Latinčina už má v cirkvi vlastnú akadémiu

V dokumente pápež pripomína, že „latinský jazyk bol katolíckou cirkvou a rímskymi biskupmi vždy vysoko hodnotený“. Poukazuje tiež na to, že latinčina a gréčtina sa používali už v časoch prvotnej cirkvi a keďže boli v tom čase svetovými jazykmi, bolo prirodzené, že sa pre cirkev práve prvý z nich stal „jej vlastným jazykom“. Pápež ďalej pokračuje: „Po páde Rímskej ríše rímska cirkev nielenže pokračovala v používaní latinčiny, ale v istom zmysle sa stala jej ochrancom a šíriteľom, tak v teológii ako aj v liturgii, vo formácii a v odovzdávaní poznatkov“.

Benedikt XVI. sa domnieva, že pochopenie latinského jazyka je dnes v cirkvi potrebnejšie než kedykoľvek predtým, najmä kvôli jej významu pri štúdiu teológie, liturgie, patristiky a kánonického práva. Povrchné poznanie latinčiny môže preto škodiť filozofickej a teologickej vybavenosti budúcich kňazov. Nová akadémia však nebude pomáhať len im. Zameraná bude aj na širšiu verejnosť. „V našich časoch jestvuje obnovený záujem o latinčinu a klasickú kultúru, a to nielen na tých kontinentoch, ktorých kultúrne korene čerpajú z grécko-rímskeho dedičstva. Tento záujem je dôležitejší aj preto, lebo nezahŕňa len akademický svet, ale aj mladých ľudí a odborníkov zo značne širokého spektra národov a tradícií,“ dodal pápež.

Súhlasí s ním aj profesor Dionigi. Na margo obnovy jazykovej formácie kňazov pre Vatikánsky rozhlas povedal:  "Myslím, že prvý smer, ktorým by mala viesť náprava, je opätovné zavedenie latinčiny do rehoľných inštitútov, predovšetkým do seminárov. Je nemysliteľné, aby kandidát kňazstva nevedel latinsky." Rovnako potvrdil aj zvyšujúci sa záujem o tento jazyk: "Vyzerá to, že sa skutočne vracia záujem o latinčinu, klasické štúdiá a klasickú filológiu. Dnešná literatúra je totiž natoľko úbohá a ochudobňujúca, že oproti tomu čítanie Augustína, Senecu či Lucretia nadobúda priam výbušnú aktuálnosť".

Marián Sekerák

Súvisiace články:
Latinčina je v cirkvi na vzostupe
Zabudnite na latinu. Jazykom cirkvi je taliančina