Minizamyslenie Zázraky bez porušenia zákonov

Učeníci sa z prvej veľkej misie vrátili natešení, že sa im poddávali zlí duchovia (Lk 10, 17). Z toho by sme mohli nadobudnúť dojem, že ich Ježiš pred akciou štedro nabalil schopnosťou porážať zlo „ľavou zadnou“.

Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov. (Mk 3, 13 – 19)

Marek píše, že jedinou „schopnosťou“, ktorú práve vyvolení dostali, bol čas strávený s Ježišom. Sklamanie? Je to málo? 

Sám Ježiš sa zdráhal robiť zázraky na počkanie ako akúsi púťovú atrakciu. „Tým, čo od neho žiadajú ‚zázraky‘, ktoré by pre ich vlastný prospech zvrátili zákony fyziky, čo riadia svet, Ježiš odpovedá pozvaním na ‚obrátenie‘, na zmenu zákonov, ktoré riadia spoločenské vzťahy, v prospech druhých. (...)

Nie je potrebné, aby Pán ‚rozmnožoval‘ chleby. Stačí sa štedro podeliť o tie, čo máme (Mt 14, 13 – 21). Netreba kričať: ‚Pane, zachráň nás!‘ (Mt 8, 25), stačí si uvedomiť, že už sme spasení, a podľa toho aj konať (Mk 16, 16),“ píše biblista Alberto Maggi.

Sami vieme, že intenzívny pobyt v spoločnosti inšpirujúcej osobnosti nás natoľko nabije, že z nej postupne čerpáme, až zmeníme svoj postoj, vnímanie a vzťahy, teda okolitý svet.

Pretože nestačí vyháňať zlo, predovšetkým je potrebné svet napĺňať dobrom. Ak sa to podarí, stane sa zázrak. Bez porušenia fyzikálnych zákonov. A takéto zázraky sa učeníci naučili práve vďaka tomu, že boli v spoločnosti vyslanca Dobrého. (Jozef Husovský)