Minizamyslenie Vezmime, zasejme a vmiesme

Slovo „kráľovstvo“ evokuje niečo veľkolepé – od kráľa cez nádherné paláce, krásu, bohatstvo až po armádu, ktorá nad ním bdie. Keď Ježiš hovorí o nebeskom kráľovstve, prekvapuje:

„Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. (...) Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Mt 13, 31 – 35)

Obyčajní ľudia majú pocit, že sa ich čokoľvek spojené s kráľovstvami, ako ich poznáme, takmer vôbec netýka. V Božom alebo nebeskom kráľovstve je to naopak. Poslední sú prvými, a teda najdôležitejšími (Mt 20, 16). Inštalovanie nebeského kráľovstva na zemi nie je závislé od zákonov, nariadení či príkazov, ale od rozhodnutí každého z nás.

„Mohutné evanjelizačné akcie na štadiónoch môžu niekomu pripadať ako sám predvečer príchodu Kristovho kráľovstva. Druhý deň však upratovači odstránia odpadky a život pôjde ďalej. Božie kráľovstvo (...) sa rozvíja buď vnútri človeka, alebo nikde,“ napísal Jan Jandourek.

Boh presahuje všetkých kráľov a kráľovstvá až natoľko, že si pokojne môže dovoliť byť totálne jednoduchým. A na jednoduchosti postavil aj svoje kráľovstvo. Vezmeme maličké zrnko a zasadíme ho. Vezmeme kvas a vmiesime ho do života. Žiadne megaakcie. Obyčajný život. Zasejeme úsmev a ochotu a neskôr zožneme ľudskosť. Vmiesime kúsok lásky a zožneme naplnený život.

Aj keď najťažšie sú neraz najjednoduchšie veci. (Jozef Husovský)