Matúš sa podujal na nadľudský výkon predstaviť nebeské alebo Božie kráľovstvo prostredníctvom Ježišových podobenstiev. Pretože Ježiš nikdy nepodáva filozoficky precízne definície, ku ktorým niet čo dodať. Naopak, jeho metaforické odpovede prinášajú nové otázky.
Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.“ (Mt 13, 44 – 52)
Navyše, ako napísal teológ Pavel Mikluščák, každý si pod fenoménom Božieho kráľovstva už za Ježišových čias predstavoval niečo iné. Farizeji naplnenie Tóry, zelóti politickú teokraciu, apokalyptici príchod nového eónu, nového neba a novej zeme.
Spoločným menovateľom všetkých troch Ježišových podobenstiev je to, že „zachytáva všetko“, ako pripomína správny preklad Alberta Maggiho.
„Poklad nebeského kráľovstva kupujeme aj s poľom, plodným aj neplodným, so skálím aj s hlušinou, božský poklad s ľudským plevelom, na ľudskom poli,“ napísal Andrej Dermek. Teda so všetkým.
Rukami muža, ktorý našiel vzácnu perlu, prešli aj menej cenné či úplne bezcenné, špinavé a falošné perly. Teda všetky, ktorých sa mohol dotknúť. A aj tento proces patrí k Božiemu kráľovstvu.
Joseph Ratzinger napísal, že „kráľovstvo prichádza v osobe Ježiša“. Teda všade tam, kde je Ježiš Kristus prijatý, sa začína Božie kráľovstvo. Tak môže byť prítomné aj v montážnych halách, vo verejných domoch či v pekle koncentračných táborov.
Je tam, kde ho nájdeme, aj tam, kde ho vnesieme. Pretože my nie sme len jeho hľadačmi, ale aj jeho nositeľmi. Aby ho mohli nájsť ostatní. Všetci a kdekoľvek. (Jozef Husovský)