Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
04. október 2021

Mediálny obraz verzus skutočnosť

K údajnej uzavretosti a zaostalosti našej cirkvi

Väčšiu otvorenosť od cirkvi žiadajú najmä tí, ktorí jej vieroučné postoje nerešpektujú, no zároveň jej chcú diktovať, čo má robiť.

K údajnej uzavretosti a zaostalosti našej cirkvi

Foto – TASR/Martin Baumann

K návštevám osobností patria komentáre. Médiá reflektovali návštevu pápeža Františka, pozývali si hostí a pýtali sa, čo návšteva urobí s miestnou katolíckou komunitou.

Od začiatku jeho pontifikátu sa razí vo verejnom diskurze naratív o otvorenom pápežovi a uzavretej miestnej cirkvi. Svätý Otec na viacerých miestach pozýval k otvorenosti. Vatikanisti konštatovali, že príhovory boli adresované celej, najmä strednej a východnej Európe, čo dáva slovám iný význam.

Myslím si, že slová o uzavretej či bigotnej cirkvi v prípade Slovenska nie sú na mieste. Paradoxne, najlepším dôkazom našej otvorenosti bol program Františkovej návštevy.

Otvorenosť medzi cirkvami

Mimoriadny význam majú slová generálneho biskupa ECAV a predsedu Ekumenickej rady cirkvi na Slovensku Ivana Eľka, keď povedal, že pastoračný úspech jednej z kresťanských cirkví je úspechom všetkých kresťanov.

Medzi katolíkmi a protestantmi na Slovensku vládli stáročia zápasy a predsudky. Ešte pred dvadsiatimi rokmi bola situácia iná. Dnes si málokto spomenie, že v roku 2013 z iniciatívy predsedu KBS Stanislava Zvolenského vznikla platforma stretnutia najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví. Na druhej strane, veľkú pozitívnu úlohu pri ľudskom a duchovnom zbližovaní zohral vtedajší generálny biskup ECAV Miloš Klátik.

Tieto stretnutia sa konali dvakrát ročne a viedli k zblíženiu kresťanských cirkví. Bez postoja otvorenosti zo strany katolíckych biskupov a rovnakej odpovede z druhej strany by to nebolo možné. Vo vyhrotenej vzájomnej atmosfére by biskup Eľko toto nepovedal. Jeho výrok pred pápežom je dôkazom napredovania na spoločnej ceste, zrelšieho a veľkodušného pohľadu na seba.

Ešte vážnejším dôkazom našej otvorenosti bolo stretnutie Svätého Otca Františka so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Takéto podujatie by sa nekonalo, keby sa vzájomné vzťahy na Slovensku nedostali na úroveň, ktorá by to umožňovala.

Ako bývalý výkonný sekretár KBS si dobre pamätám prípravy spojené s účasťou predsedu KBS pri pamätníku holokaustu, keď on ako predstaviteľ Katolíckej cirkvi po prvý raz predniesol 9. septembra 2013 pamätný príhovor. Je pravdou, že mnohé v katolícko-židovských vzťahoch na Slovensku ešte nebolo vypovedané a priznané. Je však isté, že napredujeme. Otvorenosť a dobrá vôľa obom stranám nechýba.

Vtedajší predseda UZZNO Igor Rintel to vystihol, keď konštatoval, že máme spoločnú budúcnosť. Fotografia Stanislava Zvolenského, Igora Rintela a Miloša Klátika pod obrazom Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke počas návštevy Ríma v roku 2017, kde sa uskutočnilo stretnutie s pápežom Františkom, hovorí za všetko.


Zľava Igor Rintel, Stanislav Zvolenský a Miloš Klátik v Sixtínskej kaplnke v roku 2017. Foto – autor

Stretnutie Svätého Otca s Rómami na Luníku IX ukázalo doma i v zahraničí, že cirkev sa o rómsku menšinu zaujíma a nechýba jej otvorenosť. Konečne si pozornosť vyslúžili kňazi, zasvätené osoby a laici, ktorí sa venujú tejto komunite v mnohých farnostiach. KBS má už niekoľko rokov zriadený úrad koordinátora pre napomáhanie pastorácie Rómov.

Vo vzťahu k osobám s homosexuálnym cítením arcibiskup Zvolenský povedal: „Želám im, aby cítili prijatie v cirkvi i vo vlastných rodinách. Niektorí si myslia, že ich katolícka cirkev neprijíma, ba dokonca, že voči nim šíri nenávisť. Mrzí ma, ak im dal ktorýkoľvek jednotlivec dôvod myslieť si to.“

Otvorenosť Katolíckej cirkvi a snaha o ich prijatie sa dá nepriamo vytušiť z faktu, že nie sú verejne známe prípady, že by niektorý katolícky kňaz alebo farnosť človeka s takýmto cítením neprijala. Nevylučujem, že niekde sa to stať mohlo, ale základný postoj otvorenosti a ľudského prijatia prevažuje.

Inzercia

Otvorenosť k občianskej sfére

Otvorený prístup katolíckych biskupov možno nájsť vo vzťahu k občianskej sfére. Cirkev na Slovensku v posledných rokoch primerane komunikovala so všetkými verejnými predstaviteľmi, ktorí mali dobrú vôľu počúvať jej argumenty. Niekto možno toto berie ako vypočítavosť, v skutočnosti však cirkev nikdy nestratila zo zreteľa, že jej cieľom je viesť ľudí k spáse. Ciele sú pastoračné, nie politické. To sa netýka len komunikácie s politikmi, ale aj s ďalšími odborníkmi, preto vznikla platforma „Nádvorie hľadajúcich“, kde vystúpili napr. prof. Iveta Radičová a prof. František Novosád.

Katolícki biskupi v posledných rokoch vynaložili veľké úsilie na komunikáciu s laikmi. Laici tvoria v cirkvi väčšinu, aj v cirkevných grémiách na úrovni KBS, aj v katolíckych médiách. Bez angažovaných laikov by sa nekonali národné pochody za život, národné stretnutia mládeže, púte, Godzone atď. Bez stoviek dobrovoľníkov by sa pápežova návšteva ťažšie pripravovala.

Katolícka cirkev na Slovensku je otvorenou inštitúciou. Aj keď to neznamená, že sa nerobia chyby. Vždy je možné robiť viac a lepšie. Zdieľať

Cirkev na Slovensku je kolos, preto je normálne, že veriaci majú na spoločenské otázky rozdielne názory. Každého človeka môžeme za jeho postoje kritizovať, nie sme neomylní. Z tohto dôvodu KBS vždy na jar v posledných rokoch až do pandémie zvolávala národné stretnutie klerikov, zasvätených osôb a laikov, kde boli pozývaní ľudia zo širokého spektra. Na týchto podujatiach sa debatovalo o rôznych aktuálnych otázkach, zaznievala aj kritika. Nikdy nikomu nikto z hierarchie nebránil vysloviť názor. Práve naopak, jedným z cieľov takýchto stretnutí bola spätná väzba.

Katolícka cirkev na Slovensku je otvorenou inštitúciou. Nemôže byť iná. Ak je farár alebo biskup uzavretý pred laikmi a súčasným svetom, jeho pôsobenie je ťažšie a riskuje, že ho budú považovať za čudáka. To neznamená, že sa neurobili alebo nerobia chyby. Vždy je možné robiť viac a lepšie.

Nie je však pravdou, že by cirkev na Slovensku bola uzavretá alebo mentálne zostala kdesi v polovici minulého storočia. Dôkazov o opaku je dostatok. Je to naša vina, že PR o nás samých je horšie ako realita.

Pápežove slová o otvorenosti chápem ako výzvu k empatii a ľudskosti.

Väčšia otvorenosť neznamená meniť učenie. Občas sa neviem ubrániť dojmu, že otvorenosť od cirkvi žiadajú najmä tí, ktorí vieroučné postoje nerešpektujú alebo by radi určovali, voči komu sa cirkev má otvárať. Nájdeme prípady jednotlivcov, ktorí po zakopnutiach vo vzťahu k spoločenstvu zažili veľkodušnosť, a napriek tomu šíria o ňom v lepšom prípade omyly, v horšom nepravdy.

Cirkev ohlasuje evanjelium, má misijný charakter, musí byť otvorená voči všetkým. Otvorenosť sa spája s rizikom nepochopenia. Je Božím postojom, ktorý nesie v sebe úplné prijatie toho druhého napriek slabostiam. Pokorné hľadanie spoločného dobra.

Takto chápem výzvu k otvorenosti podľa pápeža Františka.

Keď nabudúce niekto povie, že cirkev na Slovensku je uzavretá, nech sa dobre pozrie, čím žila a ako konala posledných desať rokov. Ak bude úprimný a poctivý, objaví iný, komplexnejší obraz otvorenej cirkvi, ktorá má chyby, ale usiluje sa napredovať, prijímať druhých a ohlasovať Krista.

A množstvo veriacich, ktorí v tichosti denne žijú evanjelium, aby to tak aj zostalo.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.