Minizamyslenie Tichá domácnosť

Evanjelisti nám z rodinného albumu Svätej rodiny veľa nepredstavili. Vlastne takmer nič. A z čriepkov správ o narodení, predstavení Ježiša v chráme, emigrácii a stratení sa v chráme nie sme schopní vytvoriť presnú mozaiku.

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. (Lk 2, 22 – 40)

O Ježišovej výchove a vôbec o čase pobytu pod jednou strechou so svojou rodinou sa dozvedáme až spätne medzi riadkami jeho verejného pôsobenia.

Biblista Wilhelm Bruners zastáva názor, že Mária inklinovala k apokalyptickému smeru, o čom svedčí aj jej Magnifikat. Od nej sa Ježiš naučil, že Boh čoskoro príde, aby súdil a premenil svet.

Jozef patril podľa Brunersa k farizejskému prúdu, ktorý kládol dôraz na zachovávanie Božieho zákona. Jozef to však spájal s dobrotou a milosrdenstvom. Len tak sa dá vysvetliť to, že nedodržal Zákon a nevydal Máriu rozsudku smrti. Naliehavosti príchodu Božieho kráľovstva a veľkej miere milosrdenstva sa teda Ježiš naučil od svojich rodičov. A pridal k tomu veľa svojho vnímania, rozjímania a životnej múdrosti.

Liturgia nám ponúka vzácne spojenie rodiny so záverom roka. Ešte predtým ako usadneme k chlebíčkom a televízoru alebo vyrazíme na silvestrovskú párty, by sme sa mohli na chvíľu zastaviť. A poďakovať za svoju rodinu. Pokrvnú alebo duchovnú. Za ľudí, ktorí nás posúvajú. A vnútorne poďakovať aj za chvíle, keď to úplne neklapalo. Pretože aj „tichá domácnosť“ je lepšia ako žiadna. (Jozef Husovský)