Nové zistenia v kauze zhýralého kňaza Marciala Maciela chceli potrestať už v roku 1956. Prečo sa tak stalo až o polstoročie neskôr?

Vatikánske archívy z éry Pia XII. (1939 – 1958), ktoré Svätá stolica sprístupnila bádateľom pred štyrmi rokmi, odkryli ďalšie tajomstvá.

Tentoraz sa však netýkajú pontifikátu spomenutého pápeža, druhej svetovej vojny ani holokaustu, ale vplyvného mexického kňaza, zakladateľa hnutia Kristovi legionári a sexuálneho predátora Marciala Maciela, ktorého Vatikán potrestal až na sklonku jeho života v roku 2006.

Ako však ukazujú archívy – všetko mohlo byť ináč.

Vôľa nevedieť

Agentúra AP pred niekoľkými dňami priniesla informácie o tom, že niektorí vatikánski úradníci chceli Marciala Maciela odstaviť už v roku 1956, pričom v hre bol aj najvyšší možný trest – prepustenie z kňazskej služby.

Do Večného mesta totiž už v 40. a 50. rokoch minulého storočia prichádzali správy o dvojakom živote mexického kňaza – askéta s aurou svätosti bol v skutočnosti zhýralcom závislým od drog, ktorý znásilňoval maloleté osoby aj seminaristov, splodil niekoľko detí a žil v prepychu a luxuse.

Novoobjavené materiály z vatikánskych archívov, o ktoré sa AP opiera, dokresľujú zistenia z roku 2012, keď skupina Macielových obetí zverejnila na internete viac ako 200 dokumentov z rokov 1940 – 2002, ktoré sprostredkovane získali z depozitu Posvätnej kongregácie pre rehole (v súčasnosti Dikastérium pre spoločnosti apoštolského života a inštitúty zasväteného života). Objavili sa aj v knihe s príznačným názvom La voluntad de no saber, teda Vôľa nevedieť.

Pápež a ŽidiaOtvorené vatikánske archívy vydali nové svedectvá. Zmenia pohľad na Pia XII.?

Imrich Gazda

Jedným z aktuálne nájdených dokumentov je návrh, ktorý 1. októbra 1956 vypracoval Giovanni Battista Scapinelli, vtedajší podsekretár spomenutej kongregácie.

Macielovi, ktorý práve v ten deň pricestoval do Ríma, krátko predtým Vatikán prikázal odstúpiť z vedenia Kristových legionárov a nariadil mu liečenie, aby sa zbavil svojej závislosti od morfia.

Páter Scapinelli však chcel ísť ešte ďalej. „Nariadim mu, aby sa nielen liečil, ale aby sa aj vzdal akéhokoľvek kontaktu so študentmi, až kým kongregácia nerozhodne ináč. Ak sa do dvoch dní neukáže, dostane preventívny príkaz: buď sa pôjdeš liečiť, alebo budeš suspendovaný a divinis,“ zapísal si Scapinelli v prvý októbrový deň.

Tento trest by bol znamenal, že Maciel by nebol mohol verejne sláviť svätú omšu, spovedať ani vysluhovať žiadne iné sviatosti.

Vo finálnej verzii dokumentu, ktorá bola napísaný už oficiálne na písacom stroji a datovaná 2. októbra, sa však napokon píše len o vyhľadaní lekárskej pomoci – chýba akákoľvek zmienka o zákaze kontaktu s mladistvými osobami a hrozbe suspendovania. Akoby bol niekto snaživému kňazovi, ktorý si uvedomoval Macielovu nebezpečnosť, prikázal zabrzdiť.

Nielen tieto, ale aj ďalšie archívne dokumenty nasvedčujú, že zakladateľ Kristových legionárov mal za vatikánskymi múrmi silných ochrancov. Ako sa píše v jednom z nich, Posvätná kongregácia pre rehoľníkov „nemohla ďalej postupovať proti otcovi Macielovi pre odporúčania a zásahy vysokopostavených osobností“.

Do tohto „klubu“ patril napríklad aj kardinál Giuseppe Pizzardo, sekretár Svätého ofícia (v súčasnosti Dikastérium pre náuku viery). A nebol jediný.

Scapinelli pritom naznačuje, že o problematickosti osobnosti Marciala Maciela vedel aj samotný pápež, ktorý osobne odobril jeho stiahnutie z čela Kristových legionárov. V roku 1958 však Pius XII. zomrel, čo Maciel za pomoci svojich vplyvných priateľov využil, dal očistiť svoje meno a vrátil sa do čela hnutia.

Koniec života prežil v „domácom väzení“

K najväčšiemu rozkvetu Macielových aktivít došlo o niekoľko desaťročí neskôr počas pontifikátu Jána Pavla II., ktorého si mexický kňaz úplne získal. Pri príležitosti 50. výročia vzniku Kristových legionárov v roku 1991 pápež z Poľska v Bazilike sv. Petra osobne vysvätil 70 novokňazov – členov hnutia, ktoré označoval za žiarivú hviezdu novej evanjelizácie.

Ochrannú ruku nad Macielom držal najmä vatikánsky štátny sekretár Angelo Sodano, neskôr i jeho nástupca Tarcisio Bertone, ale aj osobný tajomník Jána Pavla II. Stanisław Dziwisz. V knihe Žil som so svätcom neskôr napísal, že o Macielových nemorálnostiach pápež nevedel „nič, absolútne nič“.

Jedným z mála, kto sa netajil odporom voči nemu, bol prefekt Kongregácie pre náuku viery Joseph Ratzinger.

Tajomstvá strýčka TedaPríbeh zvráteného kardinála, ktorý Vatikánu prerástol cez hlavu

Imrich Gazda

K definitívnemu potrestaniu kňaza delikventa tak napokon došlo až po smrti Jána Pavla II. a zvolení Benedikta XVI. – avšak v oveľa mäkšej forme, ako plánoval páter Scapinelli pred päťdesiatimi rokmi.

V roku 2006 Kongregácia pre náuku viery 86-ročného Maciela vyzvala na „život modlitby a pokánia v ústraní“. Necelé dva roky nato mexický kňaz zomrel.

A čo na aktuálne zistenia hovorí súčasné vedenie Kristových legionárov? Hovorca hnutia v písomnom stanovisku pre National Catholic Register uviedol, že informácie zverejnené agentúrou AP nie sú úplne nové, keďže do veľkej miery sú známe už od roku 2012.

„V Kristovej légii pokračujeme v snahe spoznať všetky veci, ktoré sa stali, aby sme mohli žiť v pravde o našej minulosti,“ uviedol hovorca s tým, že Kristovi legionári sú vďační Svätej stolici za sprístupnenie archívnych materiálov.

Kto bol Marcial Maciel

Narodil sa v roku 1920 v Mexiku a vo veku 24 rokov bol vysvätený za kňaza. Ešte predtým ako seminarista založil klerické hnutie Kristovi legionári. Neskôr k nemu pribudlo aj laické združenie Regnum Christi.

V roku 1956 bol Maciel obvinený z viacerých zločinov a dočasne sa musel stiahnuť z vedenia hnutia. Po dvoch rokoch bol však zbavený obvinení a vrátil sa do jeho čela.

Hnutie postupne získalo schválenie Svätej stolice a podporu významných osobností, akými boli operný spevák Placido Domingo, mysliteľ a spisovateľ George Weigel či kardinál Angelo Sodano, čo napomohlo získavaniu finančných prostriedkov, takže z Kristových legionárov sa stalo jedno z najúspešnejších katolíckych hnutí.

Na vrchole slávy boli jeho členmi tisícky kňazov a seminaristov a desaťtisíce laikov z desiatok krajín vrátane Slovenska. Mnohí z nich študovali na Pápežskej univerzite Regina Apostolorum v Ríme, ktorú Kristovi legionári založili v roku 1993.

V roku 1997 sa v amerických médiách objavili prvé obvinenia Marciala Maciela z dvojakého života, čo on rázne odmietol. Napriek pribúdajúcim svedectvám sa vnútrocirkevné vyšetrovanie začalo až v roku 2005. Rok nato bol Maciel vyzvaný na „život modlitby a pokánia v ústraní“, no už začiatkom roka 2008 zomiera.

V správe, ktorú Kristovi legionári vydali v roku 2019, sa konštatuje, že počas svojho života zneužil najmenej 60 osôb, väčšinou vo veku 11 – 16 rokov, udržiaval sexuálne vzťahy s viacerými ženami, s ktorými mal niekoľko detí, a napriek tomu, že svojich nasledovníkov vyzýval na chudobu a umŕtvovanie, on sám prežil život v prepychu a luxuse.