Minizamyslenie Sivý zákal strachu

Starý zákon považoval bohabojnosť za základ múdrosti (Ž 111, 10), ktorá sa páči Bohu (Ž 147, 11) a je dokonca vlastnosťou prisľúbeného Mesiáša (Iz 11, 2n).

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘“ (Mt 25, 14 – 30)

Napriek tomu, že toto slovo evokuje strach z Boha, Mesiáš, ktorý prišiel, jasne ukázal, že bohabojnosť tkvie hlavne v úcte k Bohu, rešpekte pred ním a v jeho uznávaní. Strach v Novom zákone už nemá miesto. Naopak, Boh chce vstúpiť do plnohodnotného vzťahu s človekom a ten sa nedá uskutočniť v strachu a zo strachu. Ľudia žijúci s partnerom, ktorého sa z rôznych dôvodov boja, by o tom vedeli rozprávať.

Karl Frielingsdorf vo svojej známej štúdii píše, že spoločným menovateľom falošných predstáv o Bohu je strach. Ten má veľké oči, ale zahmlieva zrak, ktorý dokáže neuveriteľne skresľovať skutočnosť.

Ježiš hovorí dokonca o tom, že strach z Boha dokáže paralyzovať aj ľudské talenty a dary. Bude to Bohu stačiť? Čo ak urobím chybu? A to je viac ako isté, že ju urobím... Nie som pyšný, keď takto využívam svoje dary? A tak je „výhodnejšie“ talenty zatlačiť do nevedomia.

Pán z podobenstva má imidž „človeka, ktorý žne, kde nesial, a zbiera, kde nerozsýpal“. Aj ten je vytvorený s veľkou podporou strachu. Sivý zákal strachu možno spôsobil, že sluhovia prehliadli to, že pán im zveril celý majetok bez záruky, že ho neprivedú ku krachu. Ježišov pán sluhom verí. Bez strachu. A chce len jediné, aby sluhovia verili jemu. Bez strachu.

Je nekonečný, veľký, dych berúci, a predsa piští po vzťahu s konečným, malým človekom udúšajúcim sa strachom. Nebojme sa. (Jozef Husovský)