Misijný príkaz Ježiša Krista „choďte, učte a krstite“ (Mt 28,19) zaväzoval jeho nasledovníkov, aby v každej dobe hľadali možnosti a spôsoby, „ako na to“.

Iné to bolo v časoch prenasledovania, iné v období kresťanskej hegemónie a iné v súčasnosti, keď väčšina ľudí žije, akoby Boha nebolo (etsi Deus non daretur).

Apoštol Peter apeluje, aby sme boli „stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3,15). No my, keď už na to dôjde, väčšinou ostávame otázkami neveriacich zaskočení a habkajúc sa pokúšame v pamäti vyloviť instantné katechizmové poučky z detstva.

Nemusíme byť ani veľmi sebakritickí, aby sme si po tej mučivej chvíli priznali, že týmto „svedectvom“ sme nepresvedčili ani seba samých. 

Tak teda čo s tým, aby sme nabudúce nedopadli rovnako?

Učme sa od konvertitov

Na pomoc nám prichádzajú ľudia, ktorí v istej životnej fáze začali hľadať odpovede na otázky, ktoré si tradiční veriaci nekladú, pretože sú v náboženskom prostredí už natoľko doma, že ich nepotrebujú. Všetko je tam pre nich dôverne známe a samozrejmé.

Tými „pomocníkmi“ sú konvertiti – Clive Staples Lewis, Gilbert Keith Chesterton či Scott Hahn, aby sme spomenuli aspoň niektorých.

„Všetko sú to veľmi zaujímavé osoby, ktoré urobili radikálne rozhodnutie pre vieru,“ hovorí katolícky kňaz a teológ Pavol Hrabovecký. „Ešte predtým si však museli odpovedať na otázku, prečo majú začať nanovo myslieť, ba čo viac, prečo majú nanovo milovať. Nečudo, že sa z nich stali významní apologéti. Navyše sú to spisovatelia, majú osviežujúci štýl a neboja sa do svojich diel vložiť svedectvo vlastného života.“

Film Neochotný konvertita Dramatický príbeh o obrátení C. S. Lewisa si pozriete už aj doma

Kathy Schiffer

Nový film zobrazuje neľahké detstvo kresťanského apologétu a jeho priateľstvá s Tolkienom a Dysonom, ktoré mu zmenili život.

Hrabovecký spomína, ako v júni tohto roku na kňazskej konferencii v Košiciach prednášal Scott Hahn. „Hoci my kňazi sme takpovediac profesionáli v odovzdávaní viery, počúvali sme ho s veľkým záujmom. A to práve preto, lebo o viere dokáže rozmýšľať a rozprávať ináč ako my.“

Medzi najvýraznejších súčasných apologétov Hrabovecký radí aj amerického biskupa Roberta Barrona, ktorý síce nie je konvertitom, no rovnako ako oni si kladie otázky, prečo a v čo (alebo presnejšie v koho) to vlastne verí. A pri odpovediach neváha prepájať svet viery so svetom umenia a kultúry.

„Jednoducho, apologetika nikdy nevymrie,“ veľavravne poznamenáva Pavol Hrabovecký.

V tomto kontexte neprekvapí, že najnovšiu knihu, pod ktorú sa podpísal autorsky aj edične, nazval Vydajte dôvod vašej nádeje s podtitulom Vybrané témy z fundamentálnej teológie (CDK, 2023). Jej spoluautorom a spolueditorom je katolícky teológ Martin Maďar. Oboch spája zaujímavý príbeh.

Foto: Postoj

Pavol Hrabovecký a Martin Maďar, ktorých čitatelia Sveta kresťanstva poznajú aj z nášho seriálu o Druhom vatikánskom koncile, sa spoznali v roku 2009 vo Washingtone.

Druhý menovaný sa dostal do USA ešte v polovici 90. rokov počas štúdia v kňazskom seminári v Košiciach. „Absolvoval som pastoračný ročník vo farnosti v Miami, po ktorom som mal možnosť pokračovať v štúdiu v seminári v Baltimore,“ približuje Maďar.

Tam získal bakalársky titul z teológie, aj keď medzičasom sa rozhodol zanechať prípravu na kňazstvo. Po ukončení štúdia v Baltimore sa vrátil do Miami, kde učil náboženstvo na katolíckej strednej škole. Na miestnej Barry University zároveň získal magisterský titul z teológie.

Keďže túžil pokračovať v ďalších teologických štúdiách, zapísal sa na doktorandské štúdium na Americkej katolíckej univerzite vo Washingtone, kde v roku 2014 obhájil dizertačnú prácu o teologickom prínose amerického teológa Josepha A. Komonchaka, ktorého predkovia pochádzajú z obce Havaj pri Stropkove.

Na slovensko-českých biblických stretnutiach v hlavnom meste USA sa Martin Maďar spoznal s Pavlom Hraboveckým, ktorý tam v tom čase absolvoval licenciátne štúdium.

A hoci sa po dvoch rokoch ich cesty rozišli – Pavol odišiel do Ríma, kde získal doktorát na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme a neskôr sa stal prodekanom Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku so sídlom v Košiciach; Martin dokončil doktorandské štúdium vo Washingtone a začal vyučovať teológiu na Xavier University v Cincinnati –, ostali spolu v kontakte.

Teológovia Martin Maďar (vľavo) a Pavol Hrabovecký. Foto: Postoj

Pred troma rokmi obaja dospeli k rozhodnutiu dať dokopy skupinu slovenských a českých teológov, ktorí by sa pustili do prípravy spoločnej publikácie v oblasti fundamentálnej teológie. K spolupráci prizvali slovenského teológa Vladimíra Juhása a ďalších troch kolegov z ČR – Karla Skalického, Josefa Mikulášeka a Františka Štěcha.

„Fundamentálna teológia odpovedá na otázky, na čom stojí naša viera a či je to v 21. storočí ešte hodnoverné,“ ozrejmuje Pavol Hrabovecký dôvod, prečo sa rozhodli práve pre túto teologickú disciplínu.

„Ak je pravdou, že teológia ako taká je povolaná pomáhať cirkvi v jej neľahkom evanjelizačnom poslaní, tak táto úloha je v prvom rade kladená na plecia fundamentálnych teológov. (...) Fundamentálna teológia je totiž disciplínou, ktorá stojí medzi cirkvou, jej vnútorným vieroučným a svetonázorovým svetom, a tým, čo existuje za jej hranicami,“ vysvetľuje v predhovore ku knihe profesor teológie Ľubomír Žák, podľa ktorého je práve fundamentálna teológia, ktorá sa „narodila“ po Druhom vatikánskom koncile, dcérou apologetiky.

Editori knihy k tomu dodávajú, že kým apologetika zostala naďalej zameraná na otázku Aké argumenty by presvedčili nekatolíkov?, fundamentálna teológia sa presmerovala na otázku Prečo katolíci veria v to, čo veria?

A tým sa dostávame späť k začiatku tohto článku – mali by to byť práve aj (fundamentálni) teológovia, ktorí budú pomáhať bežným veriacim „zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“.

Teológia po synode

Pre ďalší rozvoj fundamentálnej teológie je podľa Hraboveckého a Maďara dôležitým aj prebiehajúci synodálny proces, ktorého prvým vrcholom bude nadchádzajúca biskupská synoda o synodalite.

„Táto výnimočná synoda už len samotným faktom, že sa vôbec začala, otvorila teológii nové pole skúmania, keď po prvýkrát ponúkla možnosť zapojenia sa celému Božiemu ľudu. Ten takto dostal reálnu a nie iba teoretickú možnosť identifikovať témy, ktoré pokladá za podstatné pre celú cirkev a ktoré nie sú dôležité len pre jej časť (či už hierarchiu, alebo teológov),“ konštatujú obaja autori.

Martin Maďar navyše zdôrazňuje, že hoci v cirkvi stále platí delenie na ecclesia docens (cirkev učiaca) a ecclesia discens (cirkev učiaca sa), pápež František zapojením laických veriacich do synodálneho procesu zvýraznil, že ecclesia docens je takisto povolanou počúvať, rovnakou ako ecclesia discens je povolanou učiť.

Dôvodom je skutočnosť, že Božie slovo je adresované celej cirkvi, v učeníctve sú si všetci rovní a každý veriaci je krstom povolaný byť svedkom, cez ktorého môže hovoriť Duch Svätý.

Dreher verzus Halík Ako žiť a ohlasovať kresťanskú vieru v 21. storočí

Imrich Gazda

Majú kresťania staviť na otvorený dialóg so svetom alebo na budovanie podzemných paralelných štruktúr?

Po skončení synodálneho procesu bude preto potrebné nanovo uvažovať nad témami, ako sú spolupráca laikov na spravovaní cirkvi ako súčasť ich krstného kňazstva, praktické použitie sensus fidei pri vývine záväzného učenia cirkvi či účasť teológov a všetkých pokrstených na cirkevnom magistériu.

„Vzorom pre novú teológiu môže a má byť sám Kristus, ktorého kráčanie s dvoma učeníkmi do Emauz bolo o počúvaní, o pýtaní sa, o skutočnom záujme, o zodpovedaní rozumovej túžby a v neposlednom rade o novom zapálení srdca,“ uzatvárajú teológovia Pavol Hrabovecký a Martin Maďar.