Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
24. november 2020

Kresťanské nebo

Klement Rímsky v čase vnútrocirkevných sporov vyzdvihoval Krista ako vzor pokory

V latinskom obrade 23. novembra a v byzantskom obrade 25. novembra sa spomína na svätého Klementa Rímskeho.

Klement Rímsky v čase vnútrocirkevných sporov vyzdvihoval Krista ako vzor pokory

Mozaika svätého Klementa Rímskeho. Zdroj: Wikimedia

Klement bol tretím nástupcom svätého apoštola Petra v Ríme v rokoch 92 – 100/101. Jednomyseľná a veľmi starobylá tradícia mu pripisuje autorstvo listu, takzvaného Prvého Klementovho listu, ktorý bol v mene Rímskej cirkvi okolo roku 96 zaslaný cirkvi v Korinte.

Korintskú cirkev sužovala rebélia časti veriacich proti riadiacemu kolégiu presbyterov. Prvý Klementov list predstavuje premeditovanú výzvu k svornosti a k poslušnosti voči presbyterom. Keďže cieľom je uchovať celistvosť tela, ktoré kresťania tvoria v Kristovi (kap. 38), v Prvom Klementovom liste je Kristus vyzdvihnutý ako model pokory (kap. 16) a jediná cesta spásy (kap. 36).

List bol napísaný v gréčtine, ktorá bola až do polovice 3. storočia oficiálnym jazykom v Rímskej cirkvi. Zásah do vnútorných záležitostí Korintskej cirkvi dosvedčuje morálny primát Rímskej cirkvi alebo prinajmenšom nárok na primát.

Prvý Klementov list 

Kap. 16:
Milovaní, pokorným patrí Kristus, nie tým, ktorí sa povyšujú nad jeho stádo. Žezlo Božieho majestátu, Pán Ježiš Kristus, neprišiel v sebaoslavnej a pyšnej nádhere, hoci mohol, ale pokorne, ako o ňom ohlásil Svätý Duch: ... nemal krásu ani vznešenosť, aby pritiahol naše zraky, nemal pôsobivú postavu, aby sa nám zapáčil. Predmet pohŕdania, ľuďmi zavrhnutý, muž bolesti, zavalený utrpením, od ktorého si ľudia odvracajú tvár, opovrhovaný, že sme ho nemali za nič. Ale on niesol naše utrpenia, naše bolesti naložil na seba. No my sme ho mali za trestaného, zbitého Bohom a poníženého. Lež on bol prebodnutý pre naše hriechy, zdrvený pre naše viny. Na neho dopadol trest, čo nám vracia pokoj, jeho rany nás uzdravili. Všetci sme blúdili ako ovce, každý z nás šiel svojou vlastnou cestou a Jahve uvalil na neho hriechy všetkých nás. Strašne bol trýznený a on sa tomu podrobil a neotvoril ústa ako baránok vedený na jatky, ako pred strihačmi ovečka onemená, čo neotvára ústa ... (Iz 53, 1 – 12). Milovaní, keď Pán bol taký pokorný, čo potom máme robiť my, ktorí sme sa prostredníctvom neho dostali pod jarmo jeho milosti?

Kap. 36: Milovaní, toto je cesta, na ktorej nachádzame našu spásu, Ježiš Kristus, veľkňaz našich obiet, ochranca a pomoc našej slabosti. Prostredníctvom neho upierame svoj pohľad k vznešenosti neba; prostredníctvom neho vidíme ako v zrkadle nepoškvrnenú a vznešenú Božiu podobu; prostredníctvom neho sa otvorili oči nášho srdca; prostredníctvom neho sa naša myseľ, predtým otupená a zatemnená, znovu otvára ako kvet svetlu; prostredníctvom neho nám Pán chce dať ochutnávať nesmrteľné poznanie, pretože on, ktorý je odbleskom Božieho majestátu, je o toľko dôstojnejším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni (Hebr 1,4). Je napísané takto: Vetry urobil svojimi poslami, plamene ohňa svojimi služobníkmi (Ž 104,4). O svojom Synovi takto povedal Pán: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva (Ž 2, 7 – 8). A ešte o ňom hovorí: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám (Ž 110,1). Kto sú teda títo nepriatelia? Zlí a tí, ktorí sa stavajú proti jeho vôli.

Kap. 37: Bojujme teda, bratia, so všetkým nasadením podľa jeho bezchybných príkazov. Pomyslime na vojakov, ktorí bojujú pod našimi vojvodcami: ako usporiadane, disciplinovane a podriadene vykonávajú príkazy! Nie všetci sú prokonzulmi, ani tribúnmi, ani stotníkmi, ani veliteľmi päťdesiatich mužov atď.; ale každý podľa svojej hodnosti plní príkazy cisára a vojvodcov. Veľkí nemôžu byť bez malých, ani malí bez veľkých: vo všetkom je určité zmiešanie a je užitočné. Vezmime ako príklad naše telo: hlava bez nôh nie je nič, ani nohy bez hlavy. Aj tie najmenšie údy nášho tela sú nutné a potrebné pre celé telo. Všetko dýcha jedným dychom, všetko sa navzájom podriaďuje a vtedy je zdravé celé telo.

Kap. 38: Nech sa teda zachová vo svojej celistvosti telo, ktoré tvoríme v Ježišovi Kristovi; a nech sa každý podriaďuje svojmu blížnemu podľa stupňa milosti, ktorého sa mu dostalo od Boha!  

 

Inzercia

Odporúčame