Vianoce v Betleheme Posvätné chvíle v bazilike, arabské jedlá, ale aj Santa Claus na ťave či Banksyho diela

V čase adventu a Vianoc sa naša pozornosť upriamuje na Betlehem – mesto, ktoré bolo ožiarené hviezdou a počulo spev anjelov počas noci narodenia Pána. V priebehu svojej viac ako tritisícročnej histórie si striedavo prešlo obdobiami vojen a pokoja.

Ak by dnes chcela prísť židovská rodina z Nazareta do Betlehema, narazila by na separačný múr, znemožňujúci vstup do mesta, keďže to sa nachádza na palestínskom území. Z bezpečnostných dôvodov je sem vstup pre židov zakázaný, o čom informujú tabule pred vstupom do mesta.

Židia môžu navštíviť len hrobku pramatky Ráchel bezprostredne pred separačným múrom. Hoci je Betlehem od Jeruzalema vzdialený necelých desať kilometrov, kultúrna a psychologická vzdialenosť je oveľa väčšia. Pútnik si to uvedomí hlavne vtedy, keď prechádza cez tzv. checkpointy, kontrolné body, ktorými môžu Arabi prejsť do štátu Izrael zväčša pre prácu.

Napriek mnohým konfliktom je Betlehem v prvom rade miestom narodenia Ježiša Krista. Žiaľ, tento rok bude opäť bez medzinárodných pútnikov v dôsledku vojnovej situácie.

Počas mojich štúdií v Izraeli som sa s viacerými spolužiakmi rozhodol osláviť Vianoce v roku 2021 v Betleheme. Na Štedrý deň sme cestovali skorým ranným autobusom z Jeruzalema, ktorý nás priviezol na rozhranie Betlehema a susediaceho Beit Jala. Počasie ničím nenasvedčovalo, že sú Vianoce. Vonku bolo sychravo a mesto sa prebúdzalo, zatiaľ čo arabský trh ožíval predávajúcimi.

Kráčajúc po Ulici Pavla VI. nás stále viac pútal stupňujúci sa zvuk bubnov, trumpiet a gájd, až sme prišli priamo k zástupu malých aj väčších skautov s rôznymi hudobnými nástrojmi, ako vytvárajú nekonečný sprievod na uvítanie latinského patriarchu, ktorý každoročne 24. decembra prichádza z Jeruzalema, aby tu slávil Vianoce a hlavne polnočnú omšu.

Aj my sme sa pripojili k pochodu nadšených detí, lemujúcom ulice Betlehema až k Bazilike Narodenia Pána, rozprávali sa s nimi, spievali a vychutnávali si jedinečnú slávnostnú atmosféru.

Okolo 14. hodiny vyšla procesia františkánov v liturgických rúchach z útrob starobylého chrámu, aby na Námestí Jasličiek privítali patriarchu Pierbattistu Pizzaballu sprevádzaného zástupom politických predstaviteľov a palestínskej polície na koňoch. Sprievod konečne prišiel pred baziliku, kde patriarcha všetkých požehnal a cez maličkú Bránu pokory vstúpil do najstaršieho chrámu kresťanstva.

Nasledovali prvé vešpery zo slávnosti Narodenia Pána v priľahlom Kostole svätej Kataríny, ktorý spravujú františkáni. Bazilika Narodenia je totiž v správe pravoslávnej cirkvi. Ide o klasickú rímsku baziliku s korintskými stĺpmi rozdeľujúcimi priestor na päť lodí s dreveným stropom. Bazilika nedávno prešla komplexnou rekonštrukciou, keďže jej strecha bola v havarijnom stave.

Dôkladné reštaurovanie talianskych majstrov odhalilo lesk a krásu mozaikovej výzdoby. Aby sme si dokázali lepšie predstaviť pôvodnú majestátnosť tohto chrámu, môže nám pomôcť analógia s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme alebo s Bazilikou svätého Apolinára v Ravenne. Mozaiky predstavujú rodokmeň Krista a ekumenické koncily. Medzi jednotlivými oknami sa nachádzajú veľké postavy anjelov smerujúcich pohľad pútnika k jadru chrámu, teda k Jaskyni narodenia. Zachovalo sa ich však už len sedem.

Večer sme využili na túlanie sa po vysvietenom Betleheme, hlavne po Ulici hviezd, kde sme mohli ochutnať rôzne arabské sladkosti ako knafeh alebo sachleb, ktoré sa podávajú v čase zimy. Táto ulica je popri Bazilike Narodenia zapísaná v zozname UNESCO pre svoju historickú dôležitosť a architektúru. Podľa tradície je to ulica, kde Jozef s Máriou hľadali prístrešie po príchode do Betlehema. Tu čerpal James Tissot inšpiráciu pre maľovanie vianočného príbehu pre svoj ilustrovaný Život Krista.

V hoteli sme si trochu oddýchli a zaspievali si vianočné koledy z Indie, USA, Kanady, Peru, Kolumbie, Poľska, Austrálie a, samozrejme, zo Slovenska. Takéto bolo zloženie našej medzinárodnej štedrej večere. Nechýbala ryba a skvelé izraelské víno pochádzajúce zo saleziánskych viníc pri Betleheme.

Potom sme sa už ponáhľali osláviť udalosť, kvôli ktorej sme do Betlehema prišli, polnočnú svätú omšu v Chráme svätej Kataríny. Na slávnosť bolo potrebné zaobstarať si bezplatný lístok v pútnickom centre pri Jaffskej bráne v Jeruzaleme.

Sviatočne vyzdobený chrám privítal pútnikov z celého sveta, ako aj domácich arabských kresťanov. Pred čítaním evanjelia bola za zvonenia zvonov odhalená soška betlehemského dieťaťa spolu s relikviárom jasličiek – darom pápeža Františka. Hlavný relikviár jasličiek sa totiž nachádza v rímskej Bazilike Santa Maria Maggiore.

Patriarcha Pizzaballa vyjadril radosť, že po období pandémie môže byť polnočná omša opäť za účasti tisícov veriacich, dokonca aj niekoľkých kresťanov z Pásma Gazy. Áno, v roku 2021 ešte bolo umožnené niekoľkým z nich sláviť sviatky v Betleheme.

HistóriaPríbeh Baziliky narodenia v Betleheme

Juraj Poláček

Na konci slávnostnej liturgie vzal patriarcha do rúk sošku Ježiška, aby ju slávnostne niesol do samotnej Jaskyne narodenia. Táto obľúbená soška z cédrového dreva má už viac ako sto rokov a bola vyrezaná v Španielsku.

V jaskynke opäť zaznel úryvok z Lukášovho evanjelia, zatiaľ čo sošku položili na striebornú hviezdu označujúcu miesto Kristovho narodenia. Po slovách o tom, ako Panna Mária uložila dieťa do jasieľ, diakon vzal sošku a uložil ju do jasličiek napravo od výklenku s hviezdou. Táto časť jaskyne je pod správou latinskej cirkvi a tu je socha uložená až do sviatku Zjavenia Pána. Samotná polnočná omša a procesia trvali asi tri hodiny.

Dvadsiaty piaty december sme začali bohatými raňajkami a prianiami radostných a požehnaných Vianoc. Výnimočné pre nás bolo, že rannú omšu sme mohli s niekoľkými pútnikmi sláviť priamo v Jaskyni narodenia na oltári jasličiek. Potom sme sa rozhodli ďalej nasledovať udalosti evanjelia.

Hneď za bazilikou je známa Jaskyňa mlieka so svojimi bielymi stenami. Pripomínajú farbu mlieka, ktorým Panna Mária dojčila svojho syna, a preto je tu oslavované materstvo Božej Matky. Je to miesto preniknuté modlitbami hlavne bezdetných párov prosiacich o dar dieťaťa.

Strmým zostupom z kopca sme sa dostali do časti Beit Sahur, kde sa nachádza Pole pastierov. Teda dve, jedno je pravoslávne s krásnym kostolom vyzdobeným ikonami a hrobmi dvoch pastierov. Podľa legendy chceli byť pochovaní na mieste, kde uzreli anjela vo vianočnú noc.

Katolícke pole pastierov je o čosi vyššie. V jeho strede je symbolická kaplnka pripomínajúca beduínsky stan od talianskeho architekta Barluzziho. V interiéri sa nachádzajú tri maľby znázorňujúce pastierov a ich príchod do betlehemskej jaskyne. V okolí sú aj ďalšie jaskyne, takže pútnik si môže živo predstaviť, ako vtedy mohli vyzerať obydlia pastierov. Tu pripravili pohostenie filipínski kresťania, ktorých v Izraeli žije a pracuje veľmi veľa. Následne františkáni v jednej z jaskyniek viedli vianočnú modlitbu a spevy na oslavu tohto svätého dňa.

Zázrak svätého ohňa v JeruzalemeAko osobná skúsenosť zmenila môj pohľad na kontroverznú udalosť

Peter Stašik

Ďalšia časť našej skupiny venovala tento deň prehliadke Šalamúnových vodných nádrží a kláštora Hortus Conclusus blízko mesta. Večer sme sa všetci stretli pri Poli pastierov na tradičnej arabskej večeri, kde sme ochutnali jahňacinu, zeleninové šaláty, humus, sladkosti a kávu s kardamonom. Arabskí kresťania nemajú špeciálne vianočné jedlá, je to čas rodinných stretnutí a spoločnej modlitby v Jaskyni narodenia, kde kladú svoje deti na striebornú hviezdu, aby pre ne vyprosili požehnanie.

Namiesto darčekov dbajú o to, aby počas slávenia sviatkov mali na sebe nové slávnostné oblečenie. Veľmi radi sa rozprávajú s pútnikmi o ťažkej situácii v Betleheme, minime pracovných príležitostí, o svojej rodine a hrdosti na to, že sú kresťanmi.

Staršia generácia hovorí plynule francúzsky, keďže ako deti navštevovali katolícke školy rôznych francúzskych reholí pôsobiacich v Betleheme. Dnes vzdelanie zabezpečujú školy pod správou františkánskej Kustódie Svätej zeme, saleziánov a vyššie vzdelanie ponúka Betlehemská univerzita s viac ako 3 300 študentmi.

Druhý vianočný sviatok sme využili na prehliadku Banksyho diel, ktoré v Betleheme môžete nájsť viacero. Známou je napríklad holubica mieru s nepriestrelnou vestou. Celý separačný múr okolo Betlehema je takpovediac otvorenou galériou street art s motívmi volajúcimi po mieri.

Sviatok svätého Štefana znamenal našu cestu naspäť do Jeruzalema, kde sa oproti Getsemanskej záhrade nachádza miesto ukameňovania. Tu stojí pravoslávny chrám a v jeho krypte je umiestnená skala kameňovania. Raz do roka sem prichádzajú františkáni, aby viedli vešpery a modlitby na počesť prvého mučeníka cirkvi.

Pre židovský štát Izrael nie sú Vianoce dôležitým sviatkom, skôr sú symbolom západnej kultúry. V Tel Avive vianočnú náladu pripomína iba svetelná výzdoba v starej časti Jaffo, kde žije niekoľko arabských kresťanov. Taktiež v starom meste Jeruzalema môžete nájsť malé vianočné trhy v kresťanskej štvrti v okolí Novej brány. Trochu bizarným je dom Santa Clausa, ktorého je možné stretnúť na ťave zväčša v okolí vyhliadky na Olivovej hore.

V Betleheme však vianočná atmosféra prevláda aj ostatné dni. Sviatok neviniatok sa slávi v jaskyni susediacej s Jaskyňou narodenia, kde sú uložené pozostatky betlehemských detí. Katolícke slávenia sa končia sviatkom Epifánie, čo znamená začiatok Vianoc pre pravoslávnych veriacich. Arménski kresťania Jeruzalema sú poslední, ktorí slávia Vianoce až 19. januára, takže oslava Vianoc v Betleheme trvá celý mesiac.

Fyzický kontakt s posvätnými miestami našej spásy, liturgické slávenia, koledy a tradície, všetko toto pôsobí, že Vianoce v Betleheme sú nezabudnuteľné. Ako počas polnočnej omše povedal Patriarcha Pizzaballa, narodenie Krista v betlehemskej jaskyni zmenilo históriu ľudstva a stále ju premieňa aj dnes.

Modlime sa, aby Knieža pokoja prinieslo trvalý mier a spravodlivosť v krajine, ktorá bola jeho pozemským domovom.