Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
12. október 2020

Boj o Náhorný Karabach

Cirkevní predstavitelia chcú mier, ale priamo podporili aj kresťanské Arménsko

Uzavretiu krehkého prímeria medzi Arménskom a Azerbajdžanom predchádzalo bombardovanie katedrály.

Cirkevní predstavitelia chcú mier, ale priamo podporili aj kresťanské Arménsko

Najvyšší katholikos a patriacha všetkých pravoslávnych Arménov Karekin II. počas modlitieb za mier v patriarchálnej katedrále v Jerevane 3. októbra 2020. Foto - TASR/AP

Koncom septembra znovu ožil zamrznutý konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom z rokov 1988 až 1994.

Náhorná karabašská republika (z arménskej perspektívy Republika Arcach) predstavuje medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane s približne 95-percentným podielom Arménov na svojom 150-tisícovom obyvateľstve.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyhlásil za cieľ vojenskej operácie znovudobytie stratených území.

Predčasný koniec pracovnej návštevy vo Vatikáne

Keď Azerbajdžanci v nedeľu 27. septembra zaútočili na Arcach, najvyšší katholikos a patriacha všetkých pravoslávnych Arménov Karekin II. práve začínal svoju pracovnú návštevu vo Vatikáne. A tak mohol osobne prísť do Domu svätej Marty poinformovať pápeža Františka o novovzniknutej situácii na Kaukaze.

Následne Karekin zašiel do Baziliky svätého Petra pomodliť sa za svoj ľud a ihneď odcestoval späť do Arménska.

Už pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána na Námestí svätého Petra v ten istý deň pápež František žiadal okamžité riešenie konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom: „Prišli znepokojivé správy o stretoch v oblasti Kaukazu. Modlím sa za mier na Kaukaze a žiadam strany, ktoré sú v konflikte, aby vykonali konkrétne gestá dobrej vôle a bratstva, ktoré budú môcť priviesť k vyriešeniu problémov nie použitím sily a zbraní, ale prostredníctvom dialógu a rokovania.“

V nedeľu 27. septembra tlačový úrad Arménskej apoštolskej cirkvi zverejnil aj posolstvo Karekina II. „pre arménsky národ“:

„Synovia a dcéry arménskeho ľudu, v dnešné skoré ráno azerbajdžanské ozbrojené sily prerušili prímerie a záväzky s tým spojené a zahájili ofenzívu pozdĺž celej hraničnej línie. Neozbrojené centrá v Arcachu – vrátane hlavného mesta Stepanakert – boli bombardované. Arcach, súčasť našej vlasti, nás opäť vyzýva, aby sme bránili práva nášho národa, našej budúcnosti a národnej cti.

Apelujeme na náš ľud a politické sily, aby sa spojili a odložili všetky spory v mene obrany vlasti. V tejto chvíli, keďže som v Taliansku, kde som sa mal stretnúť s našim milovaným bratom pápežom Františkom, okamžite ukončím návštevu, aby som sa vrátil do vlasti. Nech Boh stráži Arcach a chráni našich statočných vojakov a ich veliteľov.“

Po návrate do svojho sídla v Ečmiadzine pri Jerevane Karekin II. vyzval na osobitnú modlitbu za Arménsko a zaujal stanovisko vo veci páchateľov a obetí vojny. Arménska apoštolská cirkev plne podporuje arménsku enklávu v Náhornom Karabachu a dôrazne odsudzuje každý násilný útok, ktorý ohrozuje jej slobodu a existenciu: „Spolu s naším ľudom ostro odsudzujeme bezuzdné vojenské akcie Azerbajdžanu proti Republike Arcach, ako aj útoky smerom k arménskym hraniciam.“

Karekin II. sa otvorene vyjadril aj k podpore Azerbajdžanu tureckou vládou: „Azerbajdžanské vojenské aktivity, ktoré sa uskutočňujú s bezvýhradnou podporou Turecka, budú konfrontované s nezlomným duchom a dôverou v Boha vojakov a veliteľov odvážnej arménskej armády.“

Dodal, že len silným medzinárodným tlakom možno zastaviť protivníkov z Baku a Ankary a vrátiť sa k „stabilizácii, mierotvorbe a obnove tvorivého, resp. stabilného života v regióne“.

Nejde o svätú vojnu, vyhlásil arcibiskup z Náhorneho Karabachu

Arcibiskup Pargev (Martirosyan), ktorý vedie Arcašskú eparchiu Arménskej apoštolskej cirkvi, v rozhovore, ktorý poskytol 30. septembra, spomenul, že „v roku 1921 Stalin neprávom daroval Azerbajdžanskej sovietskej republike arménske provincie Arcach, Utik a Nachičevan. Potom v priebehu deviatich rokov zavreli všetky naše starobylé kláštory a kostoly. Takto sa miestni Arméni dostali pod dvojitý tlak: na jednej strane sovietsky ateistický a na druhej strane azerbajdžanský nacionalistický“.

„Napriek tomu – pokračoval arcibiskup Pargev – sa nám tu v roku 1989 podarilo znovuotvoriť jednu eparchiu Arménskej apoštolskej cirkvi. V priebehu ostatných 31 rokov sme obnovili alebo postavili celkom 90 bohoslužobných objektov, mám na mysli historické monastiere, farské chrámy a kaplnky. Teraz tu má aj kolégium našich kňazov a môžeme spolu s nimi pomaly obnovovať duchovný život. Otvorili sme tu aj centrum pre obnovu viery a založili sme aj ďalšie inštitúcie. Už sme vydali vyše 100 náboženských kníh.“

Pre arcašského arcibiskupa a jeho veriacich je „jednoznačné, že Turecko, resp. Recep Tayyip Erdoğan, podnecuje azerbajdžanskú vládu. Preto sa tu v Náhornom Karabachu bránime proti turecko-azerbajdžanskému tandemu“.

Na otázku, ako posudzuje Arménska apoštolská cirkev najnovšie vojnové udalosti, arcaššský arcibiskup reagoval: „Naša cirkev bola vždy proti akejkoľvek vojne. Vždy sme boli za to, aby sme sporné body vyriešili pokojným spôsobom za okrúhlym stolom. To hovorili všetci naši katholikovia v Ečmiadzine. To isté počas našich viacerých stretnutí opakoval aj azerbajdžanský šejk-ul-islam. Takže vždy hovorím, že nejde o svätú vojnu, ale že v tomto konflikte ide o základné ľudské práva. Preto tak naša strana, ako aj šejk-ul-islam boli za to, aby sa táto otázka objasnila čo najskôr mierovou cestou.“

Od sesterských cirkví a ich veriacich v Európe arcaššský arcibiskup Pargev (Martirosyan) žiada pozdvihnutie hlasu na medzinárodnej úrovni, aby prestali útoky na Arménov a aby všetci mohli čo najskôr sedieť za okrúhlym stolom a pokojne rokovať.

K téme
Kto sú arménski katolíci Zdieľať

V Arménsku vládne veľký strach z bojov, konštatoval v rozhovore poskytnutom 29. septembra arménsky katolícky arcibiskup Raphael Francois Minassian. Varoval, že ak sa nezastavia „neustále agresie“, tento konflikt sa môže rozšíriť. Existuje riziko, že dôjde k rovnakej chybe, ktorá „viedla ku genocíde v roku 1915“.

Inzercia

Arcibiskup Minassian pripomenul genocídu mladotureckých vládcov proti Arménom, proti ktorej vtedajší spojenci Osmanskej ríše – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko – nezasiahli. „Neprosíme o rady pre prímerie, ale o konkrétne opatrenia na definitívne ukončenie ozbrojeného konfliktu,“ povedal v rozhovore arménsky katolícky arcibiskup a apeloval: „Ľudský život je oveľa vzácnejší ako ropa a plyn. Zabráňme tomu, aby hrsť dolárov začala vojnu a nechala zomierať ľudí. Toto šialenstvo musí byť zastavené.“

Za „čo najskoršie mierové riešenie konfliktu o Náhorný Karabach (Arcach)“ sa modlí aj moskovský patriarcha Kirill. Oznámil to v pondelok 28. septembra vedúci jeho tlačovej kancelárie Vladimír Legojda. Ruský patriarcha je presvedčený, že veľkú rolu pri dojednaní mieru môžu zohrať duchovní vodcovia Arménska a Azerbajdžanu – katholikos-patriarcha Karekin II. a šejk-ul-islam Allahšukur Pašazadeh, dodal Legojda.

Ruská pravoslávna cirkev vždy prispievala k udržiavaniu dialógu medzi náboženskými komunitami Arménska a Azerbajdžanu a je pripravená pokračovať v plnení tejto úlohy, uviedol šéf tlačovej kancelárie.

Pomôže vatikánska diplomacia?

Aj Svätá stolica sa zapojila do snáh o nájdenie východiska z krízy v Náhornom Karabachu. Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin 29. septembra prijal azerbajdžanského veľvyslanca pri Svätej stolici Rahmana Mustafajeva a 1. októbra arménskeho veľvyslanca Garena Nazariana. Mustafajev potom na twitteri konštatoval, že stretnutie bolo „obsažné a hlboké“. Vatikán by mohol zohrať dôležitú úlohu pri riešení konfliktu na základe medzinárodného práva.

Veľvyslanec Nazarian v rozhovore s vatikánskym štátnym sekretárom zdôraznil arménske stanovisko, čo sa týka konfliktu o Arcach. Arménsky veľvyslanec pri Svätej Stolici rozdal svojim diplomatických kolegom a kolegyniam, ktorí sú akreditovaní pri Svätej Stolici, interview arménskeho premiéra Nikolu Pašiniana, ktorý obviňuje Turecko, že chce pokračovať v genodíce na Arménoch (ktorá sa konala v rokoch 1915 až 1923 v zanikajúcej Osmanskej ríši) a plánuje nové vydanie Osmanskej ríše, ktorému Arménsko stojí „v ceste“.


Muž pred Katedrálou Krista Spasiteľa v meste Šuša, ktorú minulý týždeň bombardovali azerbajdžanské sily. Foto - TASR/AP

Benátsky patriarcha Francesco Moraglia vyjadril solidaritu s arménskym ľudom týmito slovami: „Vyjadrujem svoje pocity mimoriadnej blízkosti k milovanému a tak veľmi trpiacemu arménsku ľudu v tomto dramatickom období, ktoré práve prežíva.“ Mesto lagún je už viac ako tri storočia domovom arménskej katolíckej kongregácie mechitaristov na ostrove San Lazzaro.

Arménsky ľud je „veľmi starým strážcom viery vo Vzkrieseného,“ napísal benátsky patriarcha. Arméni urobili z Kristovho kríža všadeprítomný symbol svojho duchovného, ​​literárneho i umeleckého prejavu.

Benátsky patriarcha vyzval všetkých kňazov a veriacich, aby v mesiaci október adresovali svoje modlitby Panne Márii, aby sa vďaka jej mocnému príhovoru „čo najskôr vrátil do týchto utrápených krajín pokoj a podarilo sa obnoviť podmienky pre mierové spolužitie“.

„Nech Pán žehná arménsky ľud s jeho pastiermi,“ uzavrel svoje posolstvo patriarcha Moraglia.

Výzva jeruzalemských cirkevných predstaviteľov

K mieru na Kaukaze vyzvali aj jeruzalemskí patriarchovia a biskupi prostredníctvom spoločného vyhlásenia, ktoré podpísali aj pravoslávny patriarcha Teofil III. a apoštolský administrátor latinského jeruzalemského patriarchátu arcibiskup Pierbattista Pizzaballa.

Jeruzalemskí cirkevní vodcovia vyzývajú „európske vlády, prezidentov Ruska a USA a generálneho tajomníka OSN“, aby „čo najskôr zasiahli“ s cieľom „dosiahnuť okamžité prímerie a rokovať o trvalom mieri“. Ďalšie násilie môže len prehĺbiť rozpory medzi Náhorným Karabachom a Azerbajdžanom, uvádza sa vo vyhlásení.

Aténsky arcibiskup Hieronymos (Liapis), najvyšší predstaviteľ Gréckej pravoslávnej cirkvi, v liste adresovanom arménskemu apoštolskému katholikovi-patriarchovi Karekinovi II. tlmočil odkaz svojich veriacich, že v spore Arménska s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach stoja na strane Arménov.

Bombardovanie katedrály

Zdá sa, že spomenuté apely cirkevných predstaviteľov a tlak medzinárodného spoločenstva napokon zabrali. V sobotu na poludnie miestneho času (10.00 h SELČ) vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorú v noci na sobotu oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po viac ako desiatich hodinách rokovaní so šéfmi diplomacie oboch krajín v Moskve.

Obe strany sa dohodli na výmene vojnových zajatcov a telách zabitých bojovníkov, ako aj na začatí rozhovorov o urovnaní konfliktu o Náhorný Karabach. Zakrátko sa však začali vzájomne obviňovať z porušovania dohodnutého prímeria.

Jeho uzavretiu predchádzal útok azerbajdžanských síl na Katedrálu Krista Spasiteľa v meste Šuša v Náhornom Karabachu, ktorá patrí medzi jednu z najvýznamnejších a najväčších katedrál Arménskej apoštolskej cirkvi na svete. Katedrálu z 19. storočia poznačili boje aj v 90. rokoch minulého storočia, keď ju azerbajdžanské sily využívali ako sklad raketometov.

Pápež František počas príhovoru pred modlitbou Anjel Pána uplynulú nedeľu ocenil, že „medzi Arménskom a Azerbajdžanom bolo dohodnuté zastavenie paľby z humanitárnych dôvodov, s výhľadom na dosiahnutie solídnej mierovej dohody. Hoci by sa aj prímerie ukázalo byť príliš krehké, povzbudzujem v ňom pokračovať a vyjadrujem účasť na bolesti nad stratou ľudských životov, nad znášanými utrpeniami, ako aj nad zničenými obydliami a miestami kultu. Modlím sa a pozývam k modlitbe za obete a za všetkých, ktorých život je v nebezpečenstve“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame