Minizamyslenie Klapky a kvapky

Kým ostatní ešte dojedali zvyšky rozmnoženého chleba a rýb (Jn 6, 1 – 15), učeníci nasadli na lode a chystali sa odísť. Ostatní oslavovali kráľa, ktorý sa vytratil. A učeníci boli najsmutnejší v doterajšom živote s Ježišom.

Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. (Jn 6, 16 – 21)

Ježiš naozaj nemá zmysel pre politický marketing. Prehral najlepšie rozohranú partiu, ktorá sa už možno nebude opakovať. Stačilo tak málo. Prikývnuť. Teraz by bol na ceste do Jeruzalema a oni s ním. Ani oni nikdy neboli tak blízko vládnym miestečkám ako teraz. Oni, rybári z Galiley.

Ján nepíše, že sa zľakli Ježiša špacírujúceho po jazere, pretože v ňom videli mátohu. Zľakli sa ho, pretože ich myšlienky mu zrejme neboli naklonené. Chceli mu vtlačiť svoje predstavy. Podobne ako Peter, ktorý si za to odniesol nepríjemné označenie: „Satan!“ (Mk 8, 31 – 33) Čo ak začul ich rozhovory?

Nedozvieme sa to. Táto epizóda na vlnách však ukazuje, že Boh sa k nám približuje aj vtedy, keď sme s ním rozhádaní. A nájde si akúkoľvek v(h)odnú cestu, aby k nám prišiel. A potom to, že naše predstavy môžu zatieniť aj najväčší Boží zázrak.

Kráľ je predsa ten, kto robí takéto skutky. A nie ten, kto má na to úradne overený certifikát. Učeníci sú v spoločnosti kráľa. Aj keď na to prídu až potom, ako im spadnú klapky a kvapky zlosti z očí. (Jozef Husovský)