Blahoslavenstvá z pohľadu ruského teológa

Blahoslavenstvá z pohľadu ruského teológa

Metropolita Ilarion Alfejev pri podpisovaní svojej publikácie. Foto: doxologia.ro

V Kázni na vrchu možno vidieť Ježišov autoportrét, pretože Ježiš v nej vysvetľuje tie princípy, ktoré stelesňuje vo svojom vlastnom živote, tie vlastnosti, ktoré on sám mal.

Evanjeliá uchovávajú mnohé náuky Spasiteľa. Medzi nimi zaujíma osobitné postavenie Kázeň na vrchu (Evanjelium podľa Matúša, kap. 5-7). V nej Ježiš vysvetľuje morálny zákon, podľa ktorého žiť povoláva tých, ktorí ho nasledujú.

V Kázni na vrchu možno vidieť Ježišov autoportrét, pretože Ježiš v nej vysvetľuje tie princípy, ktoré stelesňuje vo svojom vlastnom živote, tie vlastnosti, ktoré on sám mal.

Táto kázeň obsahuje sériu blahoslavenstiev (Mt 5,3-12), v ktorých je obsiahnuté jadro duchovno-morálnej náuky Ježiša Krista: 

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť.

Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu.

Tento text vyvracia predovšetkým všeobecne zastupované predstavy o šťastí človeka. Ľudia si myslia, že šťastie závisí od materiálneho blahobytu, od úspechu v profesijnej činnosti, od pohody v rodine, od neprítomnosti problémov, ťažkostí, skúšok a zármutku. Podľa Ježišovej náuky skutočné šťastie (blaženosť) vôbec nezávisí od vonkajších faktorov. Spočíva vo vnútornom dobre človeka, ktoré človek dosiahol vďaka svojim vlastným vlastnostiam.

Blahoslavení chudobní v duchu

Prvou z týchto vlastností na zozname je chudoba v duchu. Pod tým treba chápať pokoru, osobitný vnútorný duchovný stav, ktorý vychádza z myslenia na Boha a z pocitu jeho prítomnosti. Pokora nie je synonymom pre pasivitu alebo poníženie. Kresťan je povolaný k aktívnemu životnému postoju a dobrým skutkom, avšak zásluhy za tieto dobré skutky nesmie pripisovať sebe. Skôr si má uvedomovať, že všetko, čo vlastní v duchovnej alebo materiálnej rovine, pochádza od Boha. Pokora je protichodná k pýche (pri ktorej je človek presvedčený o sebe samom a povyšuje sa nad druhých). Pýcha vytvára deliacu stenu medzi človekom a Bohom a prináša nesúlad do vzájomných vzťahov ľudí.

Blahoslavení plačúci

Blahoslavenstvo plačúcich upozorňuje na to, že kresťan musí byť schopný trpezlivo niesť zármutok, nebáť sa nešťastí a skúšok, nehľadať v živote len radosti a pôžitky. V skúškach musí vidieť Božiu ruku a nachádzať útechu v pocite Božej prítomnosti. Kresťan neplače pre nejakú krivdu alebo zlobu, neplače z malomyseľnosti alebo zo zúfalstva, ale pre vedomie vlastných hriechov (slzy ľútosti) alebo od radosti z Božej blízkosti (slzy dojatia).

Blahoslavení tichí

Vlastnosť miernosti umožňuje nájsť vnútorný duševný pokoj. Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké“ (Mt 11,28-30). Spasiteľ povolal svojich učeníkov, aby ho napodobňovali ako vzor miernosti. A apoštol Peter sa obracia vo svojom liste takto na ženy: „Vaša ozdoba nech sa nezakladá na vonkajšku: na nápadne zapletaných vlasoch, v navešanom zlate a na honosných šatách, ale ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch, ktorý má veľkú cenu pred Bohom“ (1Pet 3,3-4). Miernosť je príznakom vnútornej krásy, ktorá je rovnakým spôsobom potrebná ženám i mužom.  

Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti

Kristus prikazuje byť hladnými a smädnými po spravodlivosti, to znamená vždy a vo všetkom hľadať spravodlivosť, čestnosť. V Starom zákone vystupuje spravodlivosť ako jedna z vlastností samotného Boha: On je spravodlivý (Ž 7,10). Ľudská spravodlivosť je obrazom tejto božskej spravodlivosti. Božia spravodlivosť je nadčasová a večná, no vyjadruje sa v prikázaniach, ktoré dal Boh ľuďom, ktorí žijú v čase. Tí ľudia sú „hladní a smädní po spravodlivosti“, ktorí sa horlivo usilujú plniť Božie prikázania, z celého srdca hľadať Boha, prameň každej spravodlivosti a ktorí v miere svojich síl a svojho postavenia bojujú proti nezákonnosti a zastávajú sa tých, ktorým sa deje neprávosť.

Blahoslavení milosrdní

Kresťan má byť milosrdný a aj v tom sa má stať podobný Pánovi, ktorý je „milostivý a milosrdný“ (Ž 120 [103]8). Milosrdenstvo sa nemá ukázať len v srdečnej náklonnosti, ale aj v konkrétnych skutkoch milosrdenstva – ako ich Kristus pripomenie každému jednému pri Poslednom súde: hladujúceho nakŕmiť, smädnému dať piť, cudzinca prijať, nahého ošatiť, chorého alebo väzneného navštíviť (Mt 25,35-36). Ako hovorí apoštol Jakub, viera sa musí ukazovať v dobrých skutkoch: „Veď ako je telo mŕtve bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov“ (Jak 2,26). 

Blahoslavení čistého srdca

Čistota srdca otvára človeku cestu k videniu Boha: Boh je podľa svojej prirodzenosti neviditeľný, no zjavuje sa pokorným, miernym a tým, ktorí majú čisté srdce. Čistotu srdca nemožno dosiahnuť len vlastnými úsiliami, ale bezpodmienečne potrebujeme Božiu pomoc: „Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ (Ž 50 [51], 12). Od človeka Boh očakáva pokánie a skrúšené srdce: „Skrúšený duch, to je obeta Bohu; skrúšeným a zdrveným srdcom nepohŕdaš, Bože“ (Ž 50 [51], 19).

Blahoslavení tvorcovia pokoja

Kristov učeník je povolaný zakladať pokoj, to znamená prinášať svojmu okoliu pokoj. K tomu musí on sám vlastniť vnútorný pokoj a neotrasiteľnú silu ducha. Svätý Serafim Sarovský hovorí: „Nadobudni pokojného ducha a tisíce ľudí okolo teba budú zachránené.“ Zakladateľ pokoja má sám v sebe pokoj a neodpláca zlo zlom. Keď niekde vypukne konflikt, nasadzuje všetky sily, aby ho riešil.

Kristus varuje svojich učeníkov: musíte sa nastaviť na prenasledovania. V priebehu stáročí vypukli prenasledovania Cirkvi rozličnej sily. Takto to bolo v prvých troch storočiach existencie Cirkvi, keď celková moc trestnej mašinérie Rímskej ríše bola zameraná na jej zničenie. Takto to bolo aj v 20. storočí v Sovietskom zväze, keď Cirkev bola vystavená ostrým represáliám.

Ale aj v pokojných a šťastných časoch kresťanstvo znamená pripravenosť odmietnuť vábenie „tohto sveta“ s jeho pokušeniami a prevrátenými predstavami o šťastí, morálke, dobre a zle. Séria blahoslavenstiev na začiatku Kázne na vrchu ukazuje, že kresťanský spôsob života sa spája len v niektorých aspektoch s takzvanou všeobecnou ľudskou morálkou. Zatiaľ čo všeobecná ľudská morálka chce zaistiť len pokojné spolunažívanie navzájom vnútorne cudzích subjektov, kresťanský spôsob života zameriava úsilie človeka na svätosť a duchovnú dokonalosť, ktorá je schopná spojiť ľudí nerozlučnými zväzkami bratskej lásky, aby „poznali Božie tajomstvo – Krista“ (Kol 2,2).   

Metropolit Hilarion (Alfeyev): Katechismus. Kleine Wegbegleitung im orthodoxen Glauben, Muenster 2017. Preložil o. Ján Krupa.   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo