za tuniku, tretí hľadí cez prsty k zemi, lebo nechce vidieť, ako sa to skončí. Štvrtý si ťuká na čelo, piaty zbožne spína ruky k nebu a šiesty sa rezignovane snaží vidieť to, čo vidí Peter.

Racionálne vzaté, Peter robí najväčšiu hlúposť vo svojom živote. Každý si predsa dokáže spočítať, koľko je dva a dva aj to, že vodná hladina je síce plávajúca, ale nie podlaha. Peter však počúva svoju intuíciu. Vie, že prišla chvíľa, keď musí vykročiť z lode a zmeniť niečo vo svojom živote, aj keď to na prvý pohľad nestojí na pevných základoch.

Lenže základom nie je podlaha, pevnina, loď ani skala, ale Ježiš. A ten je blízko. To o neho sa môžeme s vierou oprieť. Aj napriek neveriacim pohľadom. (Jozef Husovský)