Sv. Katarína Alexandrijská Životopis (možno) nežijúcej

Niekedy sa hodí prezradiť pointu hneď na úvod. V prípade niektorých svätých a svätíc máme chabé doklady ich existencie. Ale máme aspoň niečo. Existenciu sv. Kataríny Alexandrijskej však nedokážeme s uspokojivou istotou doložiť. Má teda zmysel písať o niekom, o kom ani nevieme, či existoval?

Teológ, sociológ a novinár Jan Jandourek tvrdí, že text životopisu „môžeme vykladať ako mýtus, umelecké dielo alebo sen“. Presne tak ako sa môžeme pozerať na filmy Federica Felliniho a mnohých ďalších tvorcov. „Vo Felliniho filmoch je v zásade všetko realistické, no súčasne má všetko svoj skrytý ‚druhý význam‘ – všetko je zároveň symbolické,“ napísal Zdenek Zaoral. Aj životopis Kataríny Alexandrijskej je plný momentov a obrazov, ktoré by bolo škoda nezreálniť.

Životopisy uvádzajú, že Katarína sa narodila v egyptskej Alexandrii ako dcéra kráľa Kosta. Priťahovala pozornosť svojou oslnivou krásou. Pred tým, ako spoznala Ježiša Krista, odmietala svojich nápadníkov z pýchy, po tom, čo ju na krst pripravil akýsi potulný mních, ich odmietala preto, že chcela patriť iba Kristovi.

Keď mala osemnásť, odvážne sa postavila pred cisára a miestodržiteľa Maxencia, ktorý práve organizoval opulentnú hostinu na počesť svojich božstiev, a bez obáv mu povedala: „Keby si chcel, mohol by si spoznať, že vaši bohovia sú iba preludom a bláznovstvom. Rozum našepkáva, že najvyššou môže byť len jedna bytosť.“ A vyčítala mu jeho prenasledovanie kresťanov. Pred rýchlou smrťou ju zachránila iba jej neodolateľná krása.

Cisár preto povolal päťdesiat najlepších filozofov, mudrcov a rétorov, aby ju usvedčil z omylu. Ako už tušíme, pre päťdesiatku filozofov nedopadlo toto stretnutie úspešne. Nielenže neboli schopní poraziť Kataríninu múdrosť, ale niektorí z nich sa stali kresťanmi. A cisár ich dal popraviť.

Väzeniu neunikla ani samotná Katarína. Podľa legendy ju vo väzení navštívila sama cisárovná a Katarína ju pripravila na krst. Cisár dal teda pripraviť kolesá, v ktorých mali Katarínu lámať. Po spustení mučiaceho mechanizmu sa však uvoľnili laná a kolesá sa rozlámali.

Obraz rozlamovania kolies „číta“ Anselm Grün ako symbol zmarenia životných plánov: „Koleso plánov rozlámal sám Boží anjel, aby sme nezostali otrokmi svojich projektov, ale aby sme stále znovu plnili to, čo od nás Boh dnes žiada.“ Okrem toho Grün pripomína, že koleso môže byť aj symbolom kolesa smrti a jeho zlomenie znamením oslobodenia z pripútania k nemu.

Keď sa nepodarilo „zlomiť“ Katarínu kolesami, odťali jej hlavu a podľa legendy namiesto krvi z jej tela vytrysklo mlieko. V legendách predstavovala premena krvi na mlieko dôkaz neviny a svedectvo čistoty popraveného. Podľa Anselma Grüna to bol aj symbol veľkého ženstva a múdrosti.

Obraz Kataríny, ktorá spojením múdrosti a krásy zamotala hlavu panovníkovi, naznačuje silu ženského videnia sveta, ktoré je často úplne iné ako to mužské. A neraz nad tým mužským víťazí. Aj toto je odkaz života sv. Kataríny, ktorá možno ani neexistovala. Ale množstvo žien s podobnou charizmou existovalo a existuje dodnes.