Minizamyslenie Zmeňte to!

Aj kultoví športovci sa na sklonku svojej kariéry nechajú zlanáriť tam, kde ich možno až tak nepotrebujú, ale ponúkajú pekný balík peňazí. Ježiš si mohol vybrať lukratívne miesto svojho pôsobenia. Ale išiel tam, kde ho najviac potrebovali. Do tmy.

Ježiš sa odobral do Galiley (...), aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „(...) Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 4, 12 – 23)

Niektoré preklady prekladajú tento izaiášovský opis ako „ľud sediaci v temnotách“. Ten ešte viac vyjadruje bezvýchodiskovosť, pasivitu a zaseknutie v prázdne. Tohto človeka, ktorého Simeon vnímal ako „svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2, 32), najviac priťahuje tma.

Podstatou Ježišovho hlásania je metanoia – celková zmena zmýšľania, ktorú sme nešťastným prekladom orezali na „konanie pokánia“. Konať pokánie je veľmi potrebné, ale je to len časť celkovej zmeny. Pokánie navyše evokuje len vlastnú zmenu, ktorá ľuďom prinesie vytúžené nebo.

Ježiš však aj do bezvýchodiskových situácií prináša výzvu: „Zmeňte to!“ Sme to my, ľudia, ktorým hovorí: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 14).

Podčiarknuté a spočítané: aj sami v sebe máme plameň, ktorý môže zmeniť beznádejnú tmu temnoty. „Zmeňte to, čo môžete zmeniť. Zmeňte situáciu. Zmeňte životné podmienky. Zmeňte svoj pohľad.“ A potom sa znenazdajky začnú meniť aj veci okolo nás. (Jozef Husovský)