Slovo kňaza Milovať znamená konať dobro

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ktoré prikázanie je najväčšie, respektíve prvé zo všetkých? V židovskej kazuistike bolo na základe Tóry vypracovaných 613 predpisov, ktoré sa delili na 365 zákazov a 248 príkazov. A tie boli ešte rozdelené na veľké a malé.

Rabbi Šammai sa domnieval, že nie je možné zhrnúť všetky príkazy do jednej vety, do nejakého základného pravidla či princípu. Rabbi Hillel pod vplyvom gréckeho spôsobu myslenia toto pravidlo sformuloval: „Nerob blížnemu, čo nechceš, aby blížny robil tebe.“

Otázka, ktorú Ježišovi kladie jeden múdry zákonník, sa môže javiť tak, že ide o to, ktorý z tých 613 predpisov je prvý. No ak sa bližšie pozrieme na grécky text, potom otázku môžeme vnímať aj v tom zmysle, že zákonník sa pýta, „ktoré prikázanie je absolútne prvé“.

Ježiš odpovedá citátom z Tóry, konkrétne Dt 6, 4-5. Tento text nie je vnímaný ako prikázanie, je to vyznanie viery, každodenná modlitba, ktorá vyjadruje, že Boh je jeden jediný a že uzavrel so svojím ľudom zmluvu, ktorej vernosť sa prejavuje v láske k Nemu.

Hebrejčina, aramejčina i gréčtina majú pre „lásku“ i pre „milovať“ niekoľko pojmov, ktoré sa významovo od seba líšia. V slovenčine k nim máme vhodné ekvivalenty, preto je veľká škoda, že sa na ne v slovenskom preklade Písma často zabúda.

Tu sa dostávame aj k starému známemu problému: evanjeliá sú napísané po grécky, ale hovoril Ježiš so svojimi rodákmi hovorovou gréčtinou alebo rodnou aramejčinou? Keď citoval Tóru, citoval z nej v hebrejčine alebo ju prekladal do aramejčiny či gréčtiny? Je to dôležité?

Myslím, že áno. Azda všetci poznáme tri rôzne grécke pojmy pre lásku: éros, filia, agapé. A našli by sme našli aj ďalšie. Podobne je na tom hebrejčina, v ktorej je napísaná Tóra. V texte, ktorý tu Ježiš cituje, sa používa hebrejský termín „ahavah“.

„Ahavah“ je láska, ktorá má v sebe akciu. Je to činná láska, ktorá sa prejavuje tým, že milujúci koná dobro v prospech milovaného. Ak teda Boh miluje človeka, znamená to, že koná dobro v prospech človeka. Ak človek miluje Boha, usiluje sa o to isté.

„Môže však človek konať dobro v prospech Boha? Áno, tým, že koná na Božiu slávu.“Zdieľať

V texte evanjelia je „ahavah“ preložená gréckym pojmom „agapé“ vo význame obetujúcej sa bezpodmienečnej lásky. To zodpovedá latinskému pojmu „caritas“, z čoho je odvodený aj v slovenčine používaný termín „charita“, čiže ľubozvučnou slovenčinou „dobročinnosť“.

A sme doma: biblická aktívne konajúca „ahavah“ je vlastne po slovensky „dobročinnosť“, teda konanie dobra v prospech druhého. Skúsme si teraz len tak sami pre seba v našom preklade nedeľného evanjelia nahradiť sloveso „milovať“ slovesom „konať dobro“. Ide to?

Celkom bez problémov nám to ide v prípade toho druhého prikázania: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ ľahko nahradíme za „Budeš konať dobro pre svojho blížneho“. Milovať blížneho svojho znamená konať dobro v jeho prospech.

Miluješ svojho manžela/manželku? Ak áno, dávaš jeho/jej potreby pred tie vlastné. Miluješ svoje deti? Ak áno, robíš všetko, čo je potrebné pre ich dobro, aj keď sa im to nepáči. Miluješ svojich priateľov, známych, kolegov, susedov...? Ak áno, vieš, čo máš robiť.

Ale čo Boh? O tom, že Boh miluje človeka v tom zmysle, že koná v jeho prospech, svedčí celé Písmo. A azda každý z nás si spomenie na veľké i malé veci, ktoré Boh urobil v našom živote. Môže však človek konať dobro v prospech Boha? Áno, tým že koná na Božiu slávu.

V každodennom živote nesmieme oddeliť jedno od druhého, veď aj sám Ježiš spája do jedného prikázania lásku k Bohu i lásku k blížnemu. Nie je možné milovať Boha a zároveň odmietať milovať svojho blížneho. Všetci sme Božie deti a Boh nás miluje všetkých rovnako.

Bolo by hlúpe, keby sme sa správali ako farizeji, ktorí sa v kostole hádžu na zem a akože tým dávajú najavo, ako veľmi milujú Pána Ježiša v Oltárnej sviatosti, no v srdci by sme hromadili zlobu a nenávisť voči tým, ktorí sú Pánom Ježišom milovaní rovnako ako my.

Milovať Boha celým svojím bytím sa tak javí ako pozvanie milovať ako On. Aj tých, ktorí nám nie sú sympatickí, aj tých, ktorí nám ublížili, aj tých, ktorých by sme najradšej zo svojho života nadobro vyškrtli. Lebo pozvánky do Božieho kráľovstva rozdáva On, nie my.