Minizamyslenie Meč a čaj

Veľa kresťanov podľa Richarda Rohra berie kresťanstvo ako „náboženstvo útlocitnosti, pekných slov a ľúbivých zážitkov“. Ježišov meč chce viesť svetlo aj do tejto slepej ulice.

Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč.“ (Mt 10, 34 – 11, 1)

Ježiš má slová súcitu a povzbudenia pre tých, ktorí padajú, sú v koncoch a potrebujú pomoc. Ale keď treba, dokáže bez servítky naložiť svojim oponentom (Mt 23). Vie argumentovať, ale ak vybadá, že je konfrontácia zbytočná, mlčí, odíde alebo zmení obsah rozhovoru.

Hovorí o nenásilí (Mt 5, 38 – 42), ale nie o slabošstve. Toto je jeho cesta boja, o ktorej Martin Luther King povedal, že „nie je pre zbabelcov“. Svojím postojom chráni a vyzdvihuje tých, ktorých nechráni a nevyzdvihuje nikto. Ani tí, ktorí by to mali robiť. Prináša do sveta takú novú víziu Boha, že to naozaj pôsobí ako meč alebo rozbuška.

Akýsi biskup si povzdychol pri slávnostnom obede: „Všade, kam prišiel Ježiš, sa začala revolúcia, a kde prídem ja, tam sa pije čaj.“ Aj ten však môže byť dostatočne silný na to, aby prinášal otázky, možno niekedy aj pohoršenie. Ak nás však pohorší láska a prijatie, potom sa kresťanstvo stáva takým, akým má byť. Náboženstvom, ktoré nás postaví z kresla. A núti niečo urobiť. (Jozef Husovský)