Pápež v Arménsku pripomenul genocídu a vyzval k zmiereniu s Tureckom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pápež v Arménsku pripomenul genocídu a vyzval k zmiereniu s Tureckom

Pápež František počas nedeľnej liturgie Arménskej apoštolskej cirkvi na námestí vo Svätom Ečmiadzine. Foto - TASR/AP

Pápež František absolvoval trojdňovú návštevu Arménska. Naposledy do tejto krajiny zavítal pápež Ján Pavol II. pred pätnástimi rokmi.

V nedeľu dopoludnia sa pápež František stretol s katolíckymi biskupmi Arménska v Apoštolskom paláci vo Svätom Ečmiadzine. Potom sa zúčastnil na Božskej liturgii Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorú celebroval hlavný katolikos všetkých Arménov Karekin II. Keďže Arménska apoštolská cirkev nie je katolíckou, ale ortodoxnou cirkvou, pápež sa nepodieľal na samotnom slúžení liturgie. V závere však predniesol svoj príhovor.

„Svätí Bartolomej a Tadeáš, ktorí hlásali po prvýkrát evanjelium v týchto krajoch, a svätí Peter a Pavol, ktorí darovali život za Pána v Ríme, zatiaľ čo kraľujú s Kristom v nebi, istotne sa tešia vidiac našu náklonnosť a našu konkrétnu ašpiráciu k plnému spoločenstvu,“ povedal pápež, ktorý následne požiadal Karekina II., „aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote“.


Pápež František a katolikos Karekin II. prichádzajú na nedeľnú liturgiu v arménskom Ečmiadzine. Foto – TASR/AP


Pápež František a katolikos Karekin II. počas nedeľnej liturgie v arménskom Ečmiadzine. Foto – TASR/AP

Po skončení liturgie nasledoval ekumenický obed pápeža Františka s katolikosom Karekinom II., s biskupmi Arménskej apoštolskej cirkvi a Arménskej katolíckej cirkvi a s členmi pápežského sprievodu, ktorý sa uskutočnil v Apoštolskom paláci. Pápež František a katolikos Karekin II. podpísali aj spoločnú deklaráciu, v ktorej vyzdvihli doterajšiu spoluprácu, ako aj túžbu po prehĺbení spoločenstva medzi Katolíckou cirkvou a Arménskou apoštolskou cirkvou. 

Prečítajte si aj
Pápež si pripomenul genocídu Arménov. Ich svätca vyhlásil za nového učiteľa cirkvi Zdieľať

Posledným bodom programu trojdňovej návštevy Arménska bola modlitba v kláštore Khor Virap, ktorý sa nachádza neďaleko hraníc s Tureckom a je odtiaľ výhľad na 5137 metrov vysokú biblickú horu Ararat. Názov Khor Virap znamená „väzenie v hlbinách“. Toto pútnické miesto sa spája s osobnosťou sv. Gregora Osvietiteľa, ktorého tu na konci tretieho storočia nechal na trinásť rokov uväzniť v hlbokej studni vtedajší arménsky kráľ. Keď sa kráľ na svätcov príhovor zázračne uzdravil z ťažkej choroby, oľutoval svoj postoj, kňaza oslobodil a sám prijal krst. Tak sa už v roku 301 pre celú krajinu otvorila cesta ku kresťanstvu. 


Pápež František a katolikos Karekin II. vypúšťajú holubice mieru smerom k biblickému vrchu Ararat. Foto - TASR/AP

Po návšteve kláštora sa pápež presunul na letisko v Jerevane, odkiaľ sa vo večerných hodinách vrátil do Ríma.

Uctenie obetí genocídy

Sobotný program pápeža Františka sa začal návštevou komplexu Tzitzernakaberd nad Jerevanom, ktorý je pamätníkom arménskej genocídy, kde si uctil obete masového vyvražďovania Arménov Osmanskou ríšou. Na pamiatku Mac Jegern (Veľkého zla), ako genocídu nazývajú samotní Arméni, pápež položil kvetinový veniec vo vatikánskych farbách, ktorý zdobila stuha s nápisom Ku cti mučeníkov. „Vyslyš nás, Pane, a zmiluj sa, odpusť nám, vykúp a zotri naše hriechy. Urob nás hodnými oslavovať ťa vo vedomí vďačnosti, spolu s Otcom a Duchom Svätým,“ povedal pápež vo svojej modlitbe, ktorú doplnila spoločná modlitba Otče náš.

Arménska apoštolská cirkev už v názve odkazuje na svoju apoštolskú tradíciu, keďže Arméni prijali evanjelium priamo od Ježišových apoštolov Tadeáša a Bartolomeja. Svätý Tadeáš pôsobil na území Arménska v rokoch 37 – 44 po Kristovi a svätý Bartolomej v rokoch 44 – 60 až do svojej smrti, keď bol umučený spolu s tisíckou arménskych mučeníkov. Arménska apoštolská cirkev tak patrí medzi starobylé východné cirkvi, radí sa do skupiny tzv. predchalcedónskych cirkví. Na čele približne deviatich miliónov veriacich, ktorí žijú najmä za arménskymi hranicami, stojí katolikos Karekin II. sídliaci vo Svätom Ečmiadzine.

 

Centrom pamätníka, ktorý vybudovali v roku 1967, je pietne miesto v tvare kruhu, uprostred ktorého horí neuhasínajúci plameň. Pamätník v roku 1995 rozšírili o múzeum dokumentujúce obete a historické okolnosti tragédie. Súčasťou komplexu je záhrada, kde pápež František na pamiatku svojej návštevy požehnal strom a symbolicky ho zavlažil vodou. Na terase múzea sa následne stretol s desiatkou potomkov prenasledovaných Arménov, ktorých kedysi pápež Pius XI. zachránil a prichýlil v Castel Gandolfe.


Pápež František navštívil aj pamätník arménskej genocídy Tzitzernakaberd nad Jerevanom. Foto (2) - TASR/AP

„Modlím sa tu, s bolesťou v srdci, aby už nikdy nebolo tragédií ako táto, aby ľudstvo nezabudlo a dokázalo dobrom premôcť zlo. Nech Boh udelí milovanému arménskemu národu a celému svetu pokoj a útechu. Nech Boh udržiava pamäť arménskeho národa. Pamäť sa nemá rozrieďovať ani upadnúť do zabudnutia; pamäť je prameňom pokoja a budúcnosti,“ napísal Svätý Otec do pamätnej knihy.

Prečítajte si aj
Prečo je potrebné hovoriť o genocíde Arménov Zdieľať

Po spomienkovej slávnosti sa pápež letecky presunul do druhého najväčšieho arménskeho mesta Gjumri, ktoré je od Jerevanu vzdialené 120 kilometrov a je hlavným centrom arménskych katolíkov. Na námestí Vartanants odslúžil omšu latinského obradu za účasti asi 20-tisíc veriacich. Slávnostnú omšu koncelebroval cilícijský patriarcha Arménov z Libanonu Grégoire Pierre Ghabroyan a ordinár pre arménskych katolíkov východnej Európy arcibiskup Raphael Minassian, ako aj ďalší arménski biskupi a kňazi. Prítomný bol aj katolikos Arménskej apoštolskej cirkvi Karekin II.

Pápež v homílii poukázal na udalosť spred 28 rokoch, kedy mesto zničilo rozsiahle zemetrasenie. Poukázal na "tri stabilné základy, na ktorých môžeme stavať a znova neúnavne prebudovávať kresťanský život": pamäť, vieru a milosrdnú lásku.


Pápež František slávi omšu na námestí v Gjumri, ktoré je centrom arménskych katolíkov. Foto - TASR/AP

V sobotu popoludní Svätý Otec navštívil dva najdôležitejšie chrámy v Gjumri – apoštolskú katedrálu Siedmich rán Panny Márie a katolícku katedrálu Svätých mučeníkov. Následne sa letecky presunul do Jerevanu, kde sa podvečer zúčastnil ekumenického stretnutia a modlitby za mier na Námestí republiky. Pápež v príhovore pripomenul svoje minuloročné posolstvo Arménom pri príležitosti 100. výročia genocídy, v ktorom vyzval k zmiereniu medzi arménskym a tureckým národom a k pokoju v oblasti Náhorného Karabachu, o ktorý sa sporí Arménsko s Azerbajdžanom. "Prospeje nám všetkým angažovať sa za položenie základov budúcnosti, ktorá nás nepohltí klamlivou silou pomsty; budúcnosti, kde sa nikdy neunavíme vytvárať podmienky pre mier: dôstojnú prácu pre všetkých, starostlivosť o najnúdznejších a neúnavný boj proti korupcii, ktorá musí byť vykorenená," zdôraznila hlava Katolíckej cirkvi.

Mocnosti ignorovali genocídy

Štrnásta zahraničná apoštolská cesta pápeža Františka, ktorá smerovala do Arménska, sa začala v piatok ráno na rímskom letisku Ciampino. Deň predtým Svätý Otec tradične zavítal do rímskej baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa pomodlil pred mariánskou ikonou Salus Populi Romani a na oltár položil kyticu kvetov vo farbách oficiálnej vlajky Arménska: oranžovej, modrej a červenej.  


Na letisku hlavu Katolíckej cirkvi privítal arménsky prezident Serž Sarkisian. Foto - TASR/AP


Prvým bodom pápežovej návštevy bola návšteva katedrály Arménskej apoštolskej cirkvi vo Svätom Ečmiadzine. Foto (3) - TASR/AP

Na medzinárodnom letisku Zvartnots v Jerevane pápežský špeciál pristál okolo trinástej hodiny stredoeurópskeho času (v Arménsku boli o dve hodiny viac). Po privítacej ceremónii pápež zavítal do katedrály Arménskej apoštolskej cirkvi vo Svätom Ečmiadzine. „Skláňam sa pred Pánovým milosrdenstvom, ktoré chcelo, aby sa Arménsko už v roku 301 stalo prvým národom, ktorý prijal kresťanstvo za svoje náboženstvo, a to v čase, kedy ešte v Rímskej ríši zúrilo prenasledovanie,“ povedal pápež v príhovore, v ktorom ocenil svedectvo „mučeníctva, ktoré sa stalo stálym prvkom dejín vášho ľudu“.


Po návšteve katedrály sa pápež František stretol so štátnymi predstaviteľmi a s diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci v Jerevane. Foto -. TASR/AP

Podvečer sa pápež v prezidentskom paláci stretol s arménskym prezidentom Seržom Sarkisianom a následne aj s ďalšími štátnymi predstaviteľmi a diplomatickým zborom. V príhovore zdôraznil tragédiu Mac Jegern (Veľkého zla), ako Arméni nazývajú vyvražďovanie svojich predkov Osmanskou ríšou na začiatku 20. storočia. „Tá tragédia, tá genocída, žiaľ odštartovala smutnú sériu strašných katastrof minulého storočia, ktorým dali priechod zvrátené rasové, ideologické či náboženské pohnútky, ktoré zatemnili myseľ katov až tak, že si zaumienili vyhladiť celé národy. Je tak smutné, že – ako v tomto prípade, tak i v ďalších dvoch – veľké medzinárodné mocnosti odvracali pohľad bokom.“ V ďalšej časti príhovoru pápež spomenul aj súčasné prenasledovanie kresťanov a zneužívanie Božieho mena pri náboženskom násilí.

Prvý deň návštevy ukončilo súkromné stretnutie pápeža s hlavou Arménskej apoštolskej cirkvi katolikosom Karekinom II. v Apoštolskom paláci vo Svätom Ečmiadzine.

Väčšina Arménov žije v zahraničí

Návštevu pápeža Františka v Arménsku oznámila Svätá stolica začiatkom apríla tohto roku. Zároveň informovala, že na prelome septembra a októbra hlava Katolíckej cirkvi navštívi aj ďalšie dve kaukazské krajiny - Azerbajdžan a Gruzínsko. 

Prečítajte si aj
Kto sú arménski katolíci Zdieľať

Zaujímavosťou je, že kým v samotnom Arménsku žijú len necelé tri milióny obyvateľov, v diaspóre žijú ďalšie štyri milióny Arménov. Drvivá väčšina z nich sa hlási ku kresťanstvu, najmä k Arménskej apoštolskej cirkvi. K Arménskej katolíckej cirkvi, ktorá patrí k cirkvám východného obradu, sa hlási asi 10 percent obyvateľstva. Na jej čele stojí 81-ročný patriarcha Cilície Grégoire Pierre XX. Ghabroyan, ktorý sídli v Libanone. Rímskokatolíci tvoria len veľmi malú skupinu. Protestanti a skupiny iných náboženstiev ako napr. jazídi spolu tvoria štyri percentá obyvateľstva.

Približne 280-tisíc katolíkov je začlenených do 40 farností, v ktorých pôsobia traja biskupi, takmer tridsiati kňazi a 22 rehoľných sestier. Katolícka cirkev spravuje v Arménsku 29 charitatívnych a sociálnych centier.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo