Naše slová sú dosť malé na to, aby presne definovali Veľkého, málo dobré na to, aby presne definovali Dobro.
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ (Mt 21, 33 – 43)
To, čo povieme o Bohu, je skôr výpoveďou o nás samých a o tom, ako my vnímame Boha. Ale Boh je „úplne iný“. Ako všetky pokusy vtesnať ho do krabičky našej definície.
Ak veľkňazi a starší ľudu hovoria o Bohu, že „zlých bez milosti zahubí“, nehovorí to nič o Bohu, ale o tom, ako ho vnímajú oni. Ešte stále sme v mentalite Starého zákona. Židovské predstavy Boha boli ovplyvnené predstavami bohov, ktoré prinášali okolité národy. A keďže židovský Boh bol najväčší zo všetkých bohov na „trhu ideí“, tak bol aj najväčším pomstiteľom.
Podobné predstavy o Bohu, ktorý šmahom ruky usmrcuje zlých, ponúkajú ešte aj evanjelisti Marek a Lukáš, ktorí tieto slová nechajú vyrieknuť samotného Ježiša (Mk 12, 9; Lk 20, 16). Matúš sa pri týchto slovách zháčil. A podobenstvo upravil.
Nie, Ježiš predsa nepredstavuje takého Boha! Keby bol Ježišov Boh takýto, potom by bol taký aj jeho syn. Syn majiteľa vinice. Bránil by sa a sám by vykonal pomstu. On však namiesto toho radšej sám zomrie. Pretože takýto je Ježišov Boh. Nepomstychtivý. (Jozef Husovský)