Slovo kňaza Nádherná žena od neveriacich susedov

V roku 2021 pri sčítaní obyvateľstva uviedlo 1,3 milióna obyvateľov (23,8 percenta z celkového počtu), že je bez náboženského vyznania. Predstavuje to nárast o 570-tisíc obyvateľov v tejto kolónke. Ak by sme sa chceli priblížiť dnešnej evanjeliovej scéne, spokojne by sme tie počty mohli navýšiť.

Žena pochádza z územia Týru a Sidonu, pyšných miest bez Boha. Boli vybudované v krajine Kanaán, ktorá pre Židov pre svoje pohanské kulty nebola ideálnou destináciou. Tam by sme narátali ľudí bez vyznania oveľa viac. Jej stretnutie s Kristom môže byť preto aj pre naše novopohanské časy zaujímavou inšpiráciou.

Ak sa pozrieme na kontext udalosti, vidíme, že Ježiš nedávno opustil farizejov a zákonníkov. Ich sterilné diskusie ho nezaujímajú, pretože nevedia akceptovať dar, ktorý im s Ježišom prišiel z neba. Ich ideologické náboženstvo nedovoľuje, aby sa na Ježiša pozerali jasným pohľadom a so srdcom, ktoré ho vie prijať. Lebo ich zvyky majú prioritu pred Kristom.

Ježiš zamieril na nenáboženskú zem a hneď prichádza žena, ktorá kričí za ním. Je to druh modlitby, pretože Ježiša označí ako Pána a Dávidovho syna. Pohanka ho rozpozná, zatiaľ čo vlastní s tým majú problém. Ona ho pozoruje na základe pravdy o sebe – nie je schopná pomôcť svojej dcére. Jej neschopnosť ju vedie k poznaniu, že potrebuje zásah, pomoc, ktorá zachráni ju aj jej dcéru.

Asi sme si všimli, že žena označuje dcéru ako „moju“ a nie „našu“. Možno ju opustil manžel pre stav dcéry. Alebo už skôr zomrel a ona ostala na ňu sama. Dievča, dotknuté Zlým, padá na zem, neustále plače, s nikým nerozpráva a matka je z toho zúfalá. Taká osoba je príťažou a nie je možné jej pomôcť.

Aký je vzťah ženy k dcére? Ona sa stotožňuje s jej prežívaním. Vyjadrí to zvolaním nasmerovaným na Ježiša: „Zmiluj sa nado mnou.“ Nechce, aby sa zmiloval nad dcérou, lebo majú spoločnú bolesť. Potom zakričí, aby jej pomohol.

„Jej viera už nie je iba ozdobou slávnostných dní. Je chlebom, ktorý patrí na stôl každý deň.“Zdieľať

Je nebojácna. Po Ježišovom mlčaní by sa asi našli ľudia, ktorí by ho začali terorizovať. Nepomohol si mi, preto idem k liečiteľovi alebo žene s kartami. Títo teroristi sa môžu nachádzať aj v našich komunitách. Identifikujeme ich ľahko. Keď nebude po ich, urazia sa a obrátia tam, kde nájdu lacnú útechu a falošné potľapkanie po pleci.

Ježiš si ju svojím tichom preklepol. Odpovedá tvrdo a označí ju nepriamo za šteniatko. Kto pozná vzťahy židov a pohanov, neujde mu Ježišovo zjemnenie, lebo bežne boli označovaní pohania za psov.

Protagonistka pokračuje s obdivuhodnou vytrvalosťou, pokorou a trpezlivosťou. Génius ženy sa tu prejaví v tom, že za žiadnu cenu neustúpi. Je si istá Ježišom. Podľa biblistu Martiniho je ženou, ktorá prekonala brod viery, keď sa stáva jej trvalým postojom. Jej viera už nie je iba ozdobou slávnostných dní. Je chlebom, ktorý patrí na stôl každý deň.

Ako to, že takú vieru má kanaánska žena, ktorá akoby vychádzala z temnoty? Cez svoje spolutrpiace stotožnenie s dcérou sa táto žena stala pokornou. Už dávnejšie zastáva iné postoje ako ľudia v jej rodnom kraji.

Ona ako žena a matka, ktorá dáva život, vidí, ako zomiera jej dcéra, preto sa obracia na toho, ktorý je zdrojom a Pánom života, ktorý ako jediný ho môže dať. Prepojila dcéru s Kristom. A Ježiš rád pri sebe necháva vyrásť krásnu osobnosť, ktorú na konci úryvku aj pochváli.

V Starom zákone nájdeme istú paralelu, keď opisuje Gedeona, ktorému Boh zmenšuje počet bojovníkov, aby mu dal najavo, že rozhodujúce pri bitke nie sú jeho kvality. Toto by mohla byť cesta nie pre väčšinovú, ale pre misijnú vieru. „Myslím, že v budúcich desaťročiach v mladších vekových skupinách nevyhnutne dôjde k významnejšiemu odpadu od náboženskej viery,“ hovorí profesor z Gregoriánskej univerzity Michael Paul Gallagher.

Neberie to ako pesimistickú prognózu, ale ako skúšku životaschopnosti viery v Írsku, keď sa mladí budú musieť rozhodnúť presvedčivejšie tvárou v tvár novým protikladným prúdom neviery. Podobnosť so Slovenskom nie je vôbec náhodná.