Arméni žiadajú od Turkov vrátenie cirkevných budov

Arméni žiadajú od Turkov vrátenie cirkevných budov

Katolikos Aram I. na fotografii z roku 1998. Foto - TASR/AP

Štyri správy z kresťanského Východu od Jána Krupu.

Kilikijský arménsky apoštolský katolikos Aram I. žiadal v interview s libanonským časopisom L'Orient-Le Jour vrátenie všetkých chrámov, kláštorov, škôl a nemocníc vyvlastnených medzi rokmi 1915 a 1922 vo vtedajšej Osmanskej ríši. Katolikos poskytol rozhovor pri príležitosti 24. apríla, keď si arménska komunita po celom svete pripomína začiatok genocídy skrze zatýkaciu akciu osmanskej tajnej polície v Konštantínopole v skorých ranných hodinách toho dňa v roku 1915. 

Katolikos povedal, že Arménom nejde len o to, aby oficiálne Turecko uznalo genocídu, ale aj o „nápravu všetkých škôd“, pokiaľ je to možné. 

Dvadsiateho štvrtého apríla 1915 boli z nariadenia osmanskej vlády, ktorú v tejto dobe zostavila mladoturecká Komisia pre jednotu a pokrok, zatknutí v Istanbule poprední arménski politici, továrnici, vedci, duchovní, novinári a umelci. V nákladných vlakoch boli deportovaní do Anatólie, väčšinu z nich povraždili. Následne bolo na základe šifrovaných telegramov všade v Osmanskej ríši prevedené takzvané odvezenie arménskych občanov. Počet obetí na životoch do roku 1917 sa odhaduje na 1,5 milióna. Podľa katolika Arama I. by vrátenie chrámov a kláštorov bolo „prvým krokom“ nápravy.

V súčasnosti oficiálne Turecko vyslovuje vyhrážky zakaždým, keď sa v nejakej krajine pomenuje pravým menom genocída spáchaná na Arménoch. V skutočnosti však turecká civilná spoločnosť už dávnejšie začala pomenúvať pravým menom temnú stránku tureckých dejín 20. storočia, povedal katolikos. Ankara sa už konečne musí vzdať politiky popierania zločinu spáchaného na arménskom ľude. 

Turecko striktne odmieta hodnotenie udalostí rokov 1915 - 1917 ako genocídu. Prezident Recep Tayyip Erdogan napísal v oficiálnom posolstve účastníkom spomienkového podujatia, ktoré sa konalo 24. apríla 2018 v sídle Konštantínopolského arménskeho apoštolského patriarchátu, že Turecko „zdieľa“ bolesť Arménov. Arméni strácali život „za drsných podmienok prvej svetovej vojny“, napísal šéf tureckého štátu. Erdogan uviedol porovnanie „s miliónmi osmanských obyvateľov“, ktorí zomreli v tomto istom období „v dôsledku chorôb, migrácie, vojny a násilných zrážok“.

Na ceste k zintenzívneniu dialógu medzi katolíkmi a pravoslávnymi

Ako veľmi úspešné sa podľa rakúskej nadácie Pro Oriente ukázalo prvé stretnutie reprezentantov oficiálnej Zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou s predstaviteľmi rozličných regionálnych komisií a iniciatív pre tento dialóg z európskej a severoamerickej oblasti.

Štvordňové stretnutie s názvom Crossroads of Theological Dialogues sa skončilo 26. apríla 2018 v Krétskej pravoslávnej akadémii v Kolymbari. Zopakovať by sa malo o štyri alebo päť rokov.

K pozitívnemu hodnoteniu stretnutia teológmi angažovanými v pravoslávno-katolíckom dialógu sa pripojili aj spoluprezidenti oficiálnej Zmiešanej komisie, teda predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch, ako aj zástupca Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pri Svetovej rade cirkví arcibiskup Job Getcha. Túto iniciatívu zastrešovalo viedenské Pro Oriente, padernbornský Inštitút Johanna Adama Möhlera pre ekumenizmus a Krétska pravoslávna akadémia.


Patriarchálna katedrála v Bukurešti. Foto - flickr.com

Na zhromaždení na Krétskej pravoslávnej akadémii boli zajedno v tom, že je potrebné založiť regionálne grémiá pre teologický dialóg medzi katolíkmi a pravoslávnymi, hlavne aj vo východo- a juhoeurópskom priestore.

Aby sa vzdorovalo strachu rozšírenému v pravoslávnej oblasti, v Kolymbari zaznel podnet, aby sa podporovali katolícko-pravoslávne stretnutia na všetkých úrovniach, aby sa cez osobný kontakt odbúravali predsudky. Teológovia by pritom mali spolupracovať aj s odborníkmi z iných disciplín, ako napríklad história, sociológia a psychológia. 

Za veľmi dôležité bolo označené aj zintenzívnenie prekladateľskej činnosti. Mnohé existujúce dokumenty k pravoslávno-katolíckemu dialógu by mali byť vo väčšej miere prekladané do východných jazykov. Nakoniec bol zdôraznený aj význam duchovnej dimenzie. Táto dimenzia je „integrálnou súčasťou dialogickej práce“, ktorá je výnimočne dôležitá.

Dočká sa teologická škola na Chalki znouotvorenia?

Turecky prezident Recep Tayyip Erdogan prijal 25. apríla 2018 konštantínoplského ekumenického patriarchu Bartolomeja. Ten sa už tri roky usiloval o audienciu u Erdogana, a len deň predtým dostal pozvanie do prezidentského paláca.

Do Bartolomejovej delegácie patril rektor Teologickej vysokej školy na ostrove Chalki, ktorú v roku 1971 zavrel turecký štát, ďalej dvaja vedúci pracovníci správy cirkevných nehnuteľností, ako aj sekretár konštantínopolskej biskupskej synody, ktorý je príslušný pre právne otázky. Hierarchom sa malo podariť vymôcť u Erdogana opätovné otvorenie vysokej školy. V každom prípade nebolo poskytnuté nijaké spoločné vyhlásenie.

Pri rozhovore, na ktorom sa zúčastnil aj turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu, Erdogan, ktorý začiatkom apríla prijal ruského prezidenta Vladimíra Putina, mal varovať ekumenického patriarchu pred odtrhnutím (autokefáliou) Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi od Moskovského patriarchátu, ako zaznelo z Ekumenického patriarchátu sídliaceho v Istanbule.

Rumunská premiérka navštívila jeruzalemského patriarchu

Rumunskú premiérku Vioricu Dancilaovú prijal minulý týždeň počas jej návštevy vo Svätej zemi jeruzalemský pravoslávny patriarcha Theophilos III. Šéfka rumunskej vlády poďakovala patriarchovi za priateľské prijatie rumunských pútnikov s ich biskupmi a za duchovnú starostlivosť o rumunských pracovných migrantov. V skorších rokoch boli napätia medzi patriarchátmi Jeruzalem a Bukurešť v súvislosti s rumunskou duchovnou starostlivosťou o pútnikov a migrantov vo Svätej zemi.

Patriarcha Theophilos podčiarkol pri stretnutí, že duchovná starostlivosť o pútnikov je dôležitou úlohou Jeruzalemského patriarchátu. Zároveň zdôraznil dobré vzťahy s rumunským pravoslávnym patriarchom Danielom, ktorého už navštívil v Bukurešti.

Po stretnutí s patriarchom arcibiskup Aristarchos (Peristeris), generálny sekretár patriarchátu, previedol rumunskú premiérku Chrámom Božieho hrobu, ktorý pravoslávni nazývajú Chrámom Vzkriesenia – Anastasis.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo