Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Biblista Marek Vaňuš

Vianočný príbeh v nás vždy môže niečo osvietiť. „Nevypnime“ pri jeho počúvaní

Čím nás môžu udalosti, o ktorých sme už toľkokrát počuli, nanovo osloviť, inšpirovať, povzbudiť?

Vianočný príbeh o Ježišovom narodení je každému dobre známy. Každoročne znie počas Vianoc v rôznych stvárneniach. Verbista Marek Vaňuš v rozhovore pre Postoj TV hovorí o tom, ako máme pristupovať k udalostiam Ježišovho narodenia, aby pre nás neboli len obyčajným príbehom, ktorý patrí k Vianociam.

Približuje postavy biblického vianočného príbehu a aktualizuje ich odkaz pre dnešného človeka. „Mária predstavuje postoj hlbokej reflexie nad tým, čo sa deje. Nemá uponáhľané impulzívne reakcie. Jozef je modelom otca, ktorý mnohokrát potrebuje byť silnejší v rovine konania než v rovine silných slov,“ hovorí biblista a podrobnejšie sa venuje aj postavám pastierov, mudrcov, anjelov či kráľovi Herodesovi.

Pri príležitosti sviatku Svätej rodiny vyzdvihuje jej príklad v tom, že vo všetkých ťažkých chvíľach stáli Jozef a Mária pri sebe a boli si vzájomnou oporou.

 „Ani Svätá rodina sa nevyhla problémom a ťažkostiam, každodennému rodinnému životu rozumeli a sú inšpiráciou pre iné rodiny,“ hovorí Vaňuš na margo výchovy „dokonalého“ dieťaťa. „Nemôžeme zostať pri predstave, že Ježiš bol dieťaťom, ktoré hneď všetko vie a nemusí sa nič učiť,“ dodáva. 

Ako máme čítať či počúvať príbeh Ježišovho narodenia, aby to nebola pre nás len nejaká rozprávka, ktorá patrí k Vianociam?

Práve preto, že tento príbeh veľmi dobre poznáme, je potrebné učiť sa ho čítať a počúvať vždy akoby nanovo. Skúsme zamerať svoju pozornosť na jednotlivé detaily, ktoré sa nám ponúkajú v Lukášovom a Matúšovom evanjeliu. Práve títo dvaja evanjelisti približujú udalosti Ježišovho narodenia a detstva.

Nečítajme a nevnímajme toto rozprávanie izolovane, ale v kontexte celého evanjelia. Je to príbeh, ktorý evanjelisti umiestnili na začiatok svojich spisov. Môžeme to prirovnať ku gotickej katedrále. Prvé, čo človeka upúta predtým, než vstúpi do chrámu, je vstupný portál. Už pri vstupe sa naladí na to, čo ho čaká vnútri.

Aj príbeh o Ježišovom narodení a detstve je akoby portálom do veľkého chrámu evanjelia. Zaujímavým spôsobom ponúka odkaz na mnohé ďalšie dôležité témy, ktoré sa objavia neskôr v evanjeliu, najmä na kľúčové udalosti – Ježišovu smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.

Môžete uviesť nejaký konkrétny príklad prepojenie udalostí z Ježišovho detstva a jeho zmŕtvychvstania?

Toto prepojenie môžeme vidieť napríklad s veľkonočným ránom, keď pri prázdnom hrobe evanjelisti nespomínajú Ježišovu matku Máriu. Jedna z teologických interpretácií Lukášovho evanjelia hovorí, že Mária už nepotrebovala ísť v to ráno k hrobu. Ona vedela, kde je Ježiš. Raz ho už hľadala, keď sa stratil ako 12-ročný v chráme. Po troch dňoch hľadania počula z jeho úst, že má byť tam, kde ide o Otca. Tie slová si uchovala v srdci.

V to veľkonočné ráno vedela, kde je jej syn. Jej viera bola postavená na Ježišovom slove a nepotrebovala sa ísť presvedčiť, či je to skutočne tak.

V Lukášovom a Matúšovom evanjeliu je v opisoch Ježišovho narodenia a detstva len malá zhoda. Do vianočného príbehu, ktorý poznáme, vstupujú rôzne apokryfné spisy, tradícia, ľudová zbožnosť. Len o niektorých udalostiach môžeme s istotou tvrdiť, že sa tak stali. Čo je to podstatné, na čo máme sústrediť svoju pozornosť?

V prvom rade si treba uvedomiť, že evanjeliá nie sú kronikárske záznamy, nechcú nám primárne podať historický výklad. Vo veciach podstatných pre našu vieru sa zhodujú – Ježiš sa narodil z panny v Betleheme, Jozef bol manželom Márie a stal sa pestúnom Ježiša Krista. Tie ďalšie udalosti evanjelisti spracúvajú s istou slobodou, niečo vynechali, niečo viac rozvinuli aj s ohľadom na tých, ktorým písali. 

Každé evanjelium má určitú hlavnú líniu, ktorá sa tiahne celým spisom. S ohľadom na to potom evanjelista usporadúva konkrétne udalosti aj ich konkrétne historické zasadenie.

„Veľmi silne sa traduje, že Jozef s Máriou pri svojom príchode do Betlehema hľadali príbytok. V Písme sa nikde nehovorí, že nemohli nájsť ubytovanie.“ Zdieľať

Dôležitou črtou Lukášovho evanjelia je to, že sa sústreďuje na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, na chudobných, biednych. Preto nachádzame v jeho príbehu Ježišovho narodenia pastierov. Tí boli v tom čase na okraji spoločnosti. Avšak im bola ako prvým oznámená radostná zvesť a ako prví prichádzajú k Ježišovi.

Evanjelista Matúš zas adresoval evanjelium veriacim, ktorí pochádzali zo židovstva a stáli pred otázkou, ako prijať do spoločenstva cirkvi tých, ktorí boli z pohanstva. U neho čítame príbeh mudrcov od Východu, cudzincov, ktorí prichádzajú, aby stretli Krista a poklonili sa mu. V Matúšovom evanjeliu teda vidíme už od začiatku motív otvorenosti pre iné národy.

To kľúčové v oboch evanjeliách je rovnaké. Ostatné nám má pomôcť, aby sme teologicky vedeli správne interpretovať, kto je Ježiš, prečo prišiel na svet a aký to má duchovný význam pre nás.

A je možné nájsť si každé Vianoce v biblickom príbehu niečo inšpiratívne, čo nám pomôže v duchovnom raste a v hlbšom prežívaní vianočného obdobia?

Slnko sme videli svietiť mnohokrát, a predsa nás vie každý slnečný deň potešiť. Musíme však byť pre to otvorení a nemať zatiahnuté rolety. Niečo podobné sa deje aj so Svätým písmom.

Ono je svetlom, ktoré vždy môže v našom vnútri niečo osvietiť a priniesť novú radosť. Len sa musíme preň otvoriť a vnútorne „nevypnúť“ práve vtedy, keď začujeme známy príbeh s tým, že „veď to už predsa poznáme“ a „čo nám to už len môže dať“. Božie slovo má v sebe vždy nové posolstvo pre náš život.

Inzercia

Už sme si zvykli na vianočný príbeh, no neraz akoby „prepletený“ rôznymi obrazmi z kolied a ľudových tradícií, ktoré dotvárajú to, čo zaznieva vo Svätom písme. Preto môže byť užitočné pozornejšie vnímať, čo naozaj svätopisec hovorí a ako jeho slová súvisia s inými textami v Písme. A to nielen s novozákonnými, ale aj so starozákonnými. Evanjelisti poukazujú na Krista ako na naplnenie očakávaní Starého zákona. Osoží čítať vnímavo a počúvať pozorne. 

A ktoré ľudové tradície vstupujú do biblického vianočného príbehu?

Veľmi silne sa traduje, že Jozef s Máriou pri svojom príchode do Betlehema hľadali príbytok. V Písme sa nikde nehovorí, že nemohli nájsť „ubytovanie“. Vytvorila sa z toho tradícia, veľmi pekná, má svoju hodnotu, lebo nesie v sebe isté teologické posolstvo, ale v evanjeliách o tom nie je priama zmienka.

Dnes máme sviatok Svätej rodiny. Jozef s Máriou vychovávali dokonalé dieťa – Božieho syna. Mohli sa aj oni boriť s výchovnými ťažkosťami ako iní rodičia?

Čo to znamená „dokonalé“ dieťa? Ježiš bol dieťa ako každé iné. Písmo hovorí, že prijal našu ľudskú prirodzenosť. Bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu. Aj on, ako rástol, musel sa učiť, musel odpozorovať mnohé veci od svojich rodičov. Nemôžeme zostať pri predstave, že by bol dieťaťom, ktoré hneď všetko vie.

Svätopisci poukazujú na to, že ani Svätá rodina sa nevyhla problémom a ťažkostiam. Nútený útek pred Herodesom do Egypta určite nebolo nič príjemné. V pozadí môžeme vidieť osud Izraela, ktorý bol vo vyhnanstve, ale i osudy mnohých migrantov až po dnešné časy. Tento evanjeliový príbeh pripomína, aby sme boli vnímaví aj na takéto rodinné osudy.

Na epizódu o tom, ako sa Ježiš stratil v chráme, sa z ľudského hľadiska môžeme pozerať ako na Ježišov prejav určitej neposlušnosti voči rodičom alebo nedostatku vzájomnej komunikácie. Nedržal sa pri nich, ako mal, ako oni predpokladali. A zrazu mali problém, s úzkosťou ho hľadali, až na tretí deň ho našli. Takže s ťažkosťami sa určite stretávali a každodennému rodinnému životu nepochybne rozumeli.

V čom je Svätá rodina inšpiratívna pre súčasné rodiny?

Vo všetkých ťažkých chvíľach sú Jozef a Mária spolu, sú si vzájomnou oporou. Je to veľký protiklad k prvému príbehu z Knihy Genezis, v ktorom Adam zvaľuje vinu na Evu, Eva zas na hada. Na Márii a Jozefovi je krásne znázornená spoločne nesená zodpovednosť. To je inšpiratívny príklad pre dnešnú rodinu.

Rovnako na spomenutom príbehu strateného Ježiša v chráme vidíme pekný výchovný moment. Tak ľudsky by sme čakali, že keď Mária našla Ježiša, s krikom ustráchanej matky mu bude vyčítať, čo spravil. Ona mu však kladie otázku a začne sa odvíjať dialóg. Ten dialóg, ktorý je možno viac potrebný aj dnes vo výchove. Určite to nie je ľahké, ale istú inšpiráciu nachádzame vo Svätom písme.

V čom nám ešte Mária môže byť príkladom?

Pre mňa je Mária najsilnejšou postavou príbehu Ježišovho narodenia. Evanjelista Lukáš viackrát o Márii poznamenáva, že uchovávala všetky slová vo svojom vnútri. Mária predstavuje postoj hlbokej reflexie nad tým, čo sa deje. Nemá uponáhľané impulzívne reakcie. Necháva Božie slovo doznieť a dokáže rozpoznávať Božiu cestu.

Aká je úloha pestúna Jozefa vo fungovaní Svätej rodiny? V Písme nie je zachytené žiadne jeho slovo. Môže to byť zámer evanjelistu? 

Evanjelium podľa Matúša, ktoré sa v prvých kapitolách viac zameriava na postavu Jozefa, nám ho predstavuje ako toho, kto poznáva Božiu vôľu a prijíma ju. Prijíma Máriu v požehnanom stave za manželku a prijíma Ježiša za svoje dieťa.

U Jozefa sú dôležitejšie slová ako skutky. To je štýl, akým ho evanjelista vykresľuje. Ukazuje, ako bol Jozef vnímavý na Božiu vôľu, ako prevzal zodpovednosť za svoju rodinu, ako dokázal meniť svoje plány a uprednostniť tie Božie pred svojimi. Je modelom otca, ktorý mnohokrát potrebuje byť silnejší v rovine konania než v rovine silných slov.

Celý rozhovor s verbistom Markom Vaňušom o ďalších postavách biblického vianočného príbehu si môžete pozrieť v tomto videu:

Ak práve nemôžete pozerať video, vypočujte si podcast:

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.