Spor medzi katolíkmi Strážcovia tradície? Nie! Oportunisti!

„Možno predpokladať, že Ježiš dal Chlieb priamo do úst každého apoštola,“ dočítal som sa nedávno. To, že sa u najväčších strážcov tradície hovorí o prijatí Chleba, a nie Eucharistie, je len jedna z mnohých nekonzistentností. Tých nájdeme pri pohľade na ich postoje mnoho. Aj preto sú najmä oportunisti než strážcovia tradície.

Priznám sa, že ma táto téma už vyčerpáva, ale považujem ju za dôležitú, pretože naozaj spoluvytvára tvár slovenského katolicizmu. Z úst predstaviteľov týchto skupín sme počuli, že prijímanie Eucharistie na ruku je jej znesvätením, ba dokonca je svätokrádežné, či to, že aj Pán Ježiš pri Poslednej večeri podal premenený chlieb apoštolom priamo na jazyk.

Odvolávajú sa na tradíciu, ale len keď im to vyhovuje. Odvolávajú sa na svedomie, ale rešpektovať sa má len to ich. Odvolávajú sa na hierarchiu, ale len selektívne. Dva príklady hádam postačia:

Hovorca KBS Martin Kramara (mimochodom odvádza veľmi dobrú prácu a konečne za KBS počuť okrem biskupov aj hovorcu) na webe Tlačovej kancelárie KBS zverejnil článok k prijímaniu Eucharistie v čase koronavírusu. Okrem iného v ňom uvádza, že „rozdávateľ Eucharistie nesmie upierať prijatie Eucharistie do úst“.

Odvolávajú sa na tradíciu, ale len keď im to vyhovuje. Odvolávajú sa na svedomie, ale rešpektovať sa má len to ich. Odvolávajú sa na hierarchiu, ale len selektívne.

Nie je to nič iné než uplatnenie doktríny o nutnosti rešpektovania svedomia. Najtradičnejší na to s radosťou upozorňovali. Akurát že keď som sa niekoľkokrát a nie jedného z nich opýtal, či teda platí aj to, že keď k najtradičnejšiemu rozdávateľovi Eucharistie príde veriaci a bude si v súčasných podmienkach žiadať prijímanie na ruku, je povinnosťou rozdávateľa rešpektovať svedomie prijímajúceho, odpovede som sa nedočkal. Jasné ako facka: rešpektovať sa má len svedomie tých najtradičnejších.

Na jednej strane sa dožadujú poslušnosti voči pápežovi (keď uvádzajú, že povolenie na prijímanie na ruku udeľuje Rím, čo sa u nás nestalo), na strane druhej odmietajú poslušnosť svojim autoritám, keď Eucharistiu na ruku v súčasnej situácii podávať nechcú.

Odvolávajú sa na postoje Benedikta XVI. či kardinála Saraha, ale ich výroky, ktoré nijakým spôsobom možnosť prijímania Eucharistie na ruku nespochybňujú, radšej ignorujú.

Len pre pripomenutie: Benedikt XVI. povedal: „Nie som zásadne proti prijímaniu na ruku, sám som ho tak rozdával i prijímal.“ A kardinál Sarah zasa: „Je pravidlo, ktoré musí byť rešpektované: veriaci je slobodný prijímať sväté prijímanie či do úst, alebo na ruku“. Jednoducho a jasne: hovoriť o tom, že prijímanie na ruku je znesväcujúce či dokonca svätokrádežné, nie je prejav tradicionalizmu, ale oportunizmu.

Hierarchia, ktorú treba poslúchať, je pre najtradičnejších veľmi selektívna, patrí do nej zopár hierarchov, na ktorých sa ad hoc odvolávajú.

Osobitne zaujímavé sú v tomto svetle útoky jednotlivých najtradičnejších veriacich laikov voči kňazom. Stretol som sa s tým, že istý laik spochybnil vieru v Kristovu prítomnosť v Eucharistii len preto, lebo vyjadril pochopenie pre súčasné povolenie podávania Eucharistie na ruku.

Alebo na tomto portáli som si prečítal diskusiu, v ktorej diskutérka kňazovi, autorovi článku na blogu, napísala toto: „Dotýkať sa (špinavými) rukami premeneného Ježišovho Srdca, ktoré je v agónii a chystá sa vstúpiť do nášho srdca, je naozaj nevhodné. A vy ako kňaz by ste to mali vedieť. Naozaj v tej hostii nevidíte nič viac, iba kus chleba??? Kde sa podela vaša viera??? Čo máte v srdci? Skvelé. Ale každý vydá počet zo svojich skutkov. Nehnevajte sa, ale aj my, obyčajní katolícki veriaci, sa máme právo ozvať proti takýmto znevažujúcim skutkom. Vo všetkej úcte k vašej osobe, nezmysly ste napísali vy, otče, aj napriek vášmu vzdelaniu. Tiež sa vás môžem opýtať, určite ste kňaz? Pápež Benedikt od toho upustil a dával po kľačiačky do úst, ak ste si nevšimli. A Panna Mária tiež prijala telo Ježiša do úst, nie do rúk, lebo vedela, koho prijíma.“

Prečítajte si tiež:
Nedegradujme vieru na magický rituál

Aby bolo jasné: nepatrím k tým kňazom, podľa ktorých majú laici právo len byť ticho a šúchať nohami. Vždy som vítal otvorenú diskusiu. Toto však nie je diskusia. Toto je prípad, keď diskutérka spochybní vieru kňaza, hoci jeho názor je úplne konzistentný s praxou Cirkvi, ale najtradičnejšia diskutérka túto prax Cirkvi odmieta.

Možno si myslí to, čo mi nedávno napísal ktosi na facebooku: „Netreba slepo prijímať názory liberálnej hierarchie.“ Je to jednoduché: tradiční vás označia za liberála a hotovo.

Lenže čo nastane, ak títo oportunisti za liberálov označujú už aj svoju hierarchiu? Skutočne by sme mali rozlišovať medzi tradíciou a obyčajným oportunizmom. A nebyť ticho a nenechať veci zájsť priďaleko.