Minikázeň Ondrejovo svedectvo je výzvou vziať do rúk Jánovo evanjelium

V nedeľnom evanjeliu katolíckych bohoslužieb sa dočítame, ako rýchlo Ondrej uveril Ježišovi. Naozaj stačila jedna návšteva miesta, kde Ježiš býva, a už bol spôsobilý povedať rodnému bratovi Šimonovi, že „našiel Mesiáša“? (Jn 1, 35-42)

Ak to porovnáme s obrátením Šavla pred Damaskom, Ondrejovo tvrdenie vyznieva veľmi zjednodušujúco. Uveril v Ježiša bez boja a vnútorného zápasu? Len tak ľahko? A potom: čo vlastne u Ježiša videl alebo čo na Ježišovi videl?

(1) V prvej kapitole Jánovho evanjelia možno nájsť celý rad podrobných vyznaní: Syn Boží, Baránok Boží (Ján Krstiteľ), našli sme Mesiáša (Ondrej), našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci (Filip), ty si Syn Boží a Kráľ Izraela (Natanael).

Evanjelista Ján „prekvapí“ čitateľa/poslucháča hneď na začiatku svojho evanjelia toľkým počtom svedectiev o Ježišovi, aby každému bolo jasné, kto Ježiš skutočne je! Je to akoby leták/informácia, ktorý dostanete v divadle, aby sa divák vopred dozvedel, o čo ide a aké je personálne obsadenie postáv (Flanagan, 14). Tým nás evanjelista vovádza a my vstupujeme priamo do deja. Pravda, iba ak začneme čítať Jánovo evanjelium. Náš životný príbeh s Ježišom sa môže začať.

(2) Jánovo evanjelium má kontemplatívny charakter, dvíha náš duchovný zrak k Bohu a Božím veciam. A evanjelista má tento „ťah na bránu“ hneď od začiatku. Málo hovorí o cnostiach, o nedostatkoch či o poslušnosti, vzájomnom odpustení, manželských povinnostiach, o spravodlivosti... pre neho to sú sťaby málo podstatné veci. On zdôrazňuje to, čo dáva zmysel a je vrcholom všetkého: viera, nádej a láska.

Je to evanjelium zrelých kresťanov, schopných ďalej s Kristom dozrievať a rásť, prijať duchovnú zodpovednosť aj za iných, majúcich jasno vo svojom postoji k Bohu i ľuďom, vo svojom poslaní a úlohách (Martini, 25). Ondrejovo svedectvo je výzva vziať Jánovo evanjelium do rúk... 

Neviem, čo Ondrej videl, jeho vnútorné „obrátenie“ sa javí – v tejto chvíli – ako málo podstatné. Podstatnými sa ukazujú jeho slová bratovi Šimonovi (Petrovi): sú svedectvom ním prijatej pravdy o Ježišovi a vyjadrením duchovnej zodpovednosti voči bratovi!