Kto je kardinál Marc Ouellet Kedysi papabili, u nás známy ako „Bezákov kat“, teraz sám čelí obvineniam

Nebýva na Slovensku bežné, že keď v katedrále slávi omšu hosť z Vatikánu, ľudia tam stoja s transparentmi, pričom spomínaný prelát radšej do chrámu vojde bočným vchodom.

Stalo sa to na jeseň 2013 kanadskému kardinálovi Marcovi Ouelletovi, v tom čase prefektovi Kongregácie pre biskupov. Kauza odvolania trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka bola v tom čase ešte veľmi čerstvá a niekoľko desiatok veriacich viedla až k protestu počas bohoslužby v bratislavskom dóme.

Kardinál Ouellet, ktorému u nás prischla v médiách prezývka „Bezákov kat“, pred dvoma mesiacmi odovzdal svoj úrad prefekta a odišiel do dôchodku. No nič nenasvedčuje tomu, že sa bude nudiť. A vylúčené nie je ani to, že sa opäť stretne s nejakými transparentmi.

Ku kňazstvu cez hokejové zranenie

Rodákovi z Quebecu venovala profilový článok Catholic News Agency v apríli, keď odovzdával funkciu v dikastériu svojmu nástupcovi biskupovi Robertovi Prevostovi.

Marc Ouellet sa narodil v malom meste La Motte ako tretie z ôsmich detí. V mladosti bol vášnivým hokejistom, lenže ako 17-ročný si pri hre na vonkajšom klzisku zlomil nohu. Zranenie znamenalo vynechanie celej sezóny, čo však odštartovalo jeho cestu k duchovnému povolaniu.

„Začal som sa modliť a čítať trochu viac duchovných vecí, pretože som nemohol hrať. Bolo to rozhodujúce pre moje povolanie,“ povedal v roku 2005 pre denník The Canadian Press. Hokeja sa však nevzdal a hral ho aj počas svojej prvej kaplánky.

Krátko po vysviacke v roku 1968 smerovali jeho kroky do Kolumbie, kde v Bogote vyučoval v seminári, ktorý viedla Spoločnosť kňazov Saint-Sulpice. Jej členom sa stal štyri roky po vysviacke aj Marc Ouellet.

Nasledujúcich 17 rokov prežil ako vyučujúci vo viacerých seminároch v Kolumbii, medzitým pôsobil aj v seminári v Montreale a absolvoval tiež štúdiá filozofie a dogmatiky v Ríme.

V 90. rokoch sa začala jeho „vatikánska kariéra“. To už bol späť v rodnom Quebecu, kde pôsobil ako rektor seminára najprv v Montreale a neskôr v Edmontone. Bol taktiež konzultantom dvoch kongregácií a od roku 2001 sekretárom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.

Za arcibiskupa Quebecu, v ktorom žije viac ako milión katolíkov, ho vymenoval pápež Ján Pavol II. v roku 2002, o rok neskôr mu udelil kardinálsky klobúk.

Od roku 2010 stál na čele Kongregácie (dnes dikastérium) pre biskupov. Marc Ouellet zažil štyroch pápežov, pričom s tromi pontifikmi úzko spolupracoval. Pri posledných dvoch konkláve bol považovaný za favorita na pápežský stolec.

Obranca konzervatívneho krídla

Hoci skončil vo vysokej vatikánskej funkcii, quebecký kardinál nepoľavuje. „O svoju budúcnosť nemám žiadne obavy,“ vyjadril sa vo februári počas rozhovoru pre CNA.

V posledných rokoch stál Ouellet na čele medzinárodného sympózia O fundamentálnej teológii kňazstva. „Katolícka cirkev je, povedal by som, veľmi klerikálna. Je veľmi založená na vysvätenej službe; tá je v centre pozornosti: biskupi, kňazi. Ale chýba nám povedomie o kňazstve pokrstených,“ povedal kardinál.

Výsledkom konferencií na tieto témy sú dve knihy, ktoré teraz 79-ročný kardinál Ouellet promuje po svete.

I keď mal Marc Ouellet vo vedení cirkvi na starosti delikátnu agendu výberu biskupov, nezaháľal ani na názorovom fóre.

Bol jeden z trojice kuriálnych kardinálov, ktorí napísali list predstaviteľom cirkvi v Nemecku, kde upozornili na spornosť celého procesu tzv. nemeckej synodálnej cesty.

Kanaďan sa však aj v minulosti viac ráz postavil na obranu konzervatívnej línie v cirkvi.

Napríklad keď synoda o Amazónii v roku 2019 otvorila tému vysvätenia za kňazov „viri probati“, teda „osvedčených mužov“, ktorí sú ženatí, Ouellet vydal knihu, v ktorej obhajoval prax kňazského celibátu. Podľa neho je kňazský celibát viac než len otázka disciplíny.

Kardinál Marc Ouellet na synodálnom stretnutí v Prahe 7. februára 2023. Foto: Člověk a víra/Martina Řehořová

Kanadský kardinál bol aj stredobodom jednej drobnej epizódky, ktorá sa odohrala vo februári tohto roka na Európskom synodálnom stretnutí v Prahe. Ouellet slúžil jednu z ranných omší, kde v krátkej homílii nepriamo „podpichol“ progresívnych účastníkov synody. Končiaci prefekt rečnil o kresťanskej antropológii, keďže liturgické čítanie na ten deň bolo z Knihy Genezis o stvorení muža a ženy.

„Nie je táto biblická vízia ponúkaná našej viere vzácnym majákom pre súčasné debaty a rozlišovanie?“ pýtal sa kardinál Ouellet.

Svet kresťanstva v čase synodálneho stretnutia prišiel s informáciou, že Ouelletova homília vyvolala ešte v ten deň polemiku v nemecky hovoriacej pracovnej skupinke. Voči slovám kardinála sa ohradil predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing. Limburský biskup sa vyjadril, že síce počul už aj extrémnejšie kázanie, no podľa neho aj slová o kresťanskej antropológii zraňujú LGBTI osoby.

Róbert Bezák mu to nezazlieva

Meno kanadského kardinála je zrejme jedno z mála tých z Rímskej kúrie, ktoré poznajú aj bežní veriaci na Slovensku. Môže za to už spomínaná kauza odvolania Róberta Bezáka.

Práve z Ouelletovej kongregácie prišli do Trnavskej arcidiecézy kontroverzné otázky k osobe arcibiskupa Bezáka.

Jedenásť otázok, ktoré vtedy zverejnila TA3, sa týkali okrem iného aj verejných spŕch, Bezákových spolupracovníkov, jeho názorov na reverendu či financovania diecézy.

Otázky kládol český biskup Jan Baxant, ktorý viedol Vatikánom nariadenú vizitáciu. „Otázky nezostavoval on, ale Kongregácia pre biskupov. Tieto otázky po prečítaní určite vyvolajú rozpaky, možno niekedy aj údiv. Musíme však predpokladať, že vychádzali zo správ a udaní, ktoré prišli do Vatikánu zo Slovenska na spomínanú Kongregáciu,“ vysvetľoval v júni 2013 pre magazín Christnet.cz pražský arcibiskup Dominik Duka.

Arcibiskup Bezák bol odvolaný v lete 2012. Keď bol kardinál Ouellet v októbri 2013 na Slovensku (zúčastnil sa na stretnutí predsedov európskych biskupských konferencií CCEE), vyjadril sa, že je ochotný sa s Bezákom stretnúť. „Ak prejaví záujem, som pripravený sa s ním v Ríme stretnúť,“ povedal pre TK KBS.

Keď končil kardinál Ouellet vo funkcii prefekta Dikastéria pre biskupov, denník Nový Čas oslovil s otázkami Róberta Bezáka. „Myslím, že Marc Ouellet bol tiež taký človek, ktorý tam robil svoju robotu, a Bezák preňho zas nebol až taký dôležitý človek,“ vyjadril sa bývalý trnavský arcibiskup.

Na otázku, či mu to nemá za zlé, Bezák odvetil: „Nie, za zlé nie. On nebol ten, kto bol za tým. Ja si myslím, že keď niečo robí Vatikán, tak to je na podnet niekoho iného. Skôr by som to mal za zlé tým, ktorí to tam pustili.“

Odhliadnuc od kauzy Bezák, faktom je, že teraz čelí otázkam a obvineniam kardinál Ouellet.

Reagoval žalobou

Nepríjemnosti pre Ouelleta sa začali minulý rok, keď ho Kanaďanka pôvodne uvádzaná pod pseudonymom F obvinila zo sexuálneho útoku. Išlo o súčasť hromadnej žaloby okolo stovky osôb voči Quebeckej arcidiecéze, žaloba spomína previnenia rôzneho druhu okolo 90 klerikov.

Od 13. januára tohto roku vieme, že za písmenom F je Paméla Groleauová. Žena odhalila svoju identitu po tom, čo kardinál Ouellet vlani v decembri reagoval na jej obvinenia podaním žaloby za ohováranie.

Obvinenia Pamély Groleauovej sa týkajú obdobia, keď ako 23-ročná pracovala v rokoch 2008 až 2010 pre Quebeckú arcidiecézu a pri štyroch príležitostiach došlo podľa nej k „nekonsenzuálnym dotykom sexuálnej povahy“ zo strany vtedajšieho arcibiskupa Ouelleta.

V prvom príde podľa žaloby sedela v zadnej časti miestnosti, keď „zrazu pocítila dve ruky na svojich ramenách a začali jej silno masírovať ramená“. Spoznala kardinála, pričom „pred odchodom sa na ňu usmial a pohladil ju po chrbte“.

S kardinálom Bergogliom v roku 2008. Foto: Flickr.com/ECDQ

O niekoľko mesiacov neskôr sa s kardinálom opäť stretla na jednej recepcii. Údajne ju „familiárne pobozkal“ a „pevne k sebe pritlačil, pričom ju rukami hladil po chrbte“.

Groleauová ďalej tvrdí, že vo februári 2010 jej počas večierka kardinál povedal, že „by ju určite mohol pobozkať znova, ,lebo nie je na škodu sa trochu rozmaznávať‘. F považovala túto poznámku za úplne nevhodnú,“ uvádza sa v žalobe. Kardinál vraj pokračoval a skĺzol rukou po jej chrbte až k zadku.

Vlani v decembri podal Ouellet na ňu žalobu za ohováranie.

„Nikdy som sa neprevinil týmto odsúdeniahodným správaním,“ uviedol kardinál vo vyhlásení z 13. decembra. Ako náhradu nemajetkovej ujmy žiada sumu 100-tisíc kanadských dolárov, ktoré podľa vlastných slov plánuje v prípade súdneho úspechu venovať obetiam sexuálneho zneužívania v Kanade.

Spriatelený jezuita vedie vyšetrovanie

Vatikán viedol v prípade týchto obvinení predbežné vyšetrovanie v auguste 2022. Pápež František napokon rozhodol, že neexistujú dostatočné dôkazy na začatie kanonického vyšetrovania proti Ouelletovi.

Kontroverziu však vyvoláva fakt, že pápež poveril vyšetrovaním belgického jezuitu, ktorý je Ouelletov dlhoročný známy.

Ako upozorňuje Catholic News Service, páter Jacques Servais a kardinál Ouellet boli členmi združenia Lubac-Balthasar-Speyr, ktoré sa prvýkrát zišlo v roku 1991 z iniciatívy vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera, ktorý zhromaždil skupinu žiakov a priateľov Henriho de Lubaca a Hansa Ursa von Balthasara.

Združeniu predsedal jezuita Servais a kardinál Ouellet, vtedy kňaz, bol jedným zo zakladajúcich členov. Medzi ďalšími členmi šesťčlennej skupiny boli aj terajší viedenský kardinál Christoph Schönborn a americký jezuita Joseph Fessio.

Páter Servais je rektorom Domu Balthasar v Ríme, ktorý slúži ako centrum rozlišovania povolania pre mladých ľudí.

Vatikanista jezuitského magazínu America Gerard O’Connell upozornil, že cirkevná legislatíva na ochranu pred zneužívaním Vos estis lux mundi, ktorú schválil a nedávno potvrdil pápež František, nedovoľuje, aby bol vyšetrovateľom obvinení niekto, kto má konflikt záujmov. „A tento človek evidentne má konflikt záujmov,“ povedal O’Connell v podcaste Inside the Vatican ešte v januári.

Korešpondent z Ríma O’Connell sa kriticky vyjadril aj k tomu, že na obvinenia laičky reagoval kardinál Ouellet podaním žaloby za ohováranie. Podľa neho to predstavuje „mimoriadnu situáciu“ a ide zrejme o bezprecedentný prípad.

Vatikanista tiež poznamenal, že Paméla Groleauová sa rozhodla reagovať na protižalobu kardinála verejným odhalením svojej identity. „Týmto krokom chce získať späť svoju dôstojnosť a prinútiť cirkev, aby uznala zločiny svojich klerikov,“ mienil O’Connell.

Faktom je, že krátko po tom, čo Groleauová vyšla z anonymity, objavilo sa ďalšie svedectvo o údajnom nevhodnom správaní kanadského preláta.

Údajné svedectvá pribúdajú

V januári tohto roku prišiel katolícky týždenník Golias Hebdo so sídlom v Lyone s informáciou, že voči kardinálovi Ouelletovi sa ozvala ďalšia kanadská žena, písal o tom National Catholic Reporter.

Francúzsky magazín priniesol štvorstranovú reportáž, ktorej súčasťou je aj korešpondencia medzi údajnou obeťou, quebeckým kardinálom Géraldom Lacroixom a pápežom Františkom.

Quebecká arcidiecéza neskôr potvrdila autenticitu tejto korešpondencie.

Kardinál Marc Ouellet na plenárnom zasadnutí Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) 3. októbra 2013 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann

Podľa listov Lacroix prvýkrát napísal Františkovi v septembri 2020, aby ho upozornil na obvinenie voči Ouelletovi. Lacroix potom neskôr v júni 2021 napísal žalobkyni, ktorú časopis označil ako Marie, aby ju informoval o výsledku vyšetrovania tejto záležitosti, ktoré nariadil František.

„Obvinenia zo sexuálneho zneužívania, na ktoré ste ma upozornili pred niekoľkými mesiacmi a ktoré boli namierené proti Jeho Eminencii kardinálovi Marcovi Ouelletovi, som priamo odovzdal pápežovi Františkovi, priamemu nadriadenému kardinála,“ napísal Lacroix žene.

Lacroix dodal, že Ouellet bol predmetom predbežného vyšetrovania podľa noriem Vos estis lux mundi, ktoré však neviedlo k rozbehnutiu plného procesu vyšetrovania.

Aj v tomto prípade kardinál Ouellet poprel, že by sa dopustil „akéhokoľvek odsúdeniahodného správania“ voči sťažovateľke.

Magazín Golias nešpecifikoval, v čom konkrétne malo spočívať nevhodné sexuálne správanie kardinála. Napísal však, že príbuzného Marie kontaktoval asistent jezuitu Jacquesa Servaisa.

Tento mesiac oznámili advokáti Pamély Groleauovej, že sú k dispozícii svedectvá ďalších dvoch žien, ktoré obviňujú Ouelleta zo sexuálneho obťažovania. Kardinál na to reagoval 13. júna slovami, že ide „nové ohováračské obvinenia“.

„Mám v úmysle preukázať to na súde a reagovať na tieto obvinenia úplne transparentne,“ dodal Ouellet, ktorému prekáža aj to, že obvinenia voči nemu zaradila Groleauová medzi najzávažnejšie delikty ako pedofília a sexuálne zneužívanie.

„Skutky, z ktorých ma pani Groleauová obviňuje, sú úplne neprimerané obvineniam vzneseným voči ostatným duchovným. Porovnávať to, čo tvrdí, so závažnými sexuálnymi útokmi, na ktorých som sa nijako nepodieľal, je jednoducho šokujúce,“ uviedol. „Naďalej som presvedčený, že ak by som nebol kardinálom, moje meno by sa nikdy nedostalo do tohto konania,“ uzavrel.