Miništrovanie dievčat Miništrantky sú u nás zriedkavé. Zmení to sprístupnenie akolytátu ženám?

Budú aj na Slovensku bežne miništrovať ženy a dievčatá?

Táto otázka sa natíska po tom, ako pápež František v januári 2021 rozhodol, že ministérium akolytátu a lektorátu môžu prijať aj ženy. De facto im tak umožnil miništrovať.

Kto niekedy navštevoval sväté omše v zahraničí, určite sa stretol s tým, že pri oltári asistovali kňazovi aj dievčatá alebo ženy. Táto prax je bežná v Rakúsku, Českej republike, ale aj v Nemecku či vo Švajčiarsku a v mnohých ďalších krajinách západnej Európy. U nás je však miništrovanie dievčat a žien stále raritou.

Dievčatá miništrovali aj na Orave

Na Slovensku je zvykom, že vo farnostiach miništrujú najmä chlapci a muži. Keď sme vlani písali text o miništrantoch, oslovení kňazi sa vtedy k otázke miništrovania dievčat stavali opatrne. Nikto z nich sa nevyjadril proti ani to nepovažuje za niečo nesprávne, kňazi však väčšinou uprednostňujú miništrovanie chlapcov.

Z rozhovorov s viacerými duchovnými vyplýva, že na Slovensku sa tento zvyk odôvodňuje najmä tým, že miništrovanie je pre mnohých chlapcov začiatkom kňazskej dráhy.

„Aj v seminári väčšina bohoslovcov predtým miništrovala. Argument teda bol, že v úzkom kontakte s liturgiou a oltárom sa budí u chlapcov kňazské povolanie,“ hovorí liturgista a kňaz Žilinskej diecézy Štefan Fábry.

Salezián Jozef Luscoň, ktorý sa venuje pastorácii miništrantov, poukazuje na to, že vo svete je v tejto veci rôzna prax.

Ako príklad uvádza Európsku púť miništrantov, ktorá sa raz za štyri roky koná v Ríme. „Počet mladých pútnikov dosahuje číslo okolo 40-tisíc. Keď som tam bol pred niekoľkými rokmi, tak z Nemecka, konkrétne z Bavorska, bolo viac miništrantiek než miništrantov. Myslím si, že ich z tejto časti Európy vtedy v Ríme bolo cez 10-tisíc,“ spomína.

Luscoň si všíma, že tak ako vo všetkom, aj v tejto záležitosti nastáva určitý pokrok. V minulosti mohli miništrovať len vybraní chlapci, ktorí mali slušné správanie, boli obetaví a vedeli poslúžiť aj ľuďom vo farnosti. Pri oltári vedľa kňaza nemohol stáť len tak hocikto.

Salezián Jozef Luscoň hovorí, že aj na slovenskej púti miništrantov sa už stretol s dievčatami, ktoré miništrujú. Je to však zriedkavé.

Pastorácia miništrantov Záujem o miništrovanie klesá, miništrantky sú u nás zatiaľ výnimkou

Pavol Hudák

Počet miništrantov ubúda, budúcnosť má miništrovanie otcov a synov. Služba pri oltári môže byť podnetom ku kňazstvu.

Touto otázkou sa zaoberali aj slovenskí biskupi pred takmer dvadsiatimi rokmi. Vyhlásenie z 8. plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska z roku 1994 hovorí, že „KBS usudzuje, že na Slovensku nie je vhodné zavádzať miništrovanie dievčat“.

Aký je dnes postoj KBS k tejto otázke, sme sa nedozvedeli, na naše otázky neodpovedali.

V minulosti však dievčatá miništrovali napríklad v Dlhej nad Oravou. Súčasný farár v tejto obci Ján Duda to potvrdzuje, no on miništrovanie dievčat už nezažil. Dievčatá prestali vo farnosti miništrovať za pôsobenia kňaza Štefana Tuku, ktorý je dnes vo Vitanovej.

Tuka pre Svet kresťanstva vysvetľuje, že dievčatá už vo farnosti miništrovali, keď tam prišiel. Miništrovanie dievčat zaviedol jeden z jeho predchodcov. „Keď som sa pýtal na pôvod toho zvyku, bolo mi povedané, že keď chlapci sa viac venovali futbalu, ktorý má v obci dlhú tradíciu a venovali sa mu odborne vážené osobnosti, pán farár dovolil miništrovať aj dievčatám,“ vysvetľuje Štefan Tuka.

Kňaz sa dovtedy s miništrovaním dievčat v iných farnostiach, kde pôsobil, nestretol. Vždy sa venoval početným skupinám chlapcov-miništrantov, či v rodnej Nižnej, alebo potom ako kňaz vo farnostiach, kde pôsobil.

Tuka si spomína, že v Dlhej nad Oravou mal pri oltári aj menej zbožné dievčatá a nebolo mu jedno, kto miništruje. Neraz to bolo tak, že miništroval, kto prišiel.

„Ako nový kňaz v Dlhej som mal najväčšie pole, kde som mohol najviac pôsobiť a niekoho si získať, školu. Učil som silné ročníky tretiakov a štvrtákov. Vtedy začali miništrovať viaceré veľmi dobré dievčatá, ktoré zároveň aj čítali ako lektorky. O dva roky, keď dievčatá začali dospievať a mali starosti, ako si upraviť vlasy k liturgickému oblečeniu, urobil som stretnutie a porozprával som sa s nimi. Poprosil som ich, aby mi pomohli osloviť v škole viac chlapcov na miništrovanie,“ hovorí kňaz Tuka.

Farár potom pre nových chlapcov miništrantov zorganizoval slávnostnú obliečku a odvtedy miništrovali už len chlapci. „Dievčatá som nestratil. Ostali ako lektorky a speváčky a bolo to veľmi pekné spoločenstvo,“ vraví.

Štefan Tuka hovorí, že počas jeho pôsobenia v Dlhej prišlo dovolenie z KBS, aby miništrovali aj dievčatá, ak nie je dostatok chlapcov. S miništrovaním dievčat sa stretol aj v iných oravských farnostiach, kde tento zvyk pretrval dlhšie ako v Dlhej.

Ilustračná foto: Človek a viera/Martin Kalda

Štefan Tuka si myslí, že ak to je možné, miništrovať by mali chlapci. „Je to pre nich inšpirácia i prostriedok, ako možno odpovedať na volanie k duchovnému povolaniu. Avšak ak niekde naozaj nemá kto miništrovať, túto úlohu môžu zastúpiť aj dievčatá, ktoré pristupujú k svätému prijímaniu,“ dodáva vitanovský kňaz, ktorý vedie miništrantov k tomu, aby k tejto službe pristupovali zodpovedne.

Súčasný farár v Dlhej nad Oravou a cirkevný právnik Ján Duda hovorí, že na miestach, kde pôsobil, dievčatá neminištrovali a on na tom nič nemenil.

„V súčasnosti miništrujú v Dlhej nad Oravou muži, mládenci a chlapci. Niektorých malých chlapcov, ktorí miništrujú, sprevádzajú ich otcovia, niektorí prichádzajú aj do sakristie, aby im pomohli s obliekaním do miništrantského oblečenia. Ak s nimi prídu ich mamičky, ony ostávajú vpredu v kostolnej lodi,“ hovorí Duda.

V sakristii majú podľa jeho slov vždy dospelých mužov, ktorí niekedy idú aj miništrovať. „Miništrujú aj mládenci, ktorí sú už vyšší odo mňa. Ženy a dievčatá fungujú ako lektorky. Čítavajú pravidelne a zodpovedne na svätej omši lekcie a modlitby veriacich. Žalmy spievajú ženy, dievčatá i muži,“ dodáva.

Pokiaľ ide o miništrovanie dievčat, Ján Duda z právneho alebo liturgického hľadiska nepozná cirkevnoprávny predpis, ktorý by zakazoval miništrovanie dievčat.

„Som presvedčený, že ak miništrujú dievčatá či chlapci, v obidvoch prípadoch je to v poriadku. Avšak miništrovanie sa na Slovensku už tradične chápe ako mužská či chlapčenská služba pri svätej omši. Nech je to už akokoľvek, kňaz má povinnosť zabezpečiť, aby sa v sakristii i kostole dodržiaval Etický kódex pastoračného pracovníka, ktorý vydala Konferencia biskupov Slovenska v súvislosti s ochranou mladistvých a zraniteľných,“ uzatvára Ján Duda.

Akolyta je ustanovený, aby slúžil pri oltári a pomáhal kňazovi i diakonovi. Má na starosti hlavne prípravu oltára a posvätných nádob, a ak je to naozaj potrebné, aj vysluhovanie Eucharistie v mimoriadnom prípade.Zdieľať

Salezián Jozef Luscoň hovorí, že rovnako ako chlapci, aj dievčatá, ktoré miništrujú, musia mať od Pána na to povolanie a byť na to pripravené. Podľa Luscoňa ten, kto je vo funkcii miništranta, reprezentuje pred Bohom veriacich farnosti. Na svätých miestach by sa mali pohybovať po svätosti túžiaci ľudia, chlapci i dievčatá. Takí, ktorí nepútajú pozornosť na seba, ale na Pána Boha – a to keď sú pri oltári i v bežnom živote.

„A myslím si, že múdre, rozvážne, pokojné, Boha milujúce dievčatá v mnohých prípadoch môžu kultivovať mladíkov a obohatiť službu Bohu i ľuďom o ďalšie duchovné dary,“ dodáva Jozef Luscoň.

Úlohou akolytu nie je prioritne rozdávať sväté prijímanie

Otázku miništrovania dievčat, respektíve žien však nanovo otvára sprístupnenie ministéria akolytátu a lektorátu ženám.

Po Druhom vatikánskom koncile začala existovať prax mimoriadných rozdávateľov sv. prijímania. O ich úlohe sme písali v tomto článku.

Liturgista Štefan Fábry vysvetľuje, že „akolytát bol donedávna vnímaný ako to, čo je rezervované bohoslovcom. Aj štyridsať rokov po Druhom vatikánskom koncile prevládala prax, že slávnostný akolytát ako liturgickú službu prijímali len bohoslovci“.

Popritom desaťročia existovala prax mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, ktorí mali na túto službu dekrét od diecézneho biskupa. A to boli muži a aj ženy. V prípade žien išlo často najmä o rehoľné sestry. Mimoriadni rozdávatelia však pri oltári neminištrovali. Pred oltár prišli väčšinou počas modlitby Otčenáš, rozdali sväté prijímanie a išli opäť do sakristie.

„Teraz nastala diametrálna zmena. Tým, ktorí boli označení ako mimoriadni rozdávatelia svätého prijímania, nebolo povedané, že majú miništrovať a ani sa to väčšinou nedialo. Ak však hovoríme o ministériu akolytátu, ktorý pápež František otvoril aj ženám, celá problematika sa posúva do inej roviny,“ poukazuje Štefan Fábry.

Ilustračné foto: Postoj/Pavol Rábara

Rozdiel medzi akolytom a mimoriadnym rozdávateľom svätého prijímania je v tom, že rozdávateľ má na túto službu dekrét od biskupa na konkrétne miesto a na určitý čas, kým akolyta alebo akolytka, ktorí prijali ministérium, môžu Eucharistiu rozdávať v mimoriadnych prípadoch bez ďalšieho špeciálneho poverenia.

Ako upozorňuje kňaz Fábry, akolyta a mimoriadny rozdávateľ nie je to isté. Aj keď jednou zo služieb akolytu je mimoriadne rozdávanie svätého prijímania, stále platí, že riadnym rozdávateľom svätého prijímania je kňaz a diakon.

„Úloha rozdávať sväté prijímanie je pre akolytu len jedna z úloh, ale nie je tou hlavnou. Aj akolyta je len mimoriadny vysluhovateľ,“ zdôrazňuje člen Liturgickej komisie KBS.

Keď sa pozrieme do noriem Rímskeho misála, kde sú pomenované úlohy akolytu, tak je tam napísané, že jeho prvou úlohou je asistovať kňazovi pri liturgii, má mať na sebe liturgické rúcho a počas celej liturgie sa aktívne podieľať na jej slávení.

Medzi úlohy akolytu patrí napríklad niesť kríž v liturgickom sprievode, má pomáhať kňazovi pri preberaní obetných darov, akolyta má byť prvý, kto pomáha kňazovi s prípravou oltára, a tiež má pomáhať diakonovi pri jeho úlohách v liturgii.

V praxi to znamená, že akolytu môže mať aj kňaz v malej farnosti, kde bežne nepotrebuje pomoc s rozdávaním svätého prijímania. Akolyta mu bude pomáhať pri oltári, bude teda miništrovať, ale ak bude v kostole pár ľudí, sväté prijímanie rozdá kňaz, keďže vysluhovanie Eucharistie je úloha kňaza.

Mimoriadni rozdávatelia sv. prijímania Eucharistiu môžu rozdávať aj laici, ale nie hocikedy. Čo na to hovoria pravidlá?

Pavol Hudák

Služba laikov pri rozdávaní prijímania sa má podľa Vatikánu využívať výnimočne a kňazi si ňou nemajú bezdôvodne uľahčovať „prácu“.

Všeobecné smernice Rímskeho misála v bode 98 hovoria: „Akolyta je ustanovený, aby slúžil pri oltári a pomáhal kňazovi i diakonovi. Má na starosti hlavne prípravu oltára a posvätných nádob, a ak je to naozaj potrebné, aj vysluhovanie Eucharistie v mimoriadnom prípade. V službe oltára má akolyta svoje vlastné úlohy, ktoré má aj sám plniť.“

„Ak by som to chcel povedať veľmi odľahčene, akolyta je akoby prvý miništrant alebo kňazov asistent pri oltári. Keď sa pozrieme do misála, je tam pri niektorých liturgických úkonoch napísané, že toto a toto urobí akolyta alebo niekto iný vhodný,“ vysvetľuje Fábry.

Fábry ďalej hovorí, že „ak akolytát môžu prijať aj ženy a ak majú túto službu riadne vykonávať, lebo to nie je len o mimoriadnom rozdávaní svätého prijímania, tým je de facto povedané, že akolytka by mala mať na sebe liturgické rúcho a celú omšu asistovať kňazovi“.

Pravidlá pre akolytov na Slovensku sú vo Vatikáne

Podmienky na prijatie akolytátu pre laikov a laičky v cirkvi na Slovensku už schválila Konferencia biskupov Slovenska. Podľa našich informácií je momentálne dokument na schvaľovaní vo Vatikáne, a preto ešte nie je verejne dostupný. Podmienkou však bude, aby laik poverený touto službou mal aspoň 30 rokov, žil usporiadane a mal by mať na službu pri oltári aj zručnosti.

V súvislosti s týmto sa vynára otázka, kde majú nadobudnúť zručnosti na službu pri oltári ženy. Kým muži sa to naučia ako chlapci pri miništrovaní, ženy sa to, pokiaľ nevyrastajú vo farnosti, kde miništrujú dievčatá, nemajú veľmi kde naučiť.

Liturgista Fábry s touto úvahou súhlasí a zamýšľa sa aj nad tým, či sme na Slovensku pripravení na to, že kňazovi bude asistovať pri svätej omši žena alebo ženy.

Podľa liturgistu Štefana Fábryho sme na Slovensku ešte úplne nedozreli na to, že si žena oblečie albu a bude počas omše stáť vedľa kňaza.Zdieľať

„Predstavme si modelový príklad, že by napríklad aktívna laička vo farnosti, ktorá už je na dôchodku a má aj poverenie ako mimoriadna rozdávateľka svätého prijímania, požiadala o prijatie akolytátu a biskup by povedal, že dobre, lebo pápež to dovolil. Znamenalo by to, že 65-ročná pani by sa mala oblečená v albe objaviť v presbytériu medzi miništrantmi. Je na toto Slovensko pripravené? A čo v prípade rehoľných sestier?“ pýta sa kňaz.

Nedávno v Žilinskej diecéze prijalo ministérium akolytátu 62 mužov a jedna rehoľná sestra. Na túto službu ich pripravoval aj Štefan Fábry.

Keď sa rehoľníčky pýtal, ako to bude vyzerať v praxi, či si oblečie biele rúcho a bude asistovať kňazovi, odpovedala mu, že vzhľadom na okolnosti, že na Slovensku to je nevídané a nemáme doriešené, aký liturgický odev by mali akolytky nosiť, bude robiť to, čo robila, teda príde cez Otčenáš pred oltár a pomôže s rozdávaním svätého prijímania. Rehoľníčka tiež pracuje v nemocnici, tak išlo aj o to, aby mala dispozíciu napríklad nosiť Eucharistiu chorým.

Podľa Fábryho sme na Slovensku ešte úplne nedozreli na to, že si žena oblečie albu a bude počas omše stáť vedľa kňaza. „Osobne si myslím, že sa dlho silne zdôrazňovalo, že chlapci pri oltári môžu nájsť kňazské povolanie, s čím súhlasím. Tiež tu bol argument, že ak pustíme dievčatá do sakristie a k oltáru, vytlačia chlapcov, lebo tí sú v určitom veku menej priebojní ako dievčatá,“ dodáva Fábry.

Ženy v cirkvi Pápež umožnil ustanovovanie lektoriek a akolytiek. No nie je to príkaz

Imrich Gazda

Slovenskí biskupi budú o téme diskutovať na najbližších zasadaniach. Je možné, že dôjde aj na otázku miništrovania dievčat.

Dôkaz toho, že nie všetci na Slovensku dospeli k tomu, že pri oltári budú asistovať aj ženy, videl autor tohto článku nie tak dávno na jednom webe, kde sa niekto rozhorčoval nad tým, že bol v zahraničí na púti a sväté prijímanie rozdávala žena laička.

Na druhej strane, istá opatrnosť je na mieste. Švajčiarski biskupi pred pár dňami poslali v troch diecézach list, kde upozorňovali na to, že svätú omšu môže celebrovať a koncelebrovať len kňaz a len kňaz môže spovedať a udeľovať pomazanie chorých. Stalo sa totiž, že v jednej farnosti koncelebrovala omšu žena laička, ktorá aj kázala a prednášala dokonca časť eucharistickej modlitby.

V liturgii majú svoju úlohu kňazi a aj laici. A práve dobre formovaní akolyti, akolytky, lektori a lektorky môžu ďalej formovať vo svojej farnosti miništrantov, lektorov či spevokol a takto prispieť k dôstojnému priebehu svätej omše či ďalších pobožností a obradov.

Zároveň dobre formovaný akolyta alebo akolytka môže pomôcť kňazovi správne viesť miništrantov a pomôcť im dôstojne vykonávať túto službu a pochopiť jej význam. Zmyslom tejto služby nie je, aby všetko pri oltári robili len akolyti a miništrantov k ničomu nepustili.

Ako poukázal salezián Jozef Luscoň, na Slovensku sú po pandémii mnohé farnosti bez miništrantov, niekde ich zostalo len zopár. „Niekde chýbajú aj mladí ľudia. Starší miništranti odrástli a tí mladší si ešte nevytvorili vzťah k tejto činnosti a nenastúpili do služby.“