Slovo sa telom stalo O svetle, ktoré v tmách svieti a tmy ho nepremohli

Ján najprv vyhlasuje: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Keďže Slovo bolo u Boha a bolo Boh, jestvovalo ešte pred počiatkom počiatku, čiže pred stvorením.

A keďže jestvovalo pred počiatkom počiatku, „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“. Dôvod, prečo je Slovo pôvodcom všetkého, čo povstalo, je ten, že „v ňom bol život“ a že tento „život bol svetlom ľudí“.

Keďže bol Slovom, vlastnil plnosť Božieho života, a tak mohol priviesť k životu všetko, čo vzniklo. Božský život Slova bol svetlom ľudí, lebo bol životodarným svetlom, v ktorom ľudstvo mohlo uvidieť Boha.

Podľa Jána toto životodarné svetlo Slova „vo tmách svieti a tmy ho nepremohli“. Je to záhadný výrok, lebo hovorí o dvojakej tme.

Po prvé, evanjelista opakuje prvú vetu Knihy Genezis a naráža na tmavú ničotu pred stvorením, keď neexistovala žiadna vec. Táto tma nedokázala premôcť životodarné svetlo Slova. Keď Boh vyslovil svoje „Slovo“, povedal: „,Buď svetlo‘ a bolo svetlo.“ Prvé svetlo bolo životodarné svetlo Božieho Slova a Boh tvorí svetlom svojho životodarného Slova všetko ostatné, čo vzniklo. Tma ničoty podľahla životodarnému svetlu Božieho Slova.

Po druhé, tma vstúpila do dobrého Božieho stvorenia – tma hriechu a smrti. Táto tma však nedokázala premôcť životodarné svetlo Božieho Slova, lebo Slovo svieti aj v tejto tme.

Ján hovorí: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.“ Svet stvorilo životodarné Slovo a svetlo tohto Slova zo sveta nikdy neodchádza. No tma ľudského sveta, narušeného hriechom, nedokázala vnímať jeho prítomnosť. Napriek tomu pravé svetlo, ktoré ustavične osvecuje ľudstvo, teraz znovu prichádzalo do sveta.

Ba čo viac, toto Slovo „prišlo do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“. Počnúc Abrahámom, Izákom a Jakubom si toto Slovo našlo domov medzi Židmi. Prostredníctvom zmluvy si z nich spravilo svoj jedinečný ľud. Proroci hovorili jeho slová a predpovedali jeho príchod, no keď prišiel, vlastný ľud ho odmietol uznať. Nespoznal ho.

Ale „tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“. Iba keď prijmeme toto Slovo, keď uveríme v jeho meno, stávame sa Božími deťmi – nie prirodzenými prostriedkami, vďaka telu či ľudskej vôli, je to z Božej moci. Iba vďaka viere a znovuzrodeniu v Duchu Svätom sa človek stáva Božím dieťaťom. V čie „meno“ však musí uveriť, aby sa dosiahla táto premena?

Tu Jánov Prológ dosahuje vrchol.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Predtým bol Boh prítomný v chráme. Tam prebýval v stánku medzi svojím ľudom. Teraz však Slovo, ktoré bolo u Boha a ktoré je Bohom ešte pred počiatkom počiatku, začalo jestvovať ako človek a prebýva v stánku priamo uprostred nás, ako človek. A práve vďaka svojmu slabému telu, narušenému hriechom, vidíme jeho slávu – slávu kríža a jas jeho zmŕtvychvstania. Ako Boh všetko stvoril svojím Slovom, tak aj teraz Otec svojím vteleným Slovom pretvára padnuté stvorenie. Otec robí nový počiatok prostredníctvom svojho jednorodeného Syna.

Keďže je Otcovým vteleným Slovom, vlastní plnosť milosti, čiže plnosť Otcovej milujúcej spásnej láskavosti. On je pôvodcom vykúpenia ľudstva. Podobne aj vtelené Slovo stelesňuje plnosť pravdy, a tak rozptyľuje satanove klamstvá. Preto „z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“. V Otcovom vtelenom Slove, skrze neho a s ním je hojnosť milosrdenstva, láskavosti a lásky. Nič ho nemôže prevýšiť.

Dôvodom tejto prekypujúcej hojnosti je, že „ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“. Konečne sa dozvedáme, kto je týmto vteleným Slovom. Teraz poznáme meno, v ktoré máme veriť, aby sme sa mohli stať Otcovými deťmi. Toto meno je Ježiš Kristus. Keď vtelené Slovo dostalo meno „Ježiš“, zdôraznilo sa tým, že je „YHWH-zachraňuje“. Slovo sa stalo telom a prebýva medzi nami ako náš Spasiteľ. Okrem toho je Ježiš Kristus – dlhoočakávaný a vždy tušený Mesiáš, plný Ducha. Dávne Božie prisľúbenia sa teraz naplnili a spôsobom, ktorý by nikto nikdy nebol čakal.

Podobne ani „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“. Ako bolo Slovo vždy u Boha a bolo Boh, a teda prináša zvesť o Božej pravde, tak je Syn Boh a je vždy v Otcovom lone, a teda prináša o ňom zvesť.

Hľadieť na Božie vtelené Slovo znamená hľadieť na Otcovho vteleného Syna. Ježiš Kristus ako Slovo a Syn v plnosti ukazuje, kým je Boh Otec. Uveriť v Ježišovo meno, v meno Syna, znamená stať sa Otcovými deťmi plnými Ducha. Sme pozdvihnutí do samotného života Trojice a prebývame v ňom. Toto je radosť a veľkosť Vianoc!

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Thomas G. Weinandy OFM, plodný spisovateľ a jeden z najvýznamnejších žijúcich teológov, je bývalý člen vatikánskej Medzinárodnej teologickej komisie. Jeho najnovšiou knihou je tretí zväzok diela Jesus Becoming Jesus: A Theological Interpretation of the Gospel of John: The Book of Glory and the Passion and Resurrection Narratives (Ježiš sa stáva Ježišom. Teologický výklad Jánovho evanjelia. Kniha slávy a rozprávania o umučení a zmŕtvychvstaní).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.