Odkedy nás striasa pri slove „obrátenie“? Na pochopenie, kto je Ježiš, je potrebné skutočné obrátenie k cirkvi

Na tohtoročných Svetových dňoch mládeže v Lisabone som mal päť prednášok, z ktorých každá, ako som sľúbil, mala evanjelizačný charakter.

Tento sľub som urobil po tom, ako nás kardinál Américo Aguiar, organizátor medzinárodného stretnutia mladých ľudí, týždeň pred stretnutím ubezpečil, že „nemá v úmysle nikoho obracať na vieru v Krista alebo nasilu tlačiť do katolíckej cirkvi“.

Ivereighova kritika

Hoci na moje prednášky prišlo a nadšene na ne reagovalo okolo 13-tisíc ľudí, po návrate som si na stránkach časopisu Commonweal našiel pokarhanie od pápežovho životopisca Austena Ivereigha. V článku tvrdil, že som biskupa Aguiara nepochopil a že mi unikol kľúčový rozdiel medzi evanjelizáciou a prozelytizmom.

Podľa Ivereigha je evanjelizácia „sprostredkovanie stretnutia so živým Kristom“, zatiaľ čo prozelytizmus je „obracanie ľudí na katolícku cirkev“. Ivereigh zašiel dokonca tak ďaleko, že povedal, že akékoľvek úsilie o obrátenie na katolícku vieru „odporuje“ autentickej evanjelizácii.

Človek ani nevie, ako reagovať na takéto situácie. Jedna z nich, pravdepodobne najočividnejšia, je bolestivý klinec, ktorý Ivereigh vbíja medzi Ježiša a jeho mystické telo.

Cirkev nie je spolok rovnako zmýšľajúcich ctiteľov „živého Krista“, ktorého podľa všetkého našli mimo dusivých hraníc cirkevnej inštitúcie. Cirkev je Kristovým telom, viditeľným prostriedkom, ktorým sa dáva poznať, prostriedkom, ktorý používa na ukázanie svojho života svetu.

Takéto chápanie cirkvi je implicitne obsiahnuté v Pánovom slávnom podobenstve o ovciach a capoch: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“, ako aj v rôznych opisoch Pavlovho obrátenia: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“

Preto ak sa chce človek stretnúť so živým Kristom v plnom zmysle slova, musí sa usilovať o spoločenstvo s Kristovým mystickým telom, živým organizmom cirkvi.

Zosnulý kardinál George zo Chicaga často hovorieval: „Tak ako nemôžete poznať mňa bez môjho tela, nemôžete poznať Krista bez cirkvi, ktorá je jeho telom.“ Zdá sa mi, že Ježiš existujúci mimo svojej cirkvi nie je „živý Kristus“, ale skôr gnostická fantázia.

Od predevanjelizácie k evanjelizácii

Druhá nejasná situácia nastáva v oblasti terminológie. To, čo Ivereigh nazýva „evanjelizáciou“, je v skutočnosti „predevanjelizácia“. Pôdu pre Krista možno skutočne pripraviť tisíckami rôznych spôsobov: pozvaním, rozhovorom, diskusiou, argumentáciou či nadviazaním priateľstva. V tejto fáze procesu možno oprávnene povedať, že človek nenalieha na obrátenie, ale rozhodne mu pripravuje pôdu.

Ak predevanjelizácia nevedie ku skutočnej evanjelizácii, stráca zmysel. A Ivereighovo stotožňovanie „prozelytizmu“ s „obracaním iných na katolícku cirkev“ je jednoducho smiešne. Ak má v tomto pravdu, potom pápež František, ktorý sa už desať rokov dôsledne stavia proti prozelytizmu, je zarytým odporcom obracania ľudí na katolícku cirkev!

Polemika pred Svetovými dňami mládeže Nechcete mladých obracať na vieru? Veď práve o to tu ide, odkazuje biskup Barron

Imrich Gazda

Známy americký apologéta poslal jasný odkaz šéfovi SDM a budúcemu kardinálovi Américovi Aguiarovi.

Môžem vám ponúknuť objasnenie situácie priamo z prvej ruky. Keď som bol ešte biskupom v Kalifornii, zúčastnil som sa spolu so svojimi bratmi na rozsiahlom, trojhodinovom stretnutí s pápežom počas návštevy ad limina. V priebehu tohto stretnutia jeden z biskupov požiadal pápeža, aby objasnil rozdiel medzi evanjelizáciou (ktorú pápež očividne podporuje) a prozelytizmom (ktorý očividne nepodporuje).

Svätý Otec jasne vysvetlil, že pod „prozelytizmom“ rozumie pokus o evanjelizáciu, ktorý je agresívny, zastrašujúci, povýšenecký a neúctivý. Môžem vás uistiť, že rozhodne nenaznačil, že sa to rovná privádzaniu ľudí do cirkvi.

Na ceste do Emauz

Počas mätúcich a často vášnivých diskusií o význame synodality som zistil, že je užitočné obrátiť sa k príbehu dvoch učeníkov na ceste do Emauz, a verím, že nahliadnutie do tohto klasického textu môže byť nápomocné aj v tomto prípade. Ježiš kráča so svojimi niekdajšími učeníkmi a pozorne ich počúva, aj keď idú nesprávnym smerom.

Celé učenie pápeža Františka o počúvaní a sprevádzaní sa nádherne zhoduje s úvodom tohto rozprávania. Bola to potrebná propedeutika, ale z tohto, ak to môžem tak nazvať, predevanjelizačného rozhovoru vyplýva pomerne povrchné a nejednotné vnímanie Pána: mnohé fakty chápu správne, ale nevidia to, čo sa za nimi skrýva. Bolo to skutočne stretnutie s Kristom, ale pozorný čitateľ tohto príbehu by určite nedospel k záveru, že to prinieslo niečo, čo by sa čo i len blížilo k adekvátnemu pochopeniu Ježiša.

Po chvíli počúvania Ježiš veľmi rozhodne prehovorí: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom.“ Potom ich vtiahne do Písma a vysvetlí im, ako všetko zjavené slovo smeruje k nemu a vzťahuje sa na neho ako na predobraz. Hoci im horia srdcia, títo dvaja učeníci ešte stále Pána úplne nevidia. Spoznajú ho, až keď láme chlieb, načo im zmizne z očí. Vtedy sa obaja učeníci, ktorí spočiatku kráčali nesprávnou cestou, obrátia späť do Jeruzalema a s nadšením sa pridajú k jedenástim apoštolom.

Ako poznamenávajú komentátori od antického sveta až po súčasnosť, tento príbeh je akousi ikonou omše, ktorá obsahuje druh liturgie slova, liturgiu eucharistie a končí sa vyslaním na misiu. Ide o to, že Ježiša možno naplno stretnúť iba v eucharistickej liturgii  ̶  cirkevnej modlitbe par excellence.

Bez skutočného obrátenia k cirkvi, kde sa láme slovo a chlieb, budú mať ľudia prinajlepšom len veľmi nejasný obraz o tom, kto je Ježiš.

Ivereigh svoju kritiku na moju adresu zakončil tvrdením, že som človek, ktorý zo strachu „lipne na identite a odlišnosti“. Nuž, môžem ho ubezpečiť, že strach s tým nemá nič spoločné, ale inak trafil klinec po hlavičke.

Hrdo lipnem na identite cirkvi Ježiša Krista a vyhlasujem ju celému svetu za niečo skutočne odlišné  ̶  za jedinečnú oslobodzujúcu formu života.

Pôvodný text: When Did „Conversion“ Become a Dirty Word? Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložila Terézia Sedláková.