Minizamyslenie Úprimnosť a kaviár

Existujú opulentné charitatívne bankety nadnárodných firiem, ktoré majú s charitou spoločný iba názov. Ich prvotným impulzom je prítomnosť kamier a ešte lepšie PR.

Ježiš povedal poprednému farizejovi, ktorý ho pozval ako hosťa: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. (Lk 14, 12 – 14)

S podobným zámerom môže usporiadať človeka aj súkromnú párty. Ba dokonca môže pozvať aj chudobných, ale dáva im to zreteľne najavo svojím postojom. To, o čo ide Ježišovi, je totálna úprimnosť pri konaní akýchkoľvek skutkov.

Preto tak rád sedával na hostinách „hriešnikov a mýtnikov“ (Mt 9, 9 – 13). Aj keď sa na takéto hostiny práve farizeji pozerali cez prsty, Ježiš si ich náramne užil. Pretože to, o čom sa rozprávalo pri stoloch, neboli naučené formulky z príručky o francúzskej výchove, ale reálny život. Je dosť pravdepodobné, že mnohé Ježišove podobenstvá našli svoj základ práve v týchto debatách.

Človek, ktorý všetko, čo robí, robí úprimne, dokonca nemusí čakať na odmenu až „pri vzkriesení spravodlivých“. Dostáva ju v úprimnosti a otvorenosti pozvaných. A to je viac ako všetky značkové šampanské a kaviáry. (Jozef Husovský)