Cirkevné schválenie názvu „katolícky“ Kánonické právo sa snaží predísť riziku, že niekto urobí hanbu katolíkom

Katolícka univerzita v Ružomberku. Slovenská katolícka charita. Katolícke noviny. Na názvy týchto inštitúcií sme zvyknutí, ide o cirkvou zriadené či inak s ňou prepojené diela. Používanie slova „katolícky“ a jeho variácií však podlieha v cirkevnom práve jasným pravidlám.

Pred časom sme písali o facebookovej stránke Tradičná katolícka ženskosť, ktorá propaguje viaceré duchovné myšlienky a dôležitosť niektorých cností, najmä cudnosti. Zároveň však skĺzava do rigidného a kauzalistického prístupu k morálke, ktorý nemá s katolíckym pohľadom napríklad na vzťahy nič spoločné.

V nedávnom komentári sme poukázali na to, že isté kruhy už nazvali „tradičným“ aj randenie a ktovie, kam ešte zájdu. Lenže keď sa bavíme o tejto stránke, je tu ešte jedna rovnako vážna kontroverzia.

Stránka Tradičná katolícka ženskosť sa stala v poslednom období predmetom diskusie na viacerých internetových fórach, venoval sa jej aj internetový portál Refresher. „Slovákov zaujal katolícky návod, ako začať správny vzťah, ktorý vyvrcholí manželstvom,“ napísal portál vyhľadávaný najmä mladou generáciou.

Názov „katolícky“, ktorý používa spomínaná facebooková stránka, pôsobí ako pečať. Ľudia neznalí učenia cirkvi ťažko rozlíšia, že ide len o niečo, čo sa vydáva za katolícke, no skôr je v tomto prípade len karikatúrou katolicizmu.

Práve príklad s touto stránkou a záujem okolitého sveta o „divných katolíkov“ je dobrou príležitosťou pozrieť sa na to, či má Katolícka cirkev nejako ošetrené, kto a za akých podmienok môže používať nálepku či pečať „katolícky“.

Čítajte tiež

Už existuje aj tradičné katolícke chodenie Čo všetko ešte dostane nálepku „tradičné“?

Pavol Rábara

Po tridentskej omši a prijímaní do úst majú niektorí tradicionalisti ďalšiu tému – tradičné chodenie.

Kódex kánonického práva v kánone 216 uvádza:

„Všetci veriaci, keďže sa zúčastňujú na poslaní cirkvi, majú právo, aby aj vlastnými podujatiami, každý podľa svojho stavu a postavenia, napomáhali alebo podporovali apoštolskú činnosť. Nijaké podujatie si však nemá nárokovať na označenie katolícke, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná autorita.“

„Súhlas kompetentnej autority“ podľa cirkevného právnika Jána Dudu znamená, že v určitej konkrétnej apoštolskej činnosti koná „cirkev ako taká“, keď úradne organizuje svoju činnosť v mene a z poverenia Krista (in persona Christi). Preto aj keď Kódex kánonického práva priznáva „základné právo veriacich“ na apoštolskú činnosť, nepriznáva im týmto aj právo „konať v mene a z poverenia Krista a cirkvi“.

„Konať v mene Krista a cirkvi pri vykonávaní apoštolskej činnosti môžu pokrstení iba vtedy, ak na to majú poverenie kompetentnej cirkevnej vrchnosti,“ objasňuje Duda.

Citovaný kánon 216 sa vzťahuje na všetkých pokrstených katolíkov latinskej cirkvi. Ide o základné právo, ktoré majú všetci pokrstení veriaci, ktorým to neobmedzuje nijaký iný cirkevný zákon.

Kánon hovorí v súvislosti s používaním názvu katolícky o „podujatí“, no v dnešnej dobe – ako vidno na príklade spomínanej facebookovej stránky – sú možnosti „katolíckych“ projektov a podujatí veľmi široké.

„Áno, týka sa to aj názvov inštitúcií a podľa môjho názoru aj profilov na sociálnych sieťach,“ reagoval na otázku cirkevný právnik Duda.

Schválenie používania slova „katolícky“ môže mať podľa neho podobu buď výslovnú, teda ide o kompetenciu udelenú dekrétom, alebo vyplývajúcu z Kódexu kánonického práva, ktorý určité kompetencie viaže ku konkrétnemu cirkevnému úradu, čiže kompetenciu z cirkevného úradu.

Svet kresťanstva sa stránky Tradičná katolícka ženskosť spýtal, či majú vzhľadom na používanie názvu „katolícka“ súhlas „kompetentnej cirkevnej autority“ v zmysle Kánonu 216 Kódexu kánonického práva. Odpoveď sme nedostali.