Minizamyslenie Tichá domácnosť

Keď sa pohádajú manželia, majú medzi sebou „tichú domácnosť“. Nerozprávajú a neobjímajú sa práve vtedy, keď to najviac potrebujú.

Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ (Jn 6, 52 – 59)

Podobnú „tichú domácnosť“ musia zažívať tí, ktorí sú z eucharistickej hostiny vylúčení. Ktosi dostal nápad a vymyslel zvláštny systém „medicinálnych trestov“. Už toto spojenie je oxymoron, pretože ťažko predpokladať, že takýto spôsob trestu niekoho vylieči(l). Netrpia rozvedení, ženy, čo podstúpili potrat, muži, ktorí odišli z kňazskej služby, už len tým, do akej situácie sa dostali?

Po návrate márnotratného syna neprišiel žiadny trest. Ani po nájdení zblúdenej ovce. Prvá, ktorej Ježiš otvorene povedal, že je Mesiáš, a ponúkol jej živú vodu, bola rozvedená Samaritánka (Jn 4, 1 – 42). Podľa niektorých prameňov bol pri Poslednej večeri prítomný aj Judáš. Je načase prehodnotiť toto necitlivé zachádzanie s Ježišovým darom, ktorý bol určený pre všetkých a hlavne pre tých, ktorí ho bytostne potrebujú. Tak ako to postupne robí pápež František. (Jozef Husovský)