Sv. Joachim a Anna Ježišovi starí rodičia

Kánonické evanjeliá prinášajú zmienku o otcovi Máriinho manžela Jozefa (Mt 1, 16; Lk 3, 23), aj keď nepresne či skôr teologickou optikou. O menách Máriiných rodičov sa však z týchto evanjelií nedozvieme nič. Vieme iba to, že mala „príbuznú“, ktorá sa volala Alžbeta (Lk 1, 5. 36).

Mária mala v dejinách spásy výnimočné miesto, preto bolo vcelku logické, že sa ľudia zaujímali aj o to, kto a akí boli jej rodičia. V čom bola ich životná situácia zvláštna alebo iná? Od koho sa Mária naučila tak dôsledne a pokorne nasledovať Boha, že mu povedala bezvýhradné áno?

Prvý dokument, ktorý prezrádza mená rodičov Panny Márie, je apokryfné Protoevanjelium svätého Jakuba z polovice 2. storočia. Toto „evanjelium“ nebolo prijaté do zoznamu kánonických, môžeme však predpokladať, že prináša autentické mená Máriiných rodičov: Joachim a Anna.

O Máriiných rodičoch hovoria aj ďalšie apokryfné spisy, ako Evanjelium o narodení Márie a Pseudo-Matúšovo evanjelium, ale aj svätý Epifanius či Ján Damašský. Tieto diela však už mohli byť viac ovplyvnené ľudovou zbožnosťou ako historickými faktmi.

Prečo sa teda zaoberať životopisom, ktorý vykazuje vysokú mieru historickej neistoty? Životný príbeh Joachima a Anny nie je jediným, pri ktorom môžeme pochybovať. Sitom historickej nepresnosti by neprešli mnohé životopisy raných mučeníkov či vyznávačov, ale ani životopisy neskorších svätých, ktoré napísali ich žiaci alebo uctievatelia o niekoľko storočí neskôr.

Napriek tomu majú svoj náboženský, teologický či dejinný zmysel. Vydávajú svedectvo o tom, ako a prečo tých-ktorých svätých vnímali ľudia.

Podľa zmienených diel bol Joachim veľmi bohatý a štedrý muž. Spolu s Annou delili svoj zárobok vždy na tri diely. Jednu tretinu odovzdávali na potreby chrámu, aj keď im Mojžišov zákon prikazoval odovzdávať iba desať percent z toho, čo zarobili (Lv 27, 30 – 34).

Jednu tretinu rozdali chudobným a jednu tretinu užívali na vlastné potreby. Napriek alebo vďaka tomu nikdy netrpeli núdzou. Avšak to, čím trpeli, bola ich dlhoročná bezdetnosť.

Jedného dňa vraj prišiel Joachim do chrámu priniesť obetu. Pravdepodobne levitský kňaz menom Rubim ju odmietol, pretože Joachim bol bezdetný, a pokarhal Joachima za to, že prináša obety skôr, ako sa mu narodí dieťa. Bezdetný človek bol vtedy totiž považovaný za človeka, ktorý nemá Božiu priazeň.

Zarmútený Joachim opustil chrám a skúmal Písmo, aby našiel niekoho významného, kto bol podobne ako on a Anna bezdetný. Spomenul si, že aj Abrahám dostal od Boha dar dieťaťa až v starobe (Gn 21, 5). Namiesto návratu domov sa Joachim vydal na púšť, aby tam prežil štyridsať dní pôstu a modlitby, v ktorej úpenlivo prosil Boha o dieťa.

Ani Anna nezostala nečinná. Utiahla sa k modlitbe a prosila Boha o dieťa. Keď sa modlila, zjavil sa jej anjel a oznámil jej, že Boh vypočul jej modlitbu a bude mať dieťa, o ktorom sa „bude hovoriť po celom svete“. Iný anjel sa zjavil Joachimovi a uistil ho, že Boh vypočul jeho modlitbu a že jeho manželka počne. O deväť mesiacov sa im narodila Mária.

Ako bolo zvykom pri modlitbách o dieťa, rodičia svojho potomka obetovali Bohu. Podobne to prebehlo aj v prípade Márie. Joachim a Anna ju už ako trojročnú priviedli do chrámu, kde ju vychovávali kňazi a sväté ženy až do času, keď mala vstúpiť do manželstva.

Hoci príbeh o narodení Panny Márie a jej predstavení v chráme pochádza z apokryfných prameňov, Obetovanie Panny Márie v chráme je liturgickým sviatkom, ktorý sa slávil vo Východnej cirkvi už v 6. storočí a v Západnej cirkvi v 11. storočí.

A aj keď o svätých Joachimovi a Anne nevieme viac, úcta k nim, najmä k svätej Anne, sa začala šíriť už v 6. storočí. Na jej počesť sa stavali kostoly, veriaci sa obracali na jej príhovor, vznikali pobožnosti a boli jej pripisované rôzne patronáty. Až v 16. storočí sa začala výraznejšie rozvíjať aj úcta k svätému Joachimovi, keď ich sviatok zaradil pápež Gregor XIII. v roku 1584 do Všeobecného rímskeho kalendára.

Pápež František pri modlitbe Anjel Pána na ich sviatok 26. júla 2013 povedal: „Mária vyrastala v dome Joachima a Anny; bola obklopená ich láskou a vierou: v ich dome sa naučila počúvať Pána a nasledovať jeho vôľu.

Svätí Joachim a Anna boli súčasťou dlhého reťazca ľudí, ktorí odovzdávali svoju vieru a lásku k Bohu, vyjadrenú v teple a láske rodinného života, až k Márii, ktorá prijala Božieho Syna do svojho lona a dala ho svetu, nám. Aká vzácna je rodina ako privilegované miesto na odovzdávanie viery!“

Mária sa svojej otvorenosti Bohu, pokore a viere naučila od svojich rodičov. Podobne ako sa Ježiš mnohým veciam, ktoré neskôr robil a hovoril, naučil od svojich rodičov. To je presne onen odkaz, ktorý prináša sviatok svätých Joachima a Anny. Mimochodom, vlastne Ježišových starých rodičov.

A vieme, že deti sa veľa vecí naučia nielen od svojich rodičov, ale aj od starých rodičov.