Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. jún 2020

Sviatok

Apoštolské kniežatá boli odlišné svojimi životmi, ale podobné vernosťou Kristovi

Význam sviatku svätých Petra a Pavla v byzantskom obrade podčiarkuje skutočnosť, že mu predchádza osobitné pôstne obdobie.

Apoštolské kniežatá boli odlišné svojimi životmi, ale podobné vernosťou Kristovi

Giovanni Lanfranco – Rozdelenie apoštolov Petra a Pavla (17. st.). Zdroj: Wikipedia

V liturgickom kalendári je 29. jún venovaný prikázanému sviatku. V Rímskokatolíckej cirkvi „svätých Petra a Pavla, apoštolov“ a v Gréckokatolíckej cirkvi „svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla“.

Obidvaja podstúpili mučenícku smrť v Ríme počas Nerovho prenasledovania kresťanov (64 – 68). Traduje sa, že pohania Petra ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku a Pavla sťali pri Ostijskej bráne.

Hoci sotva Peter a Pavol zomreli v ten istý deň, v polovici 3. storočia v Ríme sa ich pamiatka slávi už spoločne, 29. júna. Rimania začali titulovať svätých Petra a Pavla ako „apoštolské kniežatá“.

V 4. storočí v Ríme sa 29. júna zvykli konať tri liturgické slávnosti na rôznych miestach: na Vatikánskom vŕšku v Bazilike svätého Petra sa spomínalo na svätého Petra; v Bazilike svätého Pavla za hradbami na Ostijskej ceste si pripomínali svätého Pavla; v katakombách pri Appijskej ceste, keďže práve tam sa mali počas Valeriánovho prenasledovania kresťanov (257 – 258) dočasne uchovávať telá (alebo hlavy?) apoštolských kniežat, sa konala spoločná spomienková slávnosť svätých Petra a Pavla.

Pretože tri slávnosti počas jediného dňa spôsobovali ťažkosti, začiatkom 8. storočia bola slávnosť apoštola Pavla preložená na nasledujúci deň. V novom Rímskom kalendári zostal 30. jún ako deň slávnosti apoštola Pavla len pre Baziliku svätého Pavla za hradbami.

Počas svätej omše na slávnosť apoštolských kniežat Petra a Pavla sa kňaz v prefácii modlí:

„Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane, Svätý Otče, všemohúci a večný Bože. Lebo nás naplňuješ radosťou z apoštolského diela svätých Petra a Pavla. Jeden nás učí vyznávať vieru a druhý nám objasňuje jej tajomstvá; Peter zhromaždil prvotnú Cirkev zo synov Izraela, Pavol sa stal učiteľom viery pre všetky národy, a tak obaja, hoci odlišným spôsobom, zhromaždili Kristovu rodinu. My ich spoločne uctievame, ako ty si oboch spoločne oslávil...“

V Konštantínopole sa oslavovali svätí apoštoli Peter a Pavol spočiatku 28. decembra. Od neznámeho dátumu sa aj v Novom Ríme nakoniec presadil rímsky zvyk.

Význam sviatku svätých Petra a Pavla v byzantskom obrade podčiarkuje aj skutočnosť, že mu predchádza osobitné pôstne obdobie, ktoré sa obvykle nazýva „apoštolský pôst“ alebo „petropavlovský pôst“ či ľudovo „petrovka/petrivka“.

Apoštolský pôst sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých a trvá do 28. júna. Dĺžka tohto pôstneho obdobia sa každoročne mení, pretože Nedeľa všetkých svätých je cez sviatok Svätej Päťdesiatnice – Zostúpenia Svätého Ducha zviazaná s pohyblivým sviatkom Paschy. Keď Pascha pripadne skôr, petropavlovský pôst trvá dlhšie; keď Pascha pripadne na neskorší dátum, petrovka je kratšia. Najdlhšie môže trvať šesť týždňov, najkratšie jeden týždeň a deň.

Inzercia

Na večierni 28. júna, ktorou sa končí petropavlovský pôst, gréckokatolíci spievajú:

„Celej zemi dnes svitol radostný sviatok. Cirkev slávi pamiatku premúdrych apoštolských kniežat Petra a Pavla. Preto Rím jasá a ozýva sa radostným spevom. Aj my sa pripojme a spoločne oslávme ten radostný deň. Teš sa, apoštol Peter, najvernejší priateľ svojho učiteľa Krista. Plesaj, Pavol, ľúbezný hlásateľ viery, apoštol národov. Bohom spojená nerozlučná dvojica, proste Krista, nášho Boha, aby spasil naše duše.“

Kniga o Cerkvi, ktorá opisuje bohoslužobný život Ruskej pravoslávnej cirkvi, vysvetľuje „kresťanským začiatočníkom“:

„Svätí apoštoli Peter a Pavol, ktorých sviatkom sa končí petrovka, pokračovali spoločne v Pánovom diele, ale boli veľmi odlišní. Peter bol ženatý, Pavol nebol. Peter sprevádzal Krista od začiatku jeho pôsobenia, Pavol ho nevidel ani raz. Peter kázal medzi židmi, Pavol šiel k pohanom. Medzi spismi Nového zákona nachádzame len dva Petrove listy. Pavlovských listov je štrnásť.

Spoločná je týmto dvom veľkým ľuďom mučenícka smrť pre Krista, ktorá úplne potvrdila ich lásku k Vykupiteľovi.

Pavol sa považoval za najmenšieho spomedzi apoštolov, za nehodného patriť k apoštolom. Pavla si vybral a povolal samotný Pán, keď Pavol bol práve na ceste do Damasku, aby tam prenasledoval kresťanov. Avšak kto pracoval usilovnejšie pri ohlasovaní Pána ako on? Skrze Pavlovo úsilie sa Cirkev rozšírila až k hraniciam civilizovaného sveta, ba dokonca až medzi barbarov. Pavlove úsilia a utrpenia boli početné. Listy apoštola Pavla predstavujú pre kresťanov veľmi významnú časť Svätého písma.

Apoštol Peter je reprezentantom Kristových učeníkov, ktorí sprevádzali Ježiša počas jeho pozemského pôsobenia. Peter prijal Kristovo učenie a počúval jeho slová naplnené láskou k ľuďom a zármutkom nad ich hriechmi. Práve Peter v mene všetkých dosvedčil: ,Ty si Kristus, Syn živého Boha,‘ za čo ho Pán blahoslavil. Pripomíname si Petrovo trojité zapretie Krista, ktoré potom Peter až do konca svojho života úprimne oplakával, no pripomíname si aj Petrovo trojité vyznanie lásky ku Kristovi.

Vieme, že Pán práve Petra vzal so sebou na vrch Tábor a práve Peter s Jakubom a Jánom videli nestvorené svetlo Kristovej božskej slávy (svetlo Kristovho premenenia). No nezabúdame ani na to, ako Peter zaspal, keď sa Pán modlil v Getsemanskej záhrade a smrteľná úzkosť mu spustila z čela krvavý pot. Na evanjeliových stránkach nenájdeme rozporuplnejšiu osobnosť, no napriek tomu Cirkev práve Petra nazvala apoštolským kniežaťom, presne ako Pavla.“

Odporúčame