Problém netkvie v tom, že by ľudia nestretli Boha. Ale v tom, že ho často stretli, no nespoznali ho.
On odpovedal: „Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli.“ (Mt 17, 10 – 13)
To, akým spôsobom vstúpil do sveta Boh, dosť vypovedá o jeho stratégii. Ľudia majú poväčšine bombastické predstavy. Veľké zjavenie Božieho Syna by predsa presvedčilo väčšinu ľudí (istá vzorka skeptikov bude existovať vždy) a Ježiš by nemusel denne vyučovať hŕstku tých, ktorí práve stáli okolo neho.
Lenže Ježiš hovorí o štipke soli a kvasu. Nezačína tam, kde by sme ho chceli vidieť. Začína tam, kde treba. Od malých, zdanlivo nedôležitých vecí. Potom sa však často stáva, že ho nespoznajú. A nielen jeho. Ale ani nového Eliáša. Eliáš by predsa mal prísť tak, ako odišiel – v ohnivom koči. A Ján Krstiteľ namiesto toho prišiel ako chudobný človek, aj keď s ohnivým jazykom. Nie, to nemôže byť on!
Boha evidentne baví táto jednoduchosť. Nemusí ani príliš vymýšľať, ako sa pred človekom ukryť. Stačí, keď príde ako niekto príliš obyčajný, kto prepadne sitom našich veľkolepých predstáv. Ak sa chceme stretnúť s Bohom, nemusíme vyjsť na najvyššiu vežu chrámu. Naopak. (Jozef Husovský)