Sviatok | Narodenie Panny Márie je súčasťou cirkevnej tradície, aj keď o ňom nevieme nič

Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi.

Slávi sa 8. septembra, ale má aj deň predsviatku (7. september) a obdobie posviatku (do 12. septembra), v rámci ktorého sa slávi aj menší sviatok Máriiných rodičov, „svätých a spravodlivých Božích predkov Joachima a Anny“ (9. september).

Roždestvo Presvjatoj Bohorodicy predstavuje prvý veľký sviatok v novom cirkevnom roku v byzantsko-slovanskom obrade, ktorý sa začal 1. septembra.

V Konštantínopole začali sláviť Genesis tis Theotokou v druhej polovici 6. storočia. Do byzantského cirkevného kalendára ho prevzali z Jeruzalema, kde sa mal prvý raz sláviť v 5. storočí pri príležitosti posviacky chrámu venovaného svätej Anne a postaveného na mieste domu, v ktorom mala Anna porodiť Máriu.

V Ríme sa Nativitas Mariae slávi od konca 7. storočia. Keď sa dnes v latinskom obrade oslavuje vyšším stupňom slávenia Narodenie Panny Márie, je to preto, „lebo z nej vzišlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh“ (úvodný spev omše) a „narodenie Spasiteľa z presvätej Panny bolo počiatkom našej spásy“ (modlitba dňa).

Kánonické evanjeliá nehovoria nič o Máriinom narodení. Dokonca aj novozákonné apokryfy, ktoré zoširoka hovoria o Máriinom detstve a poslúžili ako zdroj informácií pre byzantských hymnografov, opisujú túto udalosť len na niekoľkých riadkoch:

„Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej babice: ‚Koho som priviedla na svet?‘ Ona odvetila: ‚Dcéru.‘ Anna odpovedala: ‚V tento deň bola oslávená moja duša!‘ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária“ (Jakubovo protoevanjelium).

Nepoznáme historický dátum Máriinho narodenia. Medzi ranokresťanskými autormi vládne nejednota v otázke miesta jej narodenia (Nazaret? Betlehem? Jeruzalem?).

Narodenie presvätej Bohorodičky je súčasťou cirkevnej tradície podobne ako ostatné mariánske sviatky jeruzalemského pôvodu, ktoré takisto patria medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade: Vstup Bohorodičky do chrámu (21. november) a Zosnutie Bohorodičky (15. august).

Na večierni, ktorou sa v byzantskom obrade otvára sviatok, gréckokatolíci ospevujú narodenie Márie, ktorú si uctievajú ako Bohorodičku a vždy Pannu, aj hymnami nasledujúceho obsahu:

„Hoci dobrota Božia obdarovala dietkami aj viaceré neplodné matky, predsa najviac z nich zažiarila Mária. V starobe ju Anna zázračne porodila. Aj sama proti zákonom prirodzenosti v panenskom živote darovala telo Bohu. Stala sa svätou Bránou jednorodeného Syna Božieho. Zrodil sa z nej, a predsa ostala zatvorenou. A keď Ježiš podľa svojej vôle všetko múdro vykonal, celému ľudstvu pripravil spásu.“

„Radostne plesaj, neplodná Anna. Teš sa, zem, radujte sa, králi. Veľkňazi, radostne vykonajte slávnostné bohoslužby. Jasaj, celý vesmír, lebo z pokolenia Jesseho narodila sa kráľovná, nepoškvrnená Nevesta Otcova. Prestali bolesti, rozkvitla radosť. Pokoj bude údelom ľudstva. Už v chráme nebudú odmietať Joachimove dary. Plač Anny na jasot sa zmení. Bude volať šťastím opojená: Raduj sa so mnou, všetok vyvolený Izrael, lebo ma Boh obdaril duchovným palácom svojej slávy na šťastie a radosť všetkým a na spásu našich duší.“

Veľký sviatok Narodenia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

(Kázeň jereja Ioanna Čurina, 19. september 2019)

Narodenie Panny Márie staručkým rodičom Joachimovi a Anne, ktorí sa veľmi modlili za dieťa, je najzákladnejším okamihom prípravy na to, aby sa večný Boží Syn stal človekom v dejinách, aby premohol smrť a daroval ľuďom večný život v nebeskom kráľovstve.

Táto pravda sa vyjadruje v tropári, hlavnom hymne sviatku, a síce v tropári Narodenia Božej Matky, keď sa spieva: „Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, náš Boh, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Zvíťazil nad smrťou a obdaril nás večným životom.“

Dnes slávime sviatok Narodenia Božej Matky a so všetkými svojimi myšlienkami sme pri nej. Ako hovorí evanjelium, nenarodila sa ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha ako posledný a uzatvárajúci článok dlhej reťaze ľudí, mužov a žien, ktorí počas dejín ľudstva stáli v boji: snažili sa o čistotu, bojovali za vieru, usilovali sa o integritu a zápasili o to, aby Boh zaujal prvé miesto v ich živote, aby ho skutočne uctievali a slúžili mu so všetkou vernosťou.

V tejto dlhej reťazi ľudí boli aj hriešnici, ktorých život mohol vykázať azda len jediný okamih, ktorý ospravedlnil celú ich existenciu. Medzi týmito mnohými ľuďmi boli mnohí svätí, v ktorých živote sa sotva dá nájsť nejaké slabé miesto. Avšak oni všetci museli o to zápasiť a všetci mali jedno spoločné: bojovali v Božom mene: nie proti druhým alebo proti sebe samému, aby triumfoval Boh.

A takto počas stáročí pripravovali dedičku svojho pokolenia, ktorá sa mala narodiť ako obyčajné dieťa, vystavené silám zla a dobra, hriechu a svätosti, ktoré sa však od počiatku rozhodlo pre dobro a žilo v úplnej čistote, v bezvýhradnej oddanosti a ľudskej veľkosti.

Dnes sa začína proces prekonávania rozdelenia medzi Bohom a človekom, rozdelenia, ktoré sa začalo pádom do hriechu. Dnes sa narodila tá, ktorá je mostom medzi nebom a zemou, dverami Božieho vtelenia, ktoré otvára nebo.

Preto dnes buďme plní radosti, lebo ona je začiatkom našej spásy. Myslime na ňu plní nehy a údivu a prosme ju, aby nás naučila, ak nie stať sa ako ona – lebo mnohí z nás nemôžu dúfať v niečo také –, tak aspoň milovať ju plní bázne a uctievať ju tak, aby sme aj my, ktorí sme z jej pokolenia, z ľudského pokolenia, boli jej hodní, lebo z ľudského pokolenia sa mohol narodiť Boh preto, lebo ona bola s takou dokonalou oddanosťou verná Bohu.