Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Svet kresťanstva
08. január 2022

Milovať cirkev

V čom je reforma svätého Františka z Assisi inšpiratívna aj dnes

Mnohí katolíci dnes budia dojem, že cirkev nemilujú nie pre jej hriešnych členov, ale že sa im nepáči cirkev taká, aká tradične je.

V čom je reforma svätého Františka z Assisi inšpiratívna aj dnes

Pápež schvaľuje stanovy františkánskeho rádu. Giotto, 1295 – 1300. Reprofoto – Wikimedia Commons

Rímskokatolícku cirkev je občas ťažké milovať. Pri jej zdanlivo nekonečných sexuálnych a finančných škandáloch v nás môže aktuálny stav cirkvi vyvolávať nielen skľúčenosť a cynizmus, ale aj hnev z jej zjavnej neschopnosti zreformovať sa. Je však aj hlbší dôvod na obavy.

Mnohí katolíci dnes budia dojem, že cirkev nemilujú nie pre jej hriešnych členov, ale že sa im nepáči cirkev taká, aká tradične je.

Jej náuku považujú za zastaranú – mŕtve dogmy z minulosti, ktorých dusivá prítomnosť bráni autentickej obnove. Podobne chápu aj tradičné morálne učenie cirkvi – najmä učenie o manželstve a sexualite – ako rigidné, nemilosrdné zákony a nepružné kánony, ktoré ľuďom znemožňujú byť „tým, kým naozaj sú“.

Sú presvedčení, že takéto zákony sputnávajú slobodu mužov a žien a ich prirodzené právo rozhodnúť sa, čo je pre nich najlepšie. Morálne učenie cirkvi vedie podľa nich iba k nešťastnému životu plnému pocitov viny. Takúto cirkev nie je možné milovať.

Sú presvedčení, že nato, aby cirkev bolo možné milovať, musí sa zmeniť v najhlbších úrovniach svojho bytia. A tí, čo sú prebudení v Duchu, sú povolaní využiť svoju politickú a finančnú moc, aby sa táto zmena určite uskutočnila.

Keď sa sv. František z Assisi modlil v ošarpanom kostolíku sv. Damiána, počul, ako mu ukrižovaný Ježiš hovorí: „František, oprav mi dom! Veď vidíš, že sa rozpadá.“ František vo svojej jednoduchej nevinnosti začal zbierať kamene a opravil tento kostol aj iné. Až neskôr si uvedomil, že duchovnú obnovu potrebuje samotná cirkev, Kristovo telo.

Čo teda František spravil? Rozhodol sa zmeniť doktrinálne a morálne učenie cirkvi a zavŕšil to odmietnutím samotnej cirkvi? To, napokon, v jeho časoch navrhovali mnohé „hnutia obnovy“ v rámci cirkvi. Nie.

František ako verný syn cirkvi vedel, že napraviť ju je možné iba vtedy, keď sa jej náuky a ich životodarná pravda opäť stanú kameňmi, na ktorých bude postavená. Preto František v rámci cirkvi privádzal tieto tajomstvá viery k životu slovom i skutkom.

Základným učením jeho kázní bolo vtelenie. Boží Syn naozaj začal v Máriinom lone jestvovať ako človek. Stal sa chudobným v našej ľudskej prirodzenosti, aby sme sa my stali bohatými v jeho božstve. A ako lepšie ukázať túto úžasnú pravdu než ju stvárniť? To aj urobil. Stvárnil výjav s jasličkami v horskom meste Greccio. Vtelenie ožilo, obklopené ovcami, kravami a oslíkmi. Hovorí sa totiž, že dieťa Ježiš, Máriin syn a večný Syn Otca, sa zjavilo Františkovi v náručí.

Ľuďom sa pretváral život. Uposlúchli výzvu na pokánie za hriechy a na vieru vo svojho Spasiteľa. Opäť sa stali živými kameňmi v Kristovej cirkvi.

Ak základom Františkovho podujatia obnovy Cirkvi bolo vtelenie, svorníkom sa stala jeho láska k ukrižovanému Ježišovi. Chudobný Ježiš obetoval na kríži svoj svätý a bezhriešny život na odpustenie hriechov, a tak si zaslúžil slávne zmŕtvychvstanie. Týmto dvojakým činom, z krvi a vody, ktoré sa vyliali z jeho prebodnutého boku, sa zrodila jeho svätá a čistá nevesta – cirkev.

Za túto istú nevestu, tú istú cirkev, položil život i František, aby bola opäť svätá. Stigmy, fyzické znaky po klincoch a kopiji, sú znakom nielen toho, že František bol živou podobou ukrižovaného Ježiša, ale ešte väčšmi aj toho, že sa podobne ako Kristus obetoval za obnovu cirkvi. Tak ako je Kristus večný, milujúci a ukrižovaný ženích svojej cirkvi, bol aj František milujúci a ukrižovaný ženích cirkvi svojich čias.

Inzercia

Svätý František ako verný syn cirkvi vedel, že napraviť cirkev je možné iba vtedy, keď sa jej náuky a ich životodarná pravda opäť stanú kameňmi, na ktorých bude postavená. Zdieľať

Kým falošní uchádzači o obnovu pohŕdali telesnými sviatosťami, František sa kochal v ich hmotnej povahe. Hmota totiž ukazuje Božiu slávu: brat slnko a sestra luna, brat oheň a sestra voda. Najväčšou Františkovou radosťou bola Eucharistia, najhmotnejšia zo všetkých sviatostí. Samotný chlieb a samotné víno sa menia na vzkriesené telo a vzkriesenú krv telesne zmŕtvychvstalého Ježiša.

Človek sa tak dostáva do živého telesného spoločenstva so samotným živým telesným Ježišom. Chudobu nášho tela obohacuje Ježišovo vzkriesené telo – vzájomné prebývanie k večnému životu. Pre Františka nebola Eucharistia iba zastaranou náukou, ale zdrojom a vrcholom života cirkvi.

V kontexte týchto životodarných a pravdu dávajúcich náuk František povzbudzoval ľudí svojich čias, aby konali pokánie za hriechy a žili sväto. František nechápal morálne učenie cirkvi ako rigidné predpisy, ktoré sa nedajú dodržať. Naopak, z vlastnej skúsenosti vedel, že viera v Pána Ježiša a zachovávanie jeho prikázaní, ako ich vyznáva cirkev, vedú k Duchom naplnenej slobode, svätosti a ku šťastiu.

Vo svetle svojej mladíckej pochabosti si František uvedomil, že vyžadovať zmenu morálneho učenia cirkvi znamená ponúkať svetu smrť – život plný trápenia tu na zemi a večných múk v pekle. Vo svojej obetnej láske túžil opraviť Ježišovu cirkev a urobiť z nej svätyňu svetla a života vo svete zatemnenom hriechom a smrťou.

Ťažko je milovať dnešnú ošarpanú cirkev. No slová, ktoré povedal ukrižovaný Ježiš Františkovi, znejú v ušiach i nám: „Oprav mi cirkev, veď vidíš, že sa rozpadá!“ František a všetci svätí sú pre nás príkladom.

Nemáme budovať „novú cirkev“ založenú na satanových zákerných klamstvách. Máme prebudovať Ježišovu prastarú, a predsa vždy novú cirkev, chrám postavený zo živých kameňov pravej apoštolskej náuky, tajomstiev viery, ktoré podporujú svätosť života.

Robiť to znamená milovať Kristovu nevestu – Ježišovu manželku, cirkev.

Thomas G. Weinandy OFMCap je plodným spisovateľom a jedným z najvýznamnejších žijúcich teológov. Slúži ako člen Medzinárodnej teologickej komisie vo Vatikáne. Najnovšie mu vyšiel druhý diel knihy Jesus Becoming Jesus: A Theological Interpretation of the Gospel of John (Ježiš sa stáva Ježišom: Teologická interpretácia Jánovho evanjelia).

Pôvodný článok v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva