Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. august 2017

Od historického stretnutia Pavla VI. a patriarchu Atenagora uplynulo polstoročie

Tento týždeň si v našej novej rubrike Z kresťanského Východu pripomenieme nielen prelomové stretnutie pápeža a konštantínopolského patriarchu, ale pozrieme sa aj na pretrvávajúce spory v Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte.
Od historického stretnutia Pavla VI. a patriarchu Atenagora uplynulo polstoročie

Pápež Pavol VI. a konštantínopolský patriarcha Atenagoras počas stretnutia v roku 1967. Foto – Youtube

Morálna podpora pápeža pre ekumenického patriarchu

Minulý týždeň uplynulo 50 rokov odvtedy, čo 25. júla 1967 rímsky pápež Pavol VI. navštívil ekumenického patriarchu Atenagora v jeho sídle v Istanbule. Bola to veľká udalosť cirkevných dejín, pretože ako posledný pred ním navštívil centrum byzantskej cirkvi v Konštantínopole pápež Konštantín I. (708 – 715).

Objatie a bratský bozk Pavla VI. a Atenagora na javisku tragických udalostí roku 1054 sa po odvolaní exkomunikačných búl stalo ďalším výrazným podnetom pre katolícko-pravoslávny ekumenický dialóg.  

Táto pápežská návšteva mala poslúžiť aj ako morálna podpora pre ekumenického patriarchu. V dôsledku prenasledovania, vyháňania a šikanovania Turkami sa počet gréckeho kresťanského obyvateľstva v niekdajšom Konštantínopole znížil na niekoľko tisíc veriacich.

Prežitie kresťanských spoločenstiev v Istanbule sa javilo ako ohrozené, keď od prvej cyperskej krízy v roku 1964 ankarská vláda zaobchádzala s gréckymi pravoslávnymi kresťanmi ako rukojemníkmi dobrého správania cyperského prezidenta a zároveň arcibiskupa Makária III. voči cyperským Turkom.

Ankarská vláda preventívne nariadila odsun dvoch gréckych biskupov a desiatok tisíc veriacich do Grécka, vyvlastňovanie chrámov, zakázala oficiálny patriarchálny týždenník Apostolos Andreas a všetkých kandidátov na kňazstvo, ktorí neboli tureckými štátnymi občanmi, vyhnala z teologickej vysokej školy na Chalki na jeden ostrov v Marmarskom mori.

Mikulášova relikvia sa vrátila späť do Bari

V piatok popoludní 28. júla 2017 prezident Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a arcibiskup Bari-Bitonto Francesco Caccuci priniesli späť do Bari relikviu svätého Mikuláša, ktorá bola 68 dní vystavená k verejnej úcte v Moskve a Petrohrade. Počas slávnostných vešpier uložili relikviu späť do hrobu v miestnej bazilike zasvätenej myrskému arcibiskupovi.

Prečítajte si aj
Pravoslávny patriarcha je krstným otcom tisícok detí (Z kresťanského Východu) Zdieľať

V homílii kardinál Koch pripomenul, že „Mikuláš žil v čase nerozdeleného kresťanstva, a preto jeho príhovor a pomoc sú osobitne dôležité pre znovunastolenie jednoty Cirkvi na Východe a na Západe“. Skutočnosť, že táto relikvia bola prinesená do Moskvy a Petrohradu, je podľa vatikánskeho „ministra“ ekumenizmu „plodom ekumenickej udalosti: historického stretnutia pápeža Františka a patriarchu Cyrila v Havane 12. februára 2016“. A okrem toho „prenesenie relikvie bolo veľmi vhodnou príležitosťou, aby sa vo viere Božieho ľudu ukotvilo ekumenické úsilie Cirkvi na Východe a na Západe“.

Podľa kardinála Kocha „je nesmierne dôležité, že hlavy rozličných cirkví sa stretávajú a hľadajú cesty ekumenického zmierenia. No jednotu možno dosiahnuť len za prispenia celého Božieho ľudu“. A v tomto kontexte uctievanie relikvie ruskými veriacimi „bolo významnou a veľmi peknou službou ekumenizmu“.

Relikviu sv. Mikuláša, patróna Ruska, si v Moskve a Petrohrade prišlo uctiť celkovo 2,5 milióna pravoslávnych veriacich.

Spor medzi dvoma pravoslávnymi patriarchátmi pokračuje

V Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte pokračuje akútna kríza medzi jeho gréckym vedením a takmer výlučne arabskými veriacimi, o ktorej sme vás informovali už pred niekoľkými dňami. Konflikt eskaloval, keď na verejnosť prenikli informácie o utajovanom predaji cirkevných pozemkov súkromnému investorovi.

Protesty palestínskych kresťanov boli namierené súčasne aj proti gréckej dominancii v tejto miestnej cirkvi. Demonštrujúci žiadajúci zosadenie Teophila III. si želajú mať už konečne za patriarchu biskupa arabského pôvodu.


Jeruzalemský pravoslávny patriarcha Theophilos III. počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v roku 2007. Foto – TASR/AP

Inzercia

Od roku 1516 bola Svätá zem vyše 400 rokov súčasťou Osmanskej ríše, v ktorej štátoprávne všetci pravoslávni kresťania byzantského obradu (aj Alexandrijského, Antiochijského a Jeruzalemského patriarchátu) podliehali Konštantínopolskému ekumenickému patriarchátu. Jeruzalemskí patriarchovia sídlili v tom čase spravidla v Konštantínopole.

Osmani zverili Grékom dohľad nad posvätnými miestami v Jeruzaleme a odvtedy boli biskupi Jeruzalemského patriarchátu volení z radov Bratstva svätého hrobu, do ktorého patrili výlučne Gréci.

K rastúcej kritike gréckej dominancie v takmer výlučne arabskom Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte viedol palestínsky odpor voči Izraelu za Jásira Arafata, ktorý podozrieval Jeruzalemský pravoslávny patriarchát ovládaný Grékmi z kolaborácie s Izraelom.

Po vôli Arafatovej Organizácii pre oslobodenie Palestíny bol v roku 1981 zvolený za jeruzalemského patriarchu Dorotheos, ktorý bol síce Grék, ale dovtedy spravoval palestínskych pravoslávnych utečencov v Jordánsku. Práve Dorotheos vyslal prvých arabských duchovných na štúdium teológie do Atén a neskôr dvoch z nich vysvätil za titulárnych biskupov bez pevnej jurisdikcie.

Vytvorenie Palestínskej samosprávy malo aj cirkevné následky. Kde vládla Organizácia pre oslobodenie Palestíny, tam boli chrámy a kláštory, ktoré postavili ešte ruskí cári, vrátené Moskovskému patriarchátu. Arafat tlačil aj na arabizáciu vedenia Jeruzalemského pravoslávneho patriarchátu.

Prečítajte si aj
V Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte to opäť vrie Zdieľať

Samotný patriarchát však tomu jasne protirečil v roku 1996 zvolením Irenaia Skopelita, ktorý bol vskutku mužom gréckej cirkvi a gréckych štátnych záujmov v Izraeli/Palestíne. Po jeho zosadení počas prvej aféry s nehnuteľnosťami v roku 2005 bol v osobe súčasného jeruzalemského pravoslávneho patriarchu Theophila Giannopoula intronizovaný človek, ktorý sa javil ako vítaný medzi Palestínčanmi.  

Theophilos III. urobil arabským pravoslávnym veriacim niekoľko ústupkov, no naďalej odmietal udeliť jurisdikčné právomoci Palestínčanom vysväteným za biskupov. Až v roku 2013 zriadil teritoriálne arcibiskupstvo, ktoré mal spravovať arabský biskup Makarios, avšak v ďalekom Katare.

Týmto počinom sa zároveň dostal do sporu s Antiochijským pravoslávnym patriarchátom, ktorý od dávnych čias považuje Katar za svoje jurisdikčné územie a rád by rozšíril svoju cirkevnoprávnu príslušnosť na všetkých arabsky hovoriacich pravoslávnych kresťanov byzantského obradu.

Palestínčania si želajú arabského patriarchu

Mnohí pravoslávni Palestínčania dnes považujú za svoju skutočnú hlavu antiochijského pravoslávneho patriarchu Youhannu X., ktorý má arabský pôvod a sídli v sýrskom Damasku. Vzhľadom na trvalý konflikt medzi Jeruzalemom a Antiochijským patriarchátom o jurisdikciu nad Katarom niektorí cirkevní pozorovatelia vidia, čo sa týka aktuálnej krízy v Jeruzalemskom pravoslávnom patriarcháte, v hre antiochijského patriarchu Youhannu X.

Ani počas osmanskej nadvlády antiochijskí patriarchovia nesídlili dlhší čas v Konštantínopole, ale zotrvávali v Damasku. Už v roku 1899 pravoslávna Antiochia definitívne skoncovala s gréckou dominanciou.

Jednotný celoarabský veľkopatriarchát dokázali nastoliť zatiaľ len gréckokatolícki melchiti. Ich novozvolený patriarcha Joseph Absi je nielen patriarchom Antiochie, ale zároveň aj patriarchom Alexandrie a Jeruzalema, kde ho zastupujú patriarchálni vikári.

Odporúčame

CampFest 2017 už o pár dní prinesie PREMENU

CampFest 2017 už o pár dní prinesie PREMENU

Čas sa kráti a devätnásty CampFest 2017 je takmer za dverami. Už čoskoro sa otvoria jeho brány a 3. – 6. augusta 2017 si účastníci okrem bohatého hudobného a sprievodného programu užijú aj pestrosť tém a hovoreného slova.