Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
06. december 2016

Keď zomrie Boh, máme ešte svätého Mikuláša

Čo sa dá historicky spoľahlivé povedať o Mikulášovi?
Keď zomrie Boh, máme ešte svätého Mikuláša

Svätomikulášska pohľadnica. Foto: wikimedia

Svätý Mikuláš z Myry patrí k svätým, ktorých východná i západná cirkev má vo veľkej úcte. Jedno ruské príslovie zhrňuje veľké uctievanie svätca, ktoré niekedy nadobúdalo naozaj bizarné formy, ironickými slovami: „Keď zomrie Boh, máme ešte svätého Mikuláša.“ Bizarné formy sa vinú okolo tohto svätca dodnes. Nazývajú sa „Dedo Mráz“, „Santa Claus“ a „Vianočný starý muž“. Prekrývajú historického Mikuláša, no zároveň ho udržiavajú prítomným.

Čo sa dá historicky spoľahlivé povedať o Mikulášovi? Žil vo 4. storočí, v období, v ktorom sa kresťanstvo stalo štátotvornou veličinou. Biskupom pripadali stále viac verejné a štátne funkcie, takže Cirkev si kládla otázku o skutočných úlohách biskupa. V tomto období vznikli prvé cirkevnoprávne spisy, „Apoštolské konštitúcie“ a „Apoštolské kánony“. O biskupoch tam čítame: „Biskup nech je pohostinný, štedrý voči vdovám a sirotám, nech nie je ziskuchtivý, nech neberie ohľad na osoby, nech je nepodplatiteľný, ochotný slúžiť a mať starosť o všetkých.“ (Apost. Const. 2/3) Tieto nariadenia sa podobajú nariadeniam pre vedenie úradu cisárskeho miestodržiteľa a úradníka a možno ich chápať ako v tej dobe aktualizovanú formu Ježišových slov o vládnutí a službe: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude.“ (Mt 20,25)

Zo zachovaných spisov opisuje život svätého Mikuláša najobšírnejšie Nikolaus-Vita od archimandritu Michaela, ktorého bližšie nepoznáme, zachovaná v rukopise z 10. storočia. V nej sú zozbierané skoršie tradície, ktoré sa dajú sledovať až od 6. storočia, vzťahujú sa však na udalosti 4. storočia. Táto Vita opisuje svätca úplne v zmysle profilu biskupa podľa predstáv Apoštolských kánonov. Vidí v ňom živý obraz Krista, symbolickú postavu žitej a zažitej viery. Mnohými spôsobmi dáva Mikuláš zažiť dobrotivého a človeka milujúceho „Otca na nebesiach“. Literárnou predlohou spisu je Lukášovo evanjelium, pričom štylistické prostriedky antiky, ktoré sa v ňom používajú, sú pre nás dnes nie vždy ľahko osvojiteľné. Avšak nejde o bizarné príbehy, ale o vykreslenie Mikuláša ako človeka, ktorý bral vážne a svojím životom naplnil nasledovanie Ježiša s možnosťami, ktoré mu boli k dispozícii ako človekovi a biskupovi. Ako Ježiš aj Mikuláš sa venuje ľuďom, ktorí sú ponechaní sami na seba. Vita neustále vykresľuje Mikulášovo nasadenie pre núdznych, pre nevinne väznených, pre ľudí na okraji spoločnosti, ako aj pre ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v núdzovej situácii. Nikolaus-Vita vykresľuje Mikuláša ako Ježišov živý obraz.

Ikona sv. Mikuláša. Foto: archív

Paralelu medzi Ježišom a Mikulášom vidia aj ikony. Podobnosť Mikulášovej ikony s ikonou Krista Pantokrátora je zjavná na prvý pohľad. Mikuláš je stvárnený ako človek, v ktorom „Kristus prijal podobu“ a ktorý stelesňuje Božiu „dobrotu a lásku k človeku“. Mikuláš je oblečený v liturgických rúchach biskupa, ktorý vskutku reprezentuje Ježiša. Ako Ježiš aj Mikuláš sa pozerá na pozorovateľa ikony. Ako Ježiš aj Mikuláš drží vo svojej ľavej ruke otvorený evanjeliár. Pozorovateľ ikony si môže prečítať citát z „reči na rovine“ u Lukáša, z ktorej je v byzantskej liturgii vzaté evanjelium pre sviatok svätého Mikuláša: „Ježiš zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať [...] a on povedal: Blahoslavení chudobní!“ (Lk 6,17nn) Ako Ježiš aj Mikuláš ohlasuje ľuďom evanjelium, má sluch pre všetkých, ktorí s dôverou k nemu prichádzajú, sľubuje im Božiu blízkosť a „požehnáva ich“.

Sviatok svätého Mikuláša – aj keď čisto náhodne – je v súvislosti nielen časovo, ale aj obsahovo so sviatkom Vianoc, keď oslavujeme Božiu dobrotu a lásku k človeku zjavenú na zemi v Ježišovi (porov. Gal 4,19; Tit 2,11n, 3,4nn). Mikuláš tak pôsobivo a príkladne uskutočnil vo svojej dobe „Božiu dobrotu a lásku k človeku“, ktorá prijala podobu v Ježišovi, že pôsobí až do našej prítomnosti. Toto ozrejmiť je aj zmyslom mnohých príbehov o svätých. Aj keď sú plné fantázie, predsa len hovoria o skúsenosti mnohých, že Boh pôsobí skrze ľudí. Aj v dnešných dňoch Boh používa ruky a nohy mnohých ľudí, ktorí majú otvorené oči a uši pre iných a nasadzujú sa pre nich. V týchto ľuďoch nám stojí oproti Ježiš, Boh, ktorý je tu pre nás, ktorý pomáha a uzdravuje. 

 

Inzercia

Odporúčame