Závery synody za celú krajinu Čo si o cirkvi na Slovensku prečítajú vo Vatikáne

Synodálny proces na národnej úrovni sa skončil. KBS vypracovala záverečnú syntézu za celé Slovensko, ktorú poslala do Vatikánu. Nasledovať bude tzv. kontinentálna etapa synody.

O správach za jednotlivé slovenské diecézy sme už informovali, teraz je k dispozícii aj materiál, ktorý zhŕňa závery synody za všetky diecézy a eparchie.

Kritika aj smerom k biskupom

Autori záverečnej syntézy v úvode píšu, že časť veriacich túžila vysloviť svoj postoj a názor aj mimo oficiálnych synodálnych stretnutí, napríklad cez maily. Iní sa však netúžili zapojiť, a teda boli miesta, kde sa žiadne spoločenstvo nevytvorilo alebo sa po čase zmenšil počet jeho členov.

„Strach a neochotu zapojiť sa či podporiť túto novú skúsenosť bolo cítiť aj pri značnej časti kňazov,“ konštatuje dokument.

Účasti na konzultáciách (synodálnych stretnutiach) sa líšia podľa jednotlivých diecéz, pričom v priemere sa zapojilo 40 percent farností.

Podľa správy sa „mladí ľudia niekedy cítia vo farnosti ako outsideri, a preto vítajú, keď sa ich niekto opýta na ich názor – ako v prípade synodálnych konzultácií – v atmosfére prijatia, kde môžu otvorene hovoriť“.

Materiál sa zmieňuje aj o komunikácii, ktorej „bráni aj postoj ,ja mám patent na pravdu‘ alebo ,môj partner v dialógu je môj nepriateľ‘“. Podľa záverov synody obmedzujú komunikáciu aj vonkajšie prekážky ako negatívna skúsenosť s cirkevnou autoritou, nesprávne chápanie moci, netransparentnosť, neinformovanosť, priepasť medzi kňazmi a laikmi, klerikalizmus, komunikácia formou príkazov a zastrašovania, komunikačná nezrozumiteľnosť a odtrhnutosť od reality života.

Do záverečného dokumentu sa dostalo aj konštatovanie, že „ako problém sa v niektorých diecézach vníma istá nedostupnosť biskupov a jednosmerná komunikácia. Účastníci by ocenili živší záujem biskupa o život vo farnostiach“.

Ďalej čítame, že „diecézne syntézy pozdvihli zo spoločenstiev dlhodobo ignorovaný hlas národnostných, jazykových menšín a iných marginalizovaných skupín (seniori, rozvedení, bezdetné páry, hendikepovaní, osoby s homosexuálnou orientáciou), ktorý už bežne takmer nepočuť“.

Takisto správa konštatuje, že chýba komunikácia s ľuďmi, ktorí sa vzdialili od cirkvi, „nepýtame sa ich, prečo vlastne odišli“.

Počas synodálneho procesu vo farnostiach často zaznievalo, že autoritám chýbajú zručnosti aktívneho počúvania a komunikácie, preto by podľa záverečného dokumentu bolo vhodné zaradiť rozvoj týchto zručností do formačných programov pre kňazov, seminaristov, katechétov, rehoľníkov a iných zodpovedných v cirkevných službách.

Nájdeme tu aj zmienku o kresťanských médiách, ktoré majú podľa sumárnej správy dôležitú formačnú úlohu, „preto by sa nemali báť chúlostivých tém a mali by viac šíriť pozitívne svedectvá o kresťanskom živote“. Zároveň treba podľa správy podporiť šírenie kresťanskej zvesti aj cez svetské médiá.

Tak ako v jednotlivých správach za diecézy aj celoslovenský materiál poukazuje na problém s farskými pastoračnými radami, ktoré sú poväčšine nefunkčné alebo existujú len formálne, alebo vôbec neexistujú, a to tak na farskej, ako aj na diecéznej úrovni.

„Priama spoluúčasť na rozhodovaní nie je bežná ani podporovaná. Niekedy sa ukazuje úplná svojvoľnosť kňaza či biskupa pri rozhodovaní (napríklad pri spravovaní majetku či iných pastoračných rozhodnutiach),“ píše sa v správe, ktorú si prečítajú aj vo Vatikáne.

Čítajte tiež

Synoda v Bratislave a Košiciach Kristus dospelých učil a žehnal deti. My to robíme naopak, je čas to zmeniť

Pavol Rábara

Príliš obranné postoje, zapojenie laikov i spolupráca s PR agentúrami. Čo priniesla synoda v Bratislavskej a Košickej arcidiecéze?

Do materiálu zakomponovali aj návrh, podľa ktorého by bolo vhodné zvážiť profesionalizáciu niektorých laických služieb, napríklad by mohlo ísť o vytvorenie novej administratívnej pozície, prípadne pozície pastoračného asistenta. V diecézach tiež zaznelo, že komunitný štýl vedenia farnosti za pomoci pastoračnej rady a rozlišovania by umožnil kontinuitu života farnosti aj po odchode kňaza.

Do záverečného dokumentu sa dostal aj názor seminaristov, ktorí vyjadrili potrebu hlbšej liturgickej formácie. Seminaristi ako dôsledok „liturgickej neformácie“ (v rímskom obrade) vnímajú to, že „vznikajú medzi kňazmi dva extrémy, keď jedna skupina kňazov svojvoľne upravuje a manipuluje liturgiu“ a druhá v domnienke, že správne slávenie spočíva v striktnom pridržiavaní sa noriem, prikláňa sa k strnulému sláveniu z minulosti (myslí sa tridentská liturgia), pričom po účasti na takejto liturgii skonštatovali, že bola uzatvorená veriacim.

Nezostať len pri papieri

Katolícka cirkev na Slovensku si z celonárodnej diskusie odnáša aj poznanie, že je dôležité nezakrývať negatívne javy, nebyť farizejský a nezametať problémy pod koberec, ale ich riešiť. „Vzdať sa prezentovania obrazu dokonalej cirkvi, ktorý stále živíme navonok i dovnútra,“ píše sa v správe.

Úprimné je aj konštatovanie, že „napriek počiatočnej obave, že ostaneme na úrovni presviedčania samých seba, že je všetko v poriadku, sa ukázalo, že zapojení účastníci synody sa neboja pravdy a chcú v nej žiť“.

Autori záverečnej syntézy hodnotia synodu na Slovensku ako naštartovanie nového nadšenia pre autentický dialóg. Veriaci chcú, aby sa ich podnety odzrkadlili v praktickom živote cirkvi. „Rovnako bolo citeľné, že na všetkých úrovniach života cirkvi sú isté spôsoby už tak zabehnuté a vtlačené do myslenia, že synodu niektorí vnímali ako ich narušenie a vyrušenie z pokojného statusu quo,“ uvádza dokument.

Podľa tvorcov správy existuje veľké pokušenie uzavrieť synodálny proces práve týmto záverečným dokumentom. „Tí však, ktorí sa do synodálneho kráčania aktívne zapojili, vedia, že náš kresťanský život je o poctivom hľadaní Božej vôle, o vzájomnom autentickom dialógu a o rozhodovaní podľa tejto metódy.

Z viacerých strán zaznievali túžby jednotlivcov i spoločenstiev pokračovať v synodálnej skúsenosti. To si však vyžaduje konkrétne zmeny v chápaní a v praktickom živote cirkevného spoločenstva,“ uzatvára.

Záverečnú správu za synodu na Slovensku možno označiť za kvalitný sumár jednotlivých materiálov za diecézy, odzrkadľuje ich obsah a uvádza aj sebakritické konkrétnosti.

Ako vyznieva v porovnaní so správou za Českú republiku?

V Česku je LGBTI väčšou témou

Pokiaľ ide o našich západných susedov, takisto sme už písali o synode v niektorých ich diecézach. Pri čítaní záverečnej správy Českej biskupskej konferencie vidno podobnosť so slovenským dokumentom v zmysle niektorých rovnakých tém.

Aj za riekou Morava riešia oblasti ako napríklad rezervy v komunikácii či chýbajúce, respektíve formálne farské pastoračné rady. Podobne ako na Slovensku aj v českom sumáre čítame o mladých ako o skupine, ktorá je často na okraji záujmu života farnosti.

Veriaci v Čechách a na Morave volajú aj po zrozumiteľnejších a radostnejších homíliách, pričom poznámka k dĺžke kázne sa objavila aj v slovenskej syntéze.

V českej syntéze sa spomína aj túžba veriacich zažiť väčšiu účasť na tvorbe liturgie, napríklad vo forme laického svedectva počas liturgie.

Čítajte tiež

Synoda u susedov Aj na Morave riešia prístup k rozvedeným, v Plzni chcú mať právo odvolať farára

Pavol Rábara

České diecézy zverejnili závery diskusie vo farnostiach. Objavilo sa aj volanie po arcibiskupovi s ľudským srdcom.

Najväčší rozdiel v porovnaní českého a slovenského sumáru synody spočíva v tom, že český dokument na väčšom priestore rieši marginalizované skupiny a viac sa rozpisuje najmä o LGBTI ľuďoch.

Takisto čítame aj o tom, že témou medzi veriacimi je aj obmedzenie prístupu k sviatostiam pre niektoré skupiny (rozvedení a znovu zosobášení), pričom účastníci synody argumentujú, že sviatosti nie sú za odmenu, ale môžu, naopak, týmto ľuďom situáciu pomôcť lepšie zvládať.

„Obavy, že benevolentný prístup by nemal vniesť do cirkvi chaos a rozdelenie a nemal by legitimizovať rozvody, sa objavujú aj vo výsledkoch synody, ale len sporadicky,“ píše sa v dokumente.

Podľa českej správy sa počas synody často diskutovalo o téme LGBTI. „Vyskytli sa aj názory, že o ľuďoch s odlišnou sexuálnou orientáciou sa nehovorí a sú tabuizovanou skupinou. Naopak, je tu túžba zapojiť ich do života cirkvi, vyjadriť príslušnosť k tejto skupine namiesto odsudzujúcich vyhlásení,“ uvádza dokument.

Česká správa sa zmieňuje o LGBTI osobách aj na ďalšom mieste, kde cituje české ekumenické spoločenstvo veriacich gejov a lesieb Logos, podľa ktorého „súčasná česká katolícka cirkev nevytvára bezpečnú klímu vhodnú na otvorené zdieľanie osobných tém vrátane možností bezpečného coming outu“.

Na rozdiel od slovenských záverov synody sa v tých českých objavuje vo väčšej miere aj téma žien v cirkvi. Nechýbajú hlasy, že zapojenie žien do života cirkvi sa nemá týkať len udeľovania laických služieb, ale zaznievajú aj požiadavky na diskusiu o možnosti diakonského a kňazského svätenia žien.