Sv. Jakub, apoštol Rybárska stolička a ministerské kreslo

O apoštolovi Jakubovi, často označovanom ako Starší alebo Väčší, aby sme ho odlíšili od jeho mladšieho alebo menšieho menovca, nevieme veľa. Napriek tomu môžeme cestou evanjeliami sledovať jeho pomalú metanoiu od člena dua „boanerges“ (synov hromu) až po oddaného učeníka, ktorý ticho prijal svoje umučenie.

Jakub pochádzal z Betsaidy pri Genezaretskom jazere. Jeho otcom bol Zebedej a matkou Mária Salome, dcéra Márie Kleofášovej a sestra dvoch apoštolov Júdu Tadeáša a práve Jakuba Menšieho či Mladšieho. Keďže bývali na brehu jazera, jeho otec Zebedej bol rybárom. A zdá sa, že nebol úplne chudobný, pretože si na prácu prenajímal externých pomocníkov.

Ježiš povolal Jakuba ako tretieho z apoštolov (aspoň podľa synoptických evanjelií), hneď po Petrovi a jeho bratovi Ondrejovi, spolu s jeho mladším bratom Jánom (Mt 4,18n). Podľa evanjelia obaja veľmi rýchlo opustili otca, lode, dom a išli za ním. Zrejme sa to stalo po zázračnom rybolove.

Peter, Jakub a Ján patrili do Ježišovho užšieho okruhu učeníkov, ktorých so sebou bral pri zvláštnych príležitostiach, ako bolo vzkriesenie Jairovej dcéry (Mk 5, 21 – 43), premenenie na hore Tábor (Mt 17, 1 – 9) a pri smrteľnom zápase počas modlitby v Getsemanskej záhrade, pri ktorej všetci traja „statočne“ zaspali (Mt 26, 36 – 46).

Jakub a jeho brat Ján sú aj hlavnými protagonistami „prosby o protekciu“ pri udeľovaní miest v Božom kráľovstve (Mk 10, 35 – 45). V Matúšovom evanjeliu ju dokonca prednáša ich matka, čo ešte zvýrazňuje ich zbabelosť, keďže sa potrebovali skryť za matkinu sukňu (Mt 20, 20 – 28).

Ježiš však dokázal aj túto čudnú prosbu premeniť na posolstvo o tom, že „kto sa bude chcieť stať veľkým a prvým, bude sa musieť stať služobníkom“. Zároveň prorocky hovoril o kalichu utrpenia, ktorý bude musieť Jakub vypiť v podobe mučeníckej smrti. A Ján v podobe neporozumenia aj od svojich najbližších.

Po Turícach Jakub pôsobil v Jeruzaleme, kde pravdepodobne ako prvý položil život za Ježiša, keď ho nechal popraviť Herodes Agripa I. (Sk 12, 1 – 3).

Podľa ďalšej neskoršej tradície Jakub hlásal evanjelium v Španielsku. Ďalšia však hovorí, že sa Španielsko stalo len miestom jeho telesných pozostatkov, a to rôznymi komplikovanými cestami.

Jakubove pozostatky vraj do Španielska priniesli traja mnísi, aby ich ochránili pred mohamedánmi. Najprv ich priniesli do Zaragozy. Po jej dobytí v roku 714 boli prenesené do Galície, kde sa na ne zabudlo. No v deviatom storočí boli znovu objavené a uctievané v Compostele.

Keď kráľ Alfonz Cudný nechal nad hrobom vystavať v roku 816 Chrám sv. Jakuba, biskup k nemu preložil aj svoje sídlo a okolo začalo vyrastať mesto Santiago de Compostela.

O Jakubov hrob sa v Compostele sprvoti starali benediktíni, ale útok Maurov v roku 997 zničil pôvodný chrám. Král Alfonz III. Veľký dal nad hrobom apoštola vystavať v rokoch 1075 – 1150 katedrálu s pôdorysom latinského kríža, v ktorej sa dodnes nachádzajú pozostatky sv. Jakuba.

Sviatok svätého Jakuba ustanovil na 25. júl pápež Kalixtus II. Ak tento sviatok pripadne na nedeľu, začína sa v Santiagu de Compostela rok svätého Jakuba.

Pápež Alexander III. udelil Santiagu de Compostela titul Sväté mesto, podobný, akým disponuje Jeruzalem a Rím.

V tom všetkom by nemal zaniknúť Jakubov životný príbeh muža, ktorý túžil vymeniť rybársku stoličku za „ministerské kreslo“ v Božom kráľovstve, aby napokon pochopil, že sedieť po Ježišovej pravici či ľavici znamená pevne stáť za jeho ponukou. Aj keď ho to bude stáť hlavu.

Je to príbeh o vnútornej premene, v ktorej mnohým pomohla aj pešia púť do Santiaga de Compostela.