Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
16. január 2021

Minikázeň

Ondrejovo svedectvo je výzvou vziať do rúk Jánovo evanjelium

Evanjelium podľa Jána má kontemplatívny charakter, dvíha náš duchovný zrak k Bohu a Božím veciam. A evanjelista má tento „ťah na bránu” hneď od začiatku.

Ondrejovo svedectvo je výzvou vziať do rúk Jánovo evanjelium

Ilustračné foto – TASR/AP

V nedeľnom evanjeliu katolíckych bohoslužieb sa dočítame, ako rýchlo Ondrej uveril Ježišovi. Naozaj stačila jedna návšteva miesta, kde Ježiš býva, a už bol spôsobilý povedať rodnému bratovi Šimonovi, že „našiel Mesiáša“? (Jn 1, 35-42)

Ak to porovnáme s obrátením Šavla pred Damaskom, Ondrejovo tvrdenie vyznieva veľmi zjednodušujúco. Uveril v Ježiša bez boja a vnútorného zápasu? Len tak ľahko? A potom: čo vlastne u Ježiša videl alebo čo na Ježišovi videl?

(1) V prvej kapitole Jánovho evanjelia možno nájsť celý rad podrobných vyznaní: Syn Boží, Baránok Boží (Ján Krstiteľ), našli sme Mesiáša (Ondrej), našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci (Filip), ty si Syn Boží a Kráľ Izraela (Natanael).

Evanjelista Ján „prekvapí“ čitateľa/poslucháča hneď na začiatku svojho evanjelia toľkým počtom svedectiev o Ježišovi, aby každému bolo jasné, kto Ježiš skutočne je! Je to akoby leták/informácia, ktorý dostanete v divadle, aby sa divák vopred dozvedel, o čo ide a aké je personálne obsadenie postáv (Flanagan, 14). Tým nás evanjelista vovádza a my vstupujeme priamo do deja. Pravda, iba ak začneme čítať Jánovo evanjelium. Náš životný príbeh s Ježišom sa môže začať.

(2) Jánovo evanjelium má kontemplatívny charakter, dvíha náš duchovný zrak k Bohu a Božím veciam. A evanjelista má tento „ťah na bránu“ hneď od začiatku. Málo hovorí o cnostiach, o nedostatkoch či o poslušnosti, vzájomnom odpustení, manželských povinnostiach, o spravodlivosti... pre neho to sú sťaby málo podstatné veci. On zdôrazňuje to, čo dáva zmysel a je vrcholom všetkého: viera, nádej a láska.

Je to evanjelium zrelých kresťanov, schopných ďalej s Kristom dozrievať a rásť, prijať duchovnú zodpovednosť aj za iných, majúcich jasno vo svojom postoji k Bohu i ľuďom, vo svojom poslaní a úlohách (Martini, 25). Ondrejovo svedectvo je výzva vziať Jánovo evanjelium do rúk... 

Neviem, čo Ondrej videl, jeho vnútorné „obrátenie“ sa javí – v tejto chvíli – ako málo podstatné. Podstatnými sa ukazujú jeho slová bratovi Šimonovi (Petrovi): sú svedectvom ním prijatej pravdy o Ježišovi a vyjadrením duchovnej zodpovednosti voči bratovi!

Inzercia

Odporúčame