Zintenzívnené poučenie novopokrstených

Pretože novopokrstení z okolia Hippa sa po uplynutí veľkonočnej oktávy vracali späť do svojich vidieckych oblastí (1), náboženské poučenie bolo zintenzívnené a zamerané na to najpodstatnejšie.

V kázňach veľkonočnej oktávy Augustín kladie dôraz predovšetkým na vieru v zmŕtvychvstalého Krista a tým nám otvorený „nový život – noua uita“. Lebo, ako Augustín povedal v kázni na veľkonočný pondelok, „zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša Krista znamená nový život pre veriacich v Ježiša. Sviatosť jeho utrpenia a jeho zmŕtvychvstania, ktorú musíte poznať a žiť, smeruje k tomu. ...Kristus totiž nemusel zomrieť. Ak sa pýtame na dôvod jeho smrti, tak odpoveď znie: hriech“.

Z tohto stavu po časnej smrti nasledujúcej „večnej smrti“, do ktorého sa rodí každý človek, nás oslobodzuje jedine a len ten, o ktorom hovorí žalmový verš 87,6: „On je slobodný medzi mŕtvymi – inter mortuos liber“. Lebo „mzdou hriechu je smrť“ (Rim 6,23), cituje apoštola kazateľ Augustín a dodáva k tomu: „Náš Pán Ježiš Kristus prišiel, aby zomrel, neprišiel zhrešiť.“ V náuke o smrti na kríži a zmŕtvychvstaní kulminuje kresťanstvo. „Takto znie apoštolská náuka: ‚Kvôli našim hriechom, kvôli nášmu ospravodliveniu bol vzkriesený‘“ (2).

Predovšetkým toto bolo treba vštepovať do pamäti novopokrsteným. Mali vedieť, čo ich odlišuje od židov a pohanov, totiž viera v „ukrižovaného Krista, ktorý však na tretí deň vstal z mŕtvych“ (3).

Samozrejme, že kazateľ Augustín kládol väčší dôraz na kresťanský spôsob života zodpovedajúci novému kresťanskému stavu, preto v tej istej kázni dodáva: „Ako sa odlišujeme vo viere, tak sa odlišujeme aj vo zvykoch, tak sa odlišujeme v skutkoch, zapálení láskou“ (4).

Veľkonočná oktáva – Biela nedeľa

Na ôsmy deň po Veľkej noci, „octauae infantium“ (5), pokrstení v Paschálnu noc prestali byť nazývaní „infantes – novonarodení“. Teraz opustili svoje určené miesto pri bohoslužbe a zamiešali sa medzi veriacich, „fideles – veriaci“(6).

Augustín nikde nespomína, ako sa robilo sňatie bielych odevov, ktoré sa konalo v tento deň. Len raz naznačuje, že treba ešte veľa urobiť, „multa agenda sunt“ (7).

V skutočnosti bola Biela nedeľa pre biskupa namáhavá takmer tak ako Veľkonočná nedeľa. Zachované početné kázne nasvedčujú, že veriaci, kráčajúc pravdepodobne v procesii od štácie k štácii, prišli v tento deň do troch rozličných chrámov.

Augustín sa pritom zakaždým ujal slova. Ako už na Veľkonočnú nedeľu, tak aj na Bielu nedeľu zaznie žalmový verš 117,24: „Toto je deň, ktorý učinil Pán“ (8).

Kázne boli opäť zamerané prednostne na nedávno pokrstených, z ktorých sa tí, ktorí prišli z vidieckeho okolia, museli azda v ten istý deň vrátiť na svoje gazdovské majery a do dedín, aby tam nielenže pokračovali v obvyklej práci, ale aj ďalej viedli svoj každodenný život.

Biskup už nebude vidieť často niektorých z nich. Preto im kladie na srdce: „Prosíme vás, pamätajte na to a zariaďte svoj život podľa toho, že raz budete skladať účty nielen za uplynulých pätnásť dní, ale za celý svoj život“ (9). Augustín pridobre vedel, že kresťania na rozdiel od obdobia prenasledovania už nepredstavovali morálnu elitu, a tak zaprisahával novopokrstených, aby sa vyhýbali kresťanom, ktorí nežijú vieru.

„Vyberte si z Božieho ľudu vzory, ktoré môžete napodobňovať. Lebo keď chcete napodobňovať masu, nebudete patriť k tým, ktorí idú úzkou cestou,“ vyzýval ich v tento deň. A aby bol konkrétnejší, dodal: „Zdržiavajte sa smilstva, zbíjania, podvodu, krivej prísahy...“ (10).

Boli medzi nimi zaiste aj učení, lebo Augustín apeluje na ich „kresťanskú učenosť – eruditio christiana“, ktorou by sa mali vyznačovať. Im boli venované jeho výklady o mystickom, duchovnom význame „čísla osem“, „octogenarius numerus“ pri „slávení Oktávy“, teda „sollemnitas octauarum“, o čom takisto kázal (11).

V súvislosti s týmto číslom treba vziať do úvahy, že pri potope sa v arche zachránilo osem osôb. To nebola nijaká náhoda, to skôr číslo osem poukazuje na niečo tajuplné (12). A teraz je Augustín s výkladom čísla osem takpovediac vo svojom živle.

Číslo sedem symbolizuje zo siedmich dní pozostávajúci týždeň, ktorý sa v tomto veku neustále opakuje. V ôsmom dni nasledujúcim po sobote, v ktorý Kristus vstal z mŕtvych, sa už oznamuje „deň“, po ktorom už nebude po Kristovom druhom príchode nasledovať ďalší týždeň, ale večnosť.

Význam tohto „ôsmeho dňa“, ktorý je totožný s večnosťou, objasňuje, mimochodom, aj turíčny deň rovnako ako oktávový deň veľkonočného obdobia. Veľkonočné obdobie, ako je známe, trvá päťdesiat dní, to je sedem týždňov, teda sedemkrát sedem a jeden dodatočný „ôsmy deň“.

Podľa tohto veľkonočné obdobie, ktoré trvá od Kristovho zmŕtvychvstania do zoslania Ducha Svätého, je veľkou oktávou, ktorá symbolizuje večnosť. „Tam je vždy dnes – semper ibi hodie est“ (13).

Poznámky: