Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
19. jún 2020

Sviatok

Ľudské srdce Bohočloveka je symbolom najväčšej lásky

V Ježišovom tele bije ľudské srdce, ktoré miluje človeka nielen Božou láskou, ale aj tou najčistejšou ľudskou láskou.

Ľudské srdce Bohočloveka je symbolom najväčšej lásky

Vitráž z Baziliky Najsvätejšej Sviatosti v São Paulo. Foto – Wikipedia

Druhý piatok po pohyblivej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi (medzi 29. májom až 2. júlom) je v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi vyhradený slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

V Katolíckej cirkvi sa Kristovo Srdce stalo predmetom osobitnej úcty. Už v ranom stredoveku nachádzame úctu k Ježišovmu Srdcu u niektorých mystikov.

V 12. storočí o Spasiteľovom Srdci často hovorili svätí Anzelm a Bernard. Okolo roku 1200 bl. Jozef Hermann napísal hymnus Sumni Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa Najvyššieho).

V polovici 13. storočia mala sv. Mechtilda Magdeburská prvé videnie modlitieb k Najsvätejšiemu Srdcu. O Kristovom Srdci písala sv. Gertrúda. Kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v tej dobe spoluvytvárali aj svätí Bonaventúra a Albert Veľký.

V 14. storočí sa v tomto smere vyznamenali bl. Henrich Suso a sv. Katarína Sienská, v 16. storočí sv. Peter Kanízius a začiatkom 17. storočia sv. František Saleský. Apoštolom liturgickej úcty Božského Srdca Ježišovho bol sv. Ján Eudes († 1680).

Kristovo Srdce je predmetom viery v jeho pravé človečenstvo

Na základe zjavení, ktoré mala sv. Margita Mária Alacoque v rokoch 1673 až 1675, úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu nadobudla novú dimenziu horlivosti a spojila sa s pobožnosťou prvých piatkov mesiaca (pristupovanie k svätému prijímaniu na prvý piatok deväť mesiacov za sebou).

V roku 1856 pápež Pius IX. ustanovil sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú západnú Cirkev. V roku 1899 Lev XIII. zasvätil Ježišovmu Srdcu celý svet.

V roku 1928 Pius XI. zaviedol na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho odprosujúcu pobožnosť za urážky, ktoré sa dostávajú eucharistickému Kristovi. Táto odprosujúca pobožnosť sa praktizuje aj v prvé piatky mesiaca.

V roku 1970 bol sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zapísaný ako slávnosť do Rímskeho misála. Tomuto povýšeniu úcty k Ježišovmu Srdcu zaiste dopomohla v roku 1956 vydaná pápežská encyklika Haurietas Aquas, ktorou Pius XII. vlastne potvrdil akceptáciu úcty k Ježišovmu srdcu svojím predchodcom Piom IX.

Aj v roku 1992 vydaný Katechizmus Katolíckej cirkvi zdôvodňuje úctu k Ježišovmu Srdcu v Katolíckej cirkvi (478): 

„Ježiš nás počas svojho života, svojej agónie a svojho umučenia všetkých a každého osobitne poznal a miloval a vydal sám seba za každého z nás: Boží Syn ,ma miloval a vydal seba samého za mňa‘ (Gal 2,20). Všetkých nás miloval ľudským srdcom. Preto najsvätejšie Ježišovo Srdce, prebodnuté za naše hriechy a pre našu spásu, ,sa považuje za hlavný znak a symbol… tej lásky, ktorou božský Vykupiteľ neprestajne miluje večného Otca a všetkých ľudí‘ (Haurietis aquas: DS 3924).“

Inzercia

Ľudské srdce Bohočloveka Ježiša Krista je prameňom milosti a symbolom lásky, ktorou Boží Syn miluje všetkých ľudí. Slávnosťou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sa má vo veriacich prehlbovať láska a vďaka za to, že vtelený Boží Syn si zamiloval ľudí a obetoval sa za nich: 

„On sa s nesmiernou láskou obetoval za nás, keď sa nechal pozdvihnúť na kríž. Z jeho otvoreného boku vyšla krv a voda, z neho pramenia sviatosti Cirkvi. Spasiteľovo otvorené Srdce priťahuje všetkých, aby s radosťou čerpali z prameňov spásy...“ (omšová prefácia).

Z vieroučného hľadiska je Kristovo Srdce predmetom viery v pravé Kristovo človečenstvo (DH 301 – 302). V Ježišovom tele bije ľudské srdce, ktoré miluje človeka nielen Božou láskou, ale aj tou najčistejšou ľudskou láskou. Ježišovo Srdce je súčasťou jeho ľudskej prirodzenosti, ktorá je spojená s jeho božskou prirodzenosťou. Preto aj označenie „Božské Srdce“ je správne, lebo ide o jednu božskú osobu Krista, v ktorej sú neoddeliteľne spojené ľudská a božská prirodzenosť.

Úcta k Ježišovmu srdcu vo východných katolíckych cirkvách

Úcta k Ježišovmu Srdcu je dlhodobou súčasťou liturgickej praxe a ľudovej zbožnosti aj v mnohých východných katolíckych cirkvách, medzi nimi aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Už v roku 1892 bol v Ríme schválený Akatist k Božskému Srdcu Ježišovmu a v roku 1903 aj ostatné liturgické texty. V rokoch 1944/45 vatikánska Kongregácia pre východnú Cirkev schválila nový formulár tohto sviatku v cirkevnej slovančine. Nepoužíva sa v ňom označenie „Božské Srdce“ a vynecháva sa aj zmienka o zjaveniach sv. Margite Márii Alacoque. Súčasne sa prikazuje sláviť tento sviatok v piatok po druhej nedeli po Svätej Päťdesiatnici – po Zostúpení Svätého Ducha.

V liturgickom kalendári Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ide o sviatok Najsladšieho Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, milujúceho ľudí. Na božskej liturgii slovenskí gréckokatolíci spievajú:

„Vo svojom najsvätejšom Srdci, Kriste Bože, ukázal si hĺbku svojej lásky k nám. Daj, aby sme teraz tvoje prikázania zachovávali a tvoju lásku láskou oplácali. V budúcom veku nám dopraj, aby sme mali účasť na tvojej nekonečnej dobrote a tešili sa z krásy tvojho božstva“ (Tropár).

„Svoje najsladšie Srdce, Spasiteľ, ponúkol si ako prístav pokoja všetkým, čo trpia a majú ťažkosti. Uveď aj nás do jeho tíšin, aby sme v ňom život skončili a stali sa hodnými jeho večnej lásky. Dovoľ nám večne pozerať na jeho božskú slávu“ (Kondák).

K histórii úcty k Ježišovmu Srdcu patrí aj skutočnosť, že v roku 1936 pápež Pius XI. schválil takýto úmysel apoštolátu modlitby: „Aby sa úcta k Božskému Srdcu rozšírila aj v rozsiahlych oblastiach Ruska.“

Medzi teológmi sa dodnes diskutuje, či kult Božského Srdca Ježišovho neprotirečí pravej tradícii východnej Cirkvi. Pravoslávni teológovia zväčša odmietajú pobožnosť a úctu k Ježišovmu Srdcu. Podľa nich Kristova láska nepotrebuje symbol, a ak by bol potrebný nejaký symbol, tak úplne postačuje Kristov kríž.

Odporúčame

Kristovo nanebovstúpenie

Sviatok

Kristovo nanebovstúpenie

Kristovo nanebovstúpenie si nemožno predstavovať podľa prírodných zákonov, lebo oslávené telo zmŕtvychvstalého Krista už nepodliehalo pozemským fyzikálnym zákonom.