Minizamyslenie Aj z kúkoľa sa môže stať pšenica

Ján Krstiteľ pomenoval nádeje ľudí, ktoré vkladali do Mesiáša: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 3, 10). Prišiel však Ježiš a „veľké upratovanie“ sa nekonalo. Ježišovo: „Nechajte oboje – pšenicu aj kúkoľ – rásť až do žatvy“ (Mt 13, 30) bolo o to znepokojujúcejšie. Chcelo by to vysvetlenie.  

Učeníci vraveli Ježišovi: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ (Mt 13, 36 – 43)

Ježiš odkryl presné osoby a obsadenie, ale hlavná otázka, prečo hneď nezlikviduje planý kúkoľ, zostala otvorená. Azda preto, aby naznačil, že nielen „urobenie poriadkov“, ale aj samotné pochopenie podobenstva potrebuje trpezlivosť a životnú skúsenosť.

Učeníci až neskôr pochopili, že stopercentne rozoznať dobro od zla je veľmi ťažké. „To, čo vyzerá ušľachtilo, môže koreniť v pýche, znášanlivosť môže vyrastať z duchovnej lenivosti a slovom ‚láska‘ sa nezriedka označuje niečo, čo je v skutočnosti vlastníckou túžbou,“ vysvetľuje Nico ter Linden a pokračuje:

„A naopak: niekto na prvý pohľad tvrdý a ľahostajný sa môže znenazdania zachovať šľachetne. Jedno sa prelína s druhým... Kto si tu trúfne robiť sudcu? (...) V Božom kráľovstve nikto nesmie odpísať svojho blížneho. (...) Veriť vždy znamená veriť v zmenu. U Boha sa takpovediac aj z kúkoľa môže stať pšenica.“

Vždy keď máme tendenciu rýchlo vytrhať „škodnú“, mali by sme si pripomenúť, že ani sami nie sme stále pšenicou. A ako dobre nám padne, keď nám niekto dá čas a šancu opäť sa ňou stať. (Jozef Husovský)