Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
09. november 2023

Čo s dielami Marka Rupnika

Vo svete začínajú diskutovať o ich odstránení. Žiadané boli aj na Slovensku

Podľa morálneho teológa je dôležité, aké pocity a prežívanie vyvolávajú diela kontroverzných autorov u obetí sexuálneho zneužitia.

Vo svete začínajú diskutovať o ich odstránení. Žiadané boli aj na Slovensku
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Podľa morálneho teológa je dôležité, aké pocity a prežívanie vyvolávajú diela kontroverzných autorov u obetí sexuálneho zneužitia.

Krátko pred skončením októbrového zasadania biskupskej synody v Ríme prišla z Vatikánu prekvapivá správa. Pápež František sa rozhodol zrušiť premlčanie v prípade obvinení vznesených voči známemu kňazovi a umelcovi Markovi Rupnikovi.

Tento pápežov krok umožňuje, aby Dikastérium pre náuku viery otvorilo kánonický proces s dnes už bývalým jezuitom. Ten čelí obvineniam, že v 90. rokoch sexuálne a psychicky zneužíval zasvätené ženy v komunite Loyola vo svojom rodnom Slovinsku.

Keďže nešlo o maloleté osoby, Rupnik sa cirkevnému procesu vyhol vďaka premlčacej lehote stanovenej pri takýchto prípadoch na 20 rokov.

Ešte v januári tohto roka pápež František v rozhovore pre agentúru AP obhajoval premlčaciu lehotu s tým, že pri podobných prípadoch je jej naklonený, zatiaľ čo v prípadoch týkajúcich sa maloletých a „zraniteľných dospelých“ by sa jej vždy radšej vzdal.

Napriek premlčacej lehote však existujú podľa pápežových slov „tisíce spôsobov, ako pokračovať v kánonických procesoch, v trestoch, zaradením do laického stavu“.

Rozhodnutiu argentínskeho pápeža z konca októbra o zrušení premlčania v prípade Rupnika predchádzali dve skutočnosti. Prvou je správa Pápežskej komisie na ochranu maloletých, ktorá konštatovala „vážne problémy“ pri riešení Rupnikovho prípadu a tiež „nedostatočnú blízkosť obetiam“.

Druhý faktor, ktorý mohol pápeža primäť k spomínanému kroku, bol otvorený list piatich žien – údajných obetí Rupnikovho zneužívania zo slovinskej komunity.

Ženy odkryli svoju pravú identitu až teraz, keď sa nahnevané ohradili voči tomu, že pápež sa stretol s Rupnikovou nasledovníčkou a šéfkou umeleckého Centra Aletti, kým na ich list doteraz ani neodpovedal. Nepáčil sa im ani vstup Rímskej diecézy do prípadu.

O tom, že s Rupnikom nemusí byť všetko „s kostolným poriadkom“, sme sa dozvedeli v decembri 2022. Odvtedy nabrali udalosti pomerne rýchly spád.

V júni tohto roka Spoločnosť Ježišova uviedla, že zostavila 150-stranový spis „veľmi dôveryhodných“ obvinení Marka Rupnika, ktoré sa údajne týkali desiatok žien. Na umelca uvalili jeho predstavení niektoré opatrenia a obmedzenia pastoračnej služby, ktoré však podľa jezuitov nedodržiaval, a preto ho v lete z rehole vylúčili.

Na konci augusta bol Rupnik inkardinovaný do slovinskej diecézy Koper. Miestny biskup Jurij Bizjak to zdôvodňoval tým, že autor slávnych mozaík by mal byť „považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina podľa zákona“, a dodal, že teraz bude mať „všetky práva a povinnosti diecézneho kňaza“.

O vine či nevine Marka Rupnika sa teda bude rozhodovať v novom procese vo Vatikáne. No paralelne sa postupne rozbieha ešte jeden súd – nad jeho umeleckými výtvormi.

Všetky oči na Lurdy

Rupnikovo umenie zdobí viac ako 200 kostolov a svätýň po celom svete. Nájdeme ho v Kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne či v Bazilike národnej svätyne Nepoškvrneného počatia vo Washingtone, D. C.

Jeho mozaiky sa nachádzajú aj na mnohých pútnických miestach vrátane Fatimy či Lúrd. A práve na francúzske miesto sa upierajú zraky tých, ktorých zaujíma osud diel slovinského kňaza.

V Lurdoch majú totiž do konca tohto roka prijať rozhodnutie, či odstránia Rupnikove mozaiky z priečelia Ružencovej baziliky, spodného z dvojice kostolov nad svätyňou. Argumentujú aj tým, že pohľad na mozaiky môže traumatizovať obete zneužívania, ktoré navštívia toto svetoznáme pútnické miesto.

Miestny biskup Jean-Marc Micas zriadil na posúdenie tejto otázky komisiu zloženú z rektora baziliky, obete zneužívania, odborníka na sakrálne umenie a tiež zo psychoterapeuta.

Ľudia prechádzajú okolo gigantických mozaikových diel Marka Rupnika na Ružencovej bazilike v Lurdoch 31. marca 2023. Foto: Profimedia

Je možné, že na rozhodnutie komisie v Lurdoch bude mať vplyv podobný prípad, ktorý sa aktuálne rieši aj vo Francúzsku.

Z viacerých kostolov v okolí Lyonu boli vlani odstránené obrazy, respektíve vitráže kňaza Louisa Ribesa (1920 – 1994), označovaného za „Picassa kostolov“. Ukázalo sa však, že v 70. a 80. rokoch zneužil približne 50 detí, za čo bol aj odsúdený.

Diecéza tvrdí, že o výpovediach jeho obetí nie sú žiadne pochybnosti. Práve protest jeho obetí v arcidiecéze Lyon predchádzal radikálnym krokom voči jeho vitrážam, maľbám či krížovým cestám, na ktorých zanechal svoj autogram RIB.

V meste Dième v regióne Beaujolais už odstránili dve okná z plánovaných šiestich, cituje český portál Christnet anglický magazín The Tablet. Ribesove diela v spomínanom Dième boli pritom najprv len zakryté a až potom odstránené.

Mohamed Boudjellaba, starosta Givors, ďalšieho mestečka neďaleko Lyonu, tvrdí, že odstránenie diel nevyrieši problém zneužívania. Boudjellaba dokonca požiadal o radu pápeža Františka a dostal aj odpoveď. Jej obsah však nezverejnil, takže osud Ribesových okien v Givors zostáva nejasný.

Vo Francúzsku väčšinu kostolov vlastní štát, prípadné odstránenie umeleckých diel musia preto odsúhlasiť miestne úrady, dodáva Christnet.

Rušenie objednávok aj vyčkávanie

Prístup k Rupnikovmu umeniu sa v rôznych kútoch sveta líši. Ako uvádza National Catholic Reporter, v portugalskej Fatime historik umenia Vitor Serrão 13. septembra použil dielo Rupnika ako argument na zaradenie mariánskej svätyne na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Inak to vnímajú v Brazílii, kde slovinskému kňazovi v novembri 2022 odobrali čestný doktorát na Katolíckej univerzite. Pútnické centrum Aparecida v auguste potvrdilo, že ruší objednávku z roku 2019 na 110 biblických mozaík.

V Poľsku sa zase hovorca Svätyne svätého Jána Pavla II. v Krakove, kde Rupnik viedol duchovné meditácie v novembri 2022, vyjadril, že obete zneužívania súhlasili s presunutím svojich modlitebných stretnutí z hlavnej baziliky na tomto mieste, aby ich nerušili jeho mozaiky.

Vo Veľkej Británii, kde sú Rupnikove diela takisto rozšírené, biskup Stephen Wright z Hexhamu a Newcastlu odmietol komentovať „rozhodnutia prijaté v iných diecézach“, ale 26. októbra povedal, že sa rozhodol nepoužívať mozaikové obrazy kňaza.

Zaujímavý prístup zvolili vo Viedni, kde sa snažia vyrovnať s nacistickou minulosťou tamojšieho autora vitráží.

V evanjelickom Kostole sv. Pavla v treťom viedenskom obvode Landstrasse zakryli vitráže pre ich údajné antisemitské motívy, informovala začiatkom októbra TASR na základe agentúry DPA.

Pätnásť okien kostola prekryli látkou s nápismi „viera“, „láska“ a „nádej“. Podľa evanjelickej farárky Elke Petriovej ide o dočasný krok a v najbližších rokoch ich nahradia nové okná.

Vitráže navrhol v 60. rokoch 20. storočia maliar Rudolf Böttger (1887 – 1973), ktorý ako zarytý nacista prevzal po anšluse Rakúska vedúce funkcie v umení a kultúre.

Podľa Petriovej medzi problematické biblické portréty na oknách patrí dievča s plavými vrkočmi, ktoré vyzerá ako členka Hitlerjugend, a „árijsky pôsobiaci“ Ježiš Kristus. Okrem toho sú Židia zobrazení stereotypne hanlivým spôsobom. „Toto už nechceme,“ vyhlásila farárka.

Od roku 2003 je v kostole tabuľa vysvetľujúca pôvod kontroverzných vitráží. O ich zakrytí a výmene sa rozhodlo až teraz, keďže niektorí farníci zmenu odmietali.

Böttgerove okná nezmiznú z viedenského kostola úplne a ich časti sa prepracujú na „pamätník“ v chráme. „Naozaj ich nechceme vymazať,“ povedala pre DPA farárka.

Odstrániť či nechať?

Otázka, ako sa postaviť k dielam kontroverzných autorov, v sebe spája viaceré oblasti – od umenia a histórie až po morálnu, filozofickú a teologickú rovinu.

Kňaz Banskobystrickej diecézy Ján Viglaš, ktorý vyučuje na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského, upozorňuje, že ťažkosť tejto témy spočíva v tom, že spojenie medzi autorom a dielom je veľmi silné a obdivujeme nielen samotné dielo, ale aj autora pre jeho talent darovaný Stvoriteľom a prostredníctvom umeleckých diel, najmä posvätných, obdivujeme a uctievame napokon aj samotného Boha (KKC 2501 – 2503).

Je takisto rozdiel, ak nejaký škandál alebo vážny morálny poklesok vyjde najavo ešte počas života umelca a keď sa o tom dozvieme až po jeho smrti, a zvlášť keď už nežijú ani svedkovia alebo obete morálneho previnenia autora.

Ďalšia ťažkosť spočíva podľa kňaza Viglaša v tom, že aj umelecké diela sú rozdielne – hmotné a nehmotné –, a podľa toho sa dá ľahšie alebo ťažšie pristúpiť k ich odstráneniu.

Inzercia

Rupnikova mozaika v kostole v španielskom Valladolide. Foto: Flickr.com/Iglesia en Valladolid

Pri diskusiách o umení, najmä náboženskom a sakrálnom, sa neraz stretávame s otázkou, či by nemalo byť posudzované z dvoch hľadísk – estetického a morálneho. „Ja sa domnievam, že nie,“ hovorí pre Svet kresťanstva historička umenia zo Slovenského národného múzea Alena Piatrová.

„Z pozície historika či teoretika umenia mi neprináleží hodnotiť eticko-morálne postoje umelca či jeho morálne delikty, to by som skĺzla do roviny subjektívneho posudzovania,“ pokračuje.

Kurátorka a vedúca oddelenia dejín umenia a kultúry SNM priznáva, že hodnotové a svetonázorové postoje tvorcu sa premietajú do tvorby, čo sa snaží objektívne uchopiť, avšak bez vynášania súdov.

Najvypuklejšia otázka našej témy však znie jasne: Čo je oprávneným dôvodom na taký radikálny krok, ako je napríklad odstránenie či prekrytie diela?

Podľa morálneho teológa Viglaša by takým dôvodom bol určite fakt, keby umelecké dielo propagovalo alebo nejakým spôsobom podporovalo pedofíliu, antisemitizmus, násilie, zvrátenú ideológiu, ako napríklad nacizmus či komunizmus.

„To v mnohých štátoch – aj u nás – spadá dokonca pod zákon, takže tu by bola tá hranica zrejme dosť zreteľná a jasná. Tam, kde právo nemá stanovenú takúto hranicu, ide najmä o etické zhodnotenie a úsudok príslušnej inštitúcie – kultúrnej alebo cirkevnej –, ako zodpovedne naložiť s takým dielom,“ zamýšľa sa kňaz.

Ján Viglaš si ďalej vie predstaviť, že by bolo vhodné odstrániť také umelecké dielo, kde by boli postavy, ktoré umelcovi slúžili ako modely a zároveň boli jeho obeťami, zvlášť ak by išlo o deti. „A taktiež vtedy (aspoň dočasne), keby umelecké dielo spôsobovalo obetiam i sekundárnym obetiam namiesto uzdravovania opakované otváranie rán spôsobených sexuálnym zneužívaním,“ dodáva.

Historička umenia Alena Piatrová pri spomínanej otázke o odstránení či prekrytí diela upozorňuje na obrazoborectvo a vyzýva na opatrnosť.

„Osobne si viem predstaviť odstránenie diela, ktoré možno označiť ako zlé umenie, respektíve neumenie, ktoré sa tvári ako umenie, prípadne diela, ktoré sa zobrazenou témou či výrazom diametrálne rozchádza s hodnotovým nastavením prostredia, v ktorom je osadené, prípadne vyvoláva pohoršenie, šokuje, je nositeľom nepravdy,“ konštatuje Piatrová s tým, že hovoríme o výnimočných prípadoch.

Prípad Rupnik a Slovensko

Marko Rupnik a jeho tím zanechali viacero diel aj u nás. Známy je výjav v kaplnke niekdajšieho kňazského seminára v Badíne, ako aj Katedrála Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR v Bratislave-Krasňanoch.

Veľká mozaika zdobí aj farský Kostol svätého Gorazda v Nitre na Klokočine. Rupnikova mozaika sa nachádza aj v Chráme Panny Márie Matky Cirkvi na pútnickom mieste Živčákova pri Turzovke.

Zrejme najnovší výtvor z dielne Marka Rupnika na Slovensku sa nachádza v kaplnke saleziánskeho domu v Poprade. Saleziáni o maľbách informovali v lete 2022 s tým, že na Rupnika čakali 12 rokov. Najprv malo ísť o mozaiku, napokon sú z toho biblické výjavy vo forme maľby, ktorými Rupnik so svojím tímom vyzdobil saleziánsku kaplnku.

Mozaika v seminárnej kaplnke v Badíne s rozlohou 64 štvorcových metrov stvárňuje Najsvätejšiu Trojicu a vykúpenie ľudstva. Foto: TASR/Jozef Ďurník

Vzhľadom na viaceré tieto diela možno teda za relevatnú považovať otázku, či sa má aj na Slovensku otvoriť diskusia o tom, čo s nimi.

Kauza Marka Rupnika je podľa kňaza Viglaša v niečom podobná prípadu francúzskeho kňaza a umelca Louisa Ribesa – v tom, že ide o sakrálne umenie, nachádza sa v mnohých kostoloch a mnohým ľuďom poslúžilo na intenzívnejšie a hlbšie prežívanie ich viery, možno dokonca otvorilo hľadajúcim cestu k Bohu.

„Rozdiel je v tom, že Rupnikove diela nenesú jeho viditeľný autogram, aj keď jeho tvorba má svoje typické znaky. Sám som zvedavý, aký postoj zaujme komisia, ktorá bola ustanovená na posúdenie toho, čo urobiť s mozaikami, ktoré zdobia vonkajšiu fasádu Ružencovej baziliky v Lurdoch,“ hovorí pre Svet kresťanstva Viglaš.

Morálny teológ pripomína, že po otvorení káuz sexuálneho zneužívania začali do Lúrd putovať okrem chorých, ktorí hľadajú duchovnú posilu a uzdravenie, aj obete zneužívania – a tam ich „víta“ bazilika vyzdobená sakrálnym umením kňaza, umelca a pravdepodobného páchateľa Rupnika.

Rozhodnutie komisie v Lurdoch môže byť podľa Viglaša určitou indikáciou, či otvoriť aj u nás diskusiu o Rupnikových dielach. „V každom prípade však bude veľmi dôležitou tá skutočnosť, aké pocity a prežívanie vyvolávajú diela Marka Rupnika u obetí sexuálneho zneužitia,“ vraví.

Alena Piatrová tvrdí, že pokiaľ ide o diskusiu o dielach Marka Rupnika v slovenských kostoloch, tá sa mala udiať najmä pred ich realizáciou.

„Viem o viacerých odborníkoch, ktorí sa snažili takúto diskusiu otvoriť, zo strany zadávateľa či investora však nebol záujem diskutovať,“ hovorí a priznáva, že je dosť kritická k tvorbe Rupnika a jeho Centra Aletti, najmä k produkcii posledných dvoch desaťročí.

„Osobne tento výtvarný jazyk považujem za cudzí prvok v súčasných chrámoch latinského rítu, z výtvarnej stránky tvorba Marka Rupnika skĺzla do opakovania sa, šablónovitosti a sériovej dielenskej produkcie. Dokladajú to aj viaceré jeho realizácie v kostoloch a kaplnkách na Slovensku,“ skonštatovala Piatrová.

Umelecké dielo sa podľa nej nestáva dobrým len preto, že umelec je kresťan, ešte k tomu kňaz a rehoľník. „Pretože takto sa v cirkevnom prostredí k Markovi Rupnikovi pristupovalo,“ uviedla.

Hriešne nástroje v Božích rukách

Prípad Rupnik a jemu podobné však nastoľujú aj oveľa širšie otázky.

Kurátorka a odborníčka na umenie Piatrová pripomína, že všetci sme krehkí hriešnici a dejiny umenia nás učia, že aj nedokonalí kresťania vytvorili umelecké diela, ktoré pretrvali stáročia a stále sú predmetom obdivu.

„Napríklad, kto dnes ,rieši‘ morálku Caravaggia, Filippa Lippiho, Leonarda da Vinci vo vzťahu k ich dielu? Niekto môže považovať ich neviazaný spôsob života za vážne morálne previnenie, až také, že ich diela absolútne odmieta, iní v ňom nevidia žiaden problém,“ poznamenáva.

Upriamuje tiež pozornosť na výrok kardinála Johna Henryho Newmana o tom, že „pokúšať sa o bezhriešnu literatúru o hriešnom človeku je jednoducho protirečenie“.

„To neznamená, že umenie je neutrálne. Nič nie je neutrálne. Umenie je ľudskou tvorivou činnosťou, ktorá je pevne spojená s konkrétnou ľudskou bytosťou,“ dodáva Piatrová.

„Základným krokom je nezakrývať a neospravedlňovať morálne pochybenia autorov, a to ani vtedy, keď sa ich umeleckými dielami budeme inšpirovať.“
Ján Viglaš, morálny teológ Zdieľať

Ján Viglaš prízvukuje, že v cirkvi si takéto otázky kladieme aj v súvislosti s viacerými zakladateľmi reholí alebo duchovných hnutí, o ktorých vyšlo najavo, že sa dopustili vážnych previnení a sexuálneho zneužívania, obťažovania alebo zneužívania autority a svedomia.

Príkladov je viacero, známe sú prípady zakladateľa Kristových legionárov Marcela Maciala Degollada, ďalej zakladateľa Miles Jesu Alfonsa María Durána či zakladateľa Komunity blahoslavenstiev brata Efraima.

„Ten veľký paradox spočíva v tom, že napriek svojim vážnym pochybeniam a utrpeniu, ktoré spôsobili svojim obetiam, aj ľudia s takýmito previneniami a možno aj pokriveným charakterom môžu byť nástrojom v Božích rukách, ktorý Boh použije na to, aby vzbudil nejaké duchovné či posvätné dielo, ktoré bude iných inšpirovať a privádzať k Bohu,“ hovorí Viglaš.

Dodáva však, že základným krokom, ktorý je spoločný pre všetky oblasti, je nezakrývať a neospravedlňovať morálne pochybenia a previnenia autorov, a to ani vtedy, keď sa ich umeleckými dielami budeme inšpirovať alebo – v prípade vedcov či športovcov – z ich objavov a úspechov budeme profitovať.

K tejto téme sa začínajú objavovať aj vyjadrenia obetí zneužívania. National Catholic Reporter cituje Švajčiara Daniela Pitteta, ktorý povedal, že nepochybuje o Rupnikových „mnohých strašných osobných chybách“, ale dodal, že mnohí veľkí cirkevní umelci boli takisto „pokrivenými a nečestnými ľuďmi“.

Pittet, ktorý bol ako miništrant opakovane znásilňovaný kňazom a dnes je diakonom, si myslí, že v priebehu dejín boli v samotnom centre cirkvi ľudia, dokonca aj pápeži, ktorí robili hrozné veci.

„Ak sa teraz pustíme do filtrovania a rušenia ich diel, mohlo by sa to skončiť vyprázdnením našich kostolov,“ povedal.

Titulná fotografia: Mozaika v seminárnej kaplnke v Badíne. Foto: TASR/Jozef Ďurník

Odporúčame

-10%
Vojna a trest
24,90 22,41

Novinka Michaila Zygara / Vojna a trest

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. V knihe sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia.

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.