Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
07. november 2021

Slovo kňaza

Súsošie, pred ktorým sa dá nielen pomodliť

Pozvanie svätého Martina k naplneniu Ježišovho príkazu dobročinnej lásky.

Súsošie, pred ktorým sa dá nielen pomodliť

Foto: autor

Myslím si, že najbližšie dni nám znova ponúkajú príležitosť pripomenúť si pár myšlienok pápeža Františka, ktoré majú súvis s jeho nedávnou návštevou Slovenska. Konkrétne mám na mysli blížiaci sa 11. november, teda deň liturgickej spomienky na sv. Martina z Tour.

Jedným z miest, ktoré František navštívil, bola bratislavská katedrála, teda Dóm sv. Martina. Tento obľúbený svätec u nás v období pred zmenami klímy chodieval na bielom koni. Tie časy sú už nenávratne preč. Preč však nikdy nebude problém chudoby.

Pápež František opakovane zdôrazňuje, že nesmieme zabúdať na núdznych. Vtedy sa stávame obrazom Božej dobročinnej lásky, keď sa staráme o chudobných. Túto skutočnosť nádherne vyobrazuje súsošie sv. Martina v bratislavskej katedrále.

Jeho autorom je významný rakúsky sochár Georg Raphael Donner, ktorý v roku 1729 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho vyzdobiť barokovú kaplnku sv. Jána Almužníka, ktorá bola pribudovaná ku gotickému Dómu sv. Martina.

Po dokončení diela sa arcibiskup rozhodol sochára poveriť aj vyhotovením nového majestátneho barokového hlavného oltára, ktorému dominovalo práve súsošie sv. Martina na koni so žobrákom ležiacim na zemi a s dvoma adorujúcimi anjelmi.

V súvislosti s kontroverznou regotizáciou dómu v rokoch 1865 – 1877 bol barokový oltár demontovaný a toto súsošie umiestnené do exteriéru, konkrétne medzi vonkajšie piliere najvýchodnejšieho výbežku kostola. Nápad, ktorý nepatril medzi tie najrozumnejšie.

Rozhodnutie sa podarilo napraviť až v decembri roku 1912, keď sa súsošie vrátilo späť dovnútra kostola. No už nie na oltár, kam socha patróna chrámu patrí. Nové miesto sa preň našlo v juhovýchodnom rohu dómu, kde bolo umiestnené na mohutnom podstavci.

Ako katolíci hádam veľmi dobre vieme, že akékoľvek znázornenie ktoréhokoľvek svätca či svätice samo osebe nie je adresátom našich modlitieb. V modlitbe sa obraciame buď priamo k Bohu, alebo ku kanonizovanému svätému, ktorého obraz či sochu máme pred sebou.

Hoci socha je len socha, môže byť pre nás nielen sprítomnením osoby, ktorú znázorňuje, lež v niektorých prípadoch aj inšpiráciou či pozvaním k nejakému konkrétnemu spôsobu konania. Takúto pridanú hodnotu má aj Donnerovo súsošie sv. Martina so žobrákom.

Nie je to teda len jedno z mnohých neutrálnych vyobrazení svätcov bez akejkoľvek emócie či dynamiky, aké môžeme bežne vídať v našich kostoloch. Donnerov sv. Martin je na prvý pohľad úplne iný ako ostatné sochy v Dóme sv. Martina.

Inzercia

„Vyzbrojený vojak a nahý žobrák si vzájomne pozerajú do tváre, no ich komunikácia je naliehavou výzvou pre nás, ktorí stojíme pred nimi.“ Zdieľať

Bez preháňania by som ho dokonca prirovnal k Berniniho súsošiu Extáza sv. Terézie. Mimoriadne odvážne zobrazenie karmelitánskej mystičky provokuje každého, kto naň hľadí. A pritom zobrazuje len to, čo by mala prežívať každá duša prebodnutá Božou láskou.

Donnerovo súsošie sv. Martina so žobrákom pre zmenu zobrazuje dušu prebodnutú láskou k blížnemu. Ukazuje schopnosť všimnúť si človeka, zastaviť sa na ceste, skloniť sa k núdznemu a darovať potrebné tomu, kto nemá nič.

Dielo zachytáva príbeh vtedy ešte nepokrsteného vojaka Martina, ktorý raz pred bránou mesta Amiens zbadal na zemi ležiaceho žobráka, v cvale koňa sa k nemu sklonil, pozrel sa mu do očí a švihom svojho meča oddelil polovicu svojho plášťa, ktorú mu daroval.

Ak sme minulú nedeľu uvažovali o tom, že láska, hebr. ahavah, gréc. charitas, sa prejavuje v aktívnom konaní dobra pre druhého človeka, potom toto súsošie nie je len umeleckým znázornením sv. Martina, ale aj znázornením kresťanskej lásky k blížnemu.

Donnerov sv. Martin nás pozýva konať dobro a preukazovať milosrdenstvo. Vyzbrojený vojak a nahý žobrák si vzájomne pozerajú do tváre, no ich komunikácia je naliehavou výzvou pre nás, ktorí stojíme pred nimi, hľadíme na nich a chápeme ich pozvanie.

Toto nádherné súsošie každému z nás pripomína dôležitú otázku: „Som ochotný a schopný zastaviť sa a pozrieť sa do očí človeku, ktorý potrebuje pomoc?“ Nie preto, aby som z toho niečo mal, ale preto, že je to odpoveď na Ježišov príkaz dobročinnej lásky.

Pápež František v súvislosti s odkazom sv. Martina zdôraznil, že nestačí „stotožňovať almužnu s narýchlo ponúknutou mincou bez toho, aby sme sa pozreli na osobu, bez zastavenia sa, bez prihovorenia sa, aby sme pochopili, čo naozaj potrebuje“.

A pokračoval: „Vo svojej podstate je almužna gestom lásky, ktorú prejavujeme tým, ktorí sa na nás obracajú, je gestom úprimnej pozornosti tým, ktorí sa k nám približujú a žiadajú pomoc, skutok v tajnosti, kde vidí iba Boh a chápe hodnotu skutku.“

A tak sa nechajme vyprovokovať odkazom sv. Martina, ktoré takým nádherným a hodnotným spôsobnom ilustruje práve Donnerovo súsošie, pred ktorým sa dá nielen pomodliť, lež aj spytovať si svedomie a najmä nájsť povzbudenie byť lepším človekom i kresťanom.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.