Krízu v Cirkvi budú riešiť predsedovia biskupských konferencií z celého sveta

Pápež František prijal 13. septembra predsedu americkej biskupskej konferencie kardinála Daniela DiNardoa spolu s jeho podpredsedom arcibiskupom Josém Gomezom z Los Angeles a sekretárom Msgr. Brianom Bransfieldom. Na stretnutí bol prítomný aj kardinál Séan O’Malley z Bostonu, kde nastúpil po kardinálovi Lawovi, ktorý bol donútený v roku 2002 odstúpiť kvôli krytiu sexuálnych škandálov. Pápež František O’Malleyho menoval do čela komisie na ochranu maloletých a ako jedného z deviatich členov Kolégia kardinálov, s ktorými konzultuje reformu kúrie.

Oficiálny výsledok stretnutia bol formulovaný stručne: pápež si vypočul stanovisko a predstavy amerických biskupov o „morálnej katastrofe“ v americkej cirkvi (DiNardo), návrh riešenia, stretnutie bolo „dlhé, plodné, s dobrou výmenou názorov“, fotografia zachytila úsmevy zúčastnených.

Kritike pred audienciou v Ríme čelil aj predseda amerických biskupov kardinál DiNardo, ktorý bol obvinený, že napriek prísľubu, ktorý dal jednej z obetí sexuálneho škandálu v jeho diecéze, umožnil obvinenému kňazovi pôsobenie v pastorácii s prístupom k deťom.  

Pápež tiež prijal rezignáciu biskupa Michaela Bransfielda zo Západnej Virgínie, pričom Vatikán vyslovil súhlas s vyšetrením zneužívania dospelých osôb, Bransfielda zároveň požiadal, aby plne spolupracoval s políciou a zdržiaval sa mimo hraníc svojej bývalej diecézy. Nešlo o mimoriadne rozhodnutie, Bransfield požiadal o uvoľnenie z postu po dovŕšení 75 rokov.

Väčšiu pozornosť médií púta budúcnosť kardinála Wuerla, ktorý požiadal o uvoľnenie z postu washingtonského biskupa už pred tromi rokmi, keď dovŕšil 75, teraz – po zverejnení správy o sexuálnych deliktoch v Pennsylvánii, kde predtým pôsobil – svoju žiadosť zopakoval. Do Ríma pricestoval dnes, s pápežom sa stretne v krátkom čase. Správa jeho meno spomína 200-krát a uvádza viacero príkladov jeho pochybení. Wuerl predtým čelil menším protestom, pred jeho oznámením o žiadosti odísť do dôchodku a odchodom do Ríma ho na odstúpenie verejne vyzval aj diakon James Garcia, ktorý s ním pravidelne slúžil počas slávnostných obradov. Ten napísal: „Zaprisahávam vás, pre dobro Cirkvi, ktorú obaja vrúcne milujeme: Konajte odvážne a pokorne. Odstúpte z úradu arcibiskupa bez zdržiavania.“

Na obranu kardinála Wuerla sa postavil jeho priateľ a kardinál New Yorku (až doteraz v téme zdržanlivý) Timothy Dolan. V programe Amanpour na CNN na jeho adresu povedal slová, ktoré sú prejavom osobnej lojality: „Trochu dúfam, že nerezignuje. Potrebujeme ho. Potrebujeme ho kvôli reforme, bol oporou reformy v minulosti, dôverujem mu dosť na to, že ak si myslí, že má rezignovať pre dobro Cirkvi, tak to urobí a ja jeho rozhodnutie budem rešpektovať a podporím ho.“ Televízia program nazvala titulkom „Moja mama sa hanbí za to, že je katolíčka" (video tu).

Wuerlov príbeh je vo viacerých ohľadoch poučný: začínal ako pomocný biskup v Seattle, kde mal za úlohu korigovať veľmi liberálneho arcibiskupa Raymonda Hunthausena pre jeho odchýlenia v otázkach liturgie, anulovania manželstiev, správania voči kňazom, postupov pri laicizácií, resp. pri verejných postojov v morálno-etických otázkach aj v správaní voči homosexuálom. Wuerl tam vydržal len necelé tri roky (1985 – 1988), po pol roku sa dostal do ťažkého konfliktu s Hunthausenom, čo skončilo jeho odchodom a príchodom koadjútora. Potom prišiel Pittsburgh, za ktorý čelí kritike, a Washington, kde nastúpil po McCarrickovi.

Pápež zvolal na koniec februára 2019 do Ríma na zasadnutie predsedov všetkých biskupských konferencií, témou majú byť sexuálne škandály a ochrana maloletých.

V Ríme sa tiež konalo stretnutie kolégia deviatich kardinálov, najbližšieho poradného zboru pápeža Františka. Zúčastnilo sa na ňom šesť z deviatich členov: štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, salezián z Hondurasu kardinál Oscar Rodriguez Maradiaga, už spomínaný kapucín a kardinál z Bostonu Seàn P. O’Malley, kardinál z Bombaja Oswald Gracias, mníchovský kardinál a predseda nemeckej biskupskej konferencie Reinhard Marx a kardinál Giuseppe Bertello, prezident pápežskej rady pre štát Vatikán. Neprišli traja kardináli – Laurent Monsengwo Pasinya z Konga, Francisco Errazuriz Ossa z Čile a George Pell z Austrálie.

Záverom stretnutia bolo krátke komuniké, kde členovia špeciálneho poradného zboru pápeža vyslovili pápežovi Františkovi „v súvislosti s udalosťami posledných týždňov plnú solidaritu".

Najväčšiu pozornosť vyvolal kardinál Maradiaga z Hondurasu, ktorý je koordinátorom kolégia 9 kardinálov a po skončení stretnutia s pápežom poskytol rozhovor pre Religion Digital, jedno z najčítanejších médií o katolíckej cirkvi v španielčine. Na adresu bývalého kardinála McCarricka a kritiky arcibiskupa Vigana voči pápežovi Františkovi povedal: „Nezdá sa mi správne, aby som premieňal niečo, čo má súkromnú povahu, na granát, ktorý vybuchne v titulkoch novín po celom svete, pričom šrapnely zraňujú vieru mnohých ďalších. Myslím si, že tento prípad s administratívnou povahou mal byť zverejnený s väčším pokojom a nárokom na objektívnosť, nie s negatívnym obvinením a mimoriadne ostrými vyjadreniami.“

Kardinál Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga z Hondurasu prichádza na prvú generálnu kongregáciu v pondelok 4. marca 2013 vo Vatikáne. Foto: TASR/AP

Tento výrok vyvolal ostrú kritiku vo viacerých konzervatívnych médiách. Za všetky komentár Roda Drehera z American Conservative: „Chápete? Ide o správy v médiách o McCarrickovom vnucovaní sa seminaristom, ktoré spôsobujú ľuďom utrpenie v ich viere, nie to, čo McCarrick naozaj robil. Tento muž je top poradcom pápeža Františka.“

O kardinálovi Maradiagovi sa veľa písalo pred pár mesiacmi, na začiatku leta, keď rezignoval na svoj post biskup Juan José Pineda, ktorý bol pomocným biskupom v diecéze kardinála Maradiagu. Jeho rezignácia súvisela so škandálom v tamojšom seminári, čo potvrdil aj zverejnený list honduraských seminaristov (podpísalo ho 48 seminaristov zo 180), ktorí opísali „epidémiu“ nemorálnosti v seminári, kde sa praktizovala homosexualita a previnenia sa kryli. Seminaristi písali o deprimovanosti a zúfalstve, žiadali okamžité odvolanie pomocného biskupa Pinedu. Maradiaga čelil v amerických médiách za svoj postup kritike, sám býva voči americkým médiám tvrdo kritický.

Správu o zneužívaní katolíckymi kňazmi zverejnili aj v Nemecku, zdokumentovaných je 3 677 prípadov zneužitia za takmer 70 rokov: od roku 1946 do 2014, väčšina prípadov sa týka chlapcov mladších ako 13 rokov. Správa hovorí o zodpovednosti 1 670 kňazov.

Ak to zhrnieme, kríza v americkej cirkvi, ktorú podnietili závery vyšetrovania v štáte Pennsylvánia a zverejnenie svedectva bývalého nuncia v USA arcibiskupa Vigana, sa momentálne rieši na troch úrovniach. Tou prvou je biskupská konferencia USA, do čoho možno zaradiť aj rokovania s pápežom Františkom, tou druhou je poradný zbor 9 kardinálov, ktorý pripravuje kuriálnu reformu, a treťou zvolané zasadnutie predsedov biskupských konferencií na február budúceho roku v Ríme, ktorého témou bude ochrana maloletých. Téma zasahuje ďalšie krajiny.

Popritom katolícka cirkev práve trochu neriadeným spôsobom rieši otázku homosexuality vo vlastných radoch.