Pápež vyhlásil siedmich svätých vrátane Óscara Romera a Pavla VI.

Pápež vyhlásil siedmich svätých vrátane Óscara Romera a Pavla VI.

Foto: Pápež František počas obradu svätorečenia (TASR/AP)

František vyhlásil v nedeľu za svätých dvoch významných predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi 20. storočia.

Sú nimi zavraždený salvádorsky arcibiskup Óscar Romero a pápež Pavol VI., ktorý stál na čele cirkvi v jednom z jej najturbulentnejších období.

Na omši na vatikánskom Námestí sv. Petra František svätorečil aj ďalších piatich blahoslavených pochádzajúcich z Talianska, Nemecka a Španielska.

Sú medzi mini dvaja talianski diecézni kňazi Francesco Spinelli a Vincenzo Romano, nemecká rehoľná sestra Maria Katharina Kasperová, ktorá v 19. storočí založila inštitút Chudobných sestier Ježiša Krista, španielska zakladateľka misijných sestier Nazaria Ignazia de Santa Teresa a 19-ročný laik Nunzio Sulprizio, ktorý uprostred tvrdej chudoby zažiaril duchovnou hĺbkou spojenia s Bohom, informoval spravodajský server Vatican News.


Pápež František prichádza v sprievode arcibiskupov na slávnosť svätorečenia na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.  Foto - TASR/AP

Priamo na námestí sa zišli desaťtisíce veriacich, oficiálne delegácie štátov na čele s viacerými prezidentmi i 5 000 salvádorských pútnikov. Tisíce ďalších Salvádorčanov sledovali prenos z obradov v noci miestneho času na veľkých obrazovkách pred katedrálou v metropole stredoamerickej krajiny San Salvadore, kde je Romero pochovaný.

Prečítajte si tiež:
Zavrhovaní svätí Zdieľať

Romero, ktorého zastrelil člen pravicovej eskadry smrti počas slúženia omše v roku 1980, i Pavol VI., ktorý viedol cirkev počas záveru modernizujúceho, no aj rozdeľujúceho Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 65), boli kontroverznými osobnosťami v cirkvi i mimo nej, píše agentúra Reuters.

Obaja boli prirodzene plachými mužmi, ktorých do popredia dejín priviedli prudké politické a spoločenské zmeny 20. storočia, a obaja trvalo ovplyvnili súčasného pápeža Františka, prvú hlavu katolíckej cirkvi pochádzajúcu z Latinskej Ameriky.


Pohľad na veriacich na Námestí sv. Petra počas svätorečenia. Foto – TASR/AP

František v kázni, ktorú predniesol na pozadí portrétov nových siedmich svätcov, vyvesených na bazilike za ním, označil Pavla VI. za „učiteľa otvorenej cirkvi“, ktorý ju otvoril svetu. Romera vyzdvihol za to, že nehľadel na vlastný život a bezpečnosť, aby „bol blízko chudobným a svojmu ľudu“.

Prečítajte si tiež:
Prečo mi je sympatický svätý Pavol VI. (komentár Jána Krupu) Zdieľať

"Pavol VI., i v únave a uprostred nepochopení, vášnivo svedčil o kráse a radosti totálneho nasledovania Ježiša. I dnes nás znova povzbudzuje, spolu s Koncilom, ktorého bol múdrym kormidelníkom, žiť naše spoločné povolanie: univerzálne povolanie k svätosti. Nie k polovičatosti, ale k svätosti," povedal v homílii pápež František.

"Je pekné, že spolu s ním a spolu s ostatnými dnešnými svätcami a sväticami je i Mons. Romero, ktorý zanechal istoty sveta, dokonca aj svoju osobnú bezpečnosť, aby podľa Evanjelia daroval svoj život, blízky chudobným a svojmu ľudu, so srdcom priťahovaným k Ježišovi a k bratom. To isté môžeme povedať i o Francescovi Spinellim, o Vincenzovi Romanovi, o Márii Catharine Kasperovej, o Nazarii Ignazii od sv. Terézie Ježišovej a aj o našom abrucko-neapolskom chlapcovi Nunziovi Sulpriziovi," dodala hlava Katolíckej cirkvi.
 

Kto sú noví svätci

Sv. Pavol VI., vlastným menom Giovanni Battista Montini, sa narodil 26. septembra 1897 v Concesiu pri Brescii na severe Talianska. Ako 22-ročný bol vysvätený za diecézneho kňaza. V roku 1937 bol menovaný za substitúta vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Počas II. svetovej vojny podporoval charitatívnu pomoc a pohostinnosť prenasledovaným nacizmom a fašizmom, osobitne Židom. Neskôr bol štátnym prosekretárom pre bežné záležitosti a v roku 1954 bol menovaný za milánskeho arcibiskupa. Sv. Ján XXIII. mu udelil kardinálsky biret v roku 1958. Na Petrov stolec nastúpil 21. júna 1963, prijmúc meno Pavol VI. Medzi jeho nespočetnými iniciatívami sa vynímajú vedenie II. vatikánskeho koncilu a jeho následné uvádzanie do života, apoštolské cesty, ekumenický a medzináboženský dialóg. Po krátkej chorobe zomrel v Castel Gandolfe večer 6. augusta 1978. Blahorečil ho v roku 2014 pápež František.

Sv. Oscar Romero (Óscar Arnulfo Romero Galdámez) sa narodil 15. augusta 1917 v salvádorskom Ciudad Barrios. Po prijatí kňazskej vysviacky v roku 1942 bol dvadsať rokov farárom v diecéze San Miguel. V roku 1970 bol menovaný za pomocného biskupa San Salvadoru, neskôr za biskupa Santiaga de Maria a v roku 1977 za arcibiskupa San Salvadoru. Medzičasom vypukla v krajine ťažká politická kríza, ktorá vyústila do občianskej vojny. Keď Mons. Romero sledoval násilie páchané na slabších a vraždy kňazov a katechétov, cítil pastoračnú povinnosť zaujať postoj nebojácnosti. Bol zavraždený 24. marca 1980 pri slávení omše. V roku 2015 ho pápež František vyhlásil za blahoslaveného.

Sv. František (Francesco) Spinelli sa narodil 14. apríla 1853 v Miláne. Kňazstvo prijal v roku 1875. V Ríme bol inšpirovaný dať počiatočný podnet pre komunitu mladých žien, ktoré zasvätili svoj život Pánovi prítomnému v Eucharistii. Touto cestou, v kontakte so sv. Gertrúdou Katarínou Comensoli dal zrod Inštitútu sestier poklony Najsvätejšej Sviatosti a plnil si svoju úlohu zakladateľa a predstaveného. Zomrel pokojne 6. februára 1913. Medzi blahoslavených ho zaradil Ján Pavol II. v roku 1992.

Sv. Vincent (Vincenzo) Romano sa narodil 3. júna 1751 v Torre del Greco pri Neapole. V roku 1775 prijal kňazstvo a pôsobil v rodnej obci. Jeho služba sa od počiatku vyznačovala osobitnou pozornosťou k núdznym a usilovnosťou vo výchove detí a mládeže. Po tom, ako bola obec Torre del Greco takmer úplne zničená lávou z erupcie Vezuvu 15. júna 1794, Vincent sa stal dušou jej obnovy po materiálnej, ale predovšetkým po duchovnej a mravnej stránke. Zomrel 20. decembra 1831. Blahorečil ho pápež Pavol VI. v roku 1963.

Sv. Mária Katarína Kasperová (Maria Katharina Kasper) sa narodila 26. mája 1820 v Dernbachu v Nemecku, v oblasti Porýnia. So svojou fyzickou silou a extrovertnou povahou pracovala na poliach a pri lámaní kameňa na výstavbu ciest. Tu pramenila jej intuícia založiť inštitút sestier zameraných na službu chudobným vrstvám spoločnosti. V roku 1848 otvorila dom „Chudobných služobníc Ježiša Krista“, kde našli útočisko chudobní z okolia. Kongregácia sa rýchlo rozšírila za hranice Nemecka i Európy, do Ameriky a následne do Indie. Sestra Mária Katarína Kasperová zomrela 2. februára 1898 na infarkt. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pavol VI. v roku 1978.

Sv. Nazaria od sv. Terézie Ježišovej (Nazaria Ignacia March Mesa) sa narodila v Madride 10. januára 1889. V Mexiku, kam sa jej rodina presťahovala, sa zoznámila s rehoľníčkami inštitútu Sestier opustených starých ľudí a v roku 1908 k nim vstúpila. Po zložení prvých sľubov v roku 1911 bola vyslaná do Bolívie. Vedomie stále náročnejšej sociálnej situácie ju priviedlo k založeniu kongregácie Krížových misijných sestier Cirkvi (Misioneras Cruzadas de la Iglesia – MCI), zameraných na službu chudobným a na pozdvihnutie a rozvoj žien. Jej život bol vo vážnom ohrození ako v Bolívii, tak i v Španielsku počas občianskej vojny v rokoch 1936 – 1939. Zo Španielska sa v roku 1942 presunula do Buenos Aires, no jej zdravotný stav sa zhoršoval. Zomrela 6. júla 1943. Pápež Ján Pavol II. v roku 1992 slávil jej blahorečenie.

Sv. Nunzio Sulprizio sa narodil 13. apríla 1817 obci Pescosansonesco v oblasti Pesary v strednom Taliansku. Po strate oboch rodičov sa ho ako šesťročnej siroty ujala babka z maminej strany, ktorá ho naučila vyhľadávať Ježiša prítomného v Eucharistii a vzývať Pannu Máriu. Zakrátko aj stará matka zomrela a Nunzio bol zverený strýkovi, ktorý pracoval ako kováč. Tvrdá práca a zlé zaobchádzanie, akého sa mu dostávalo, mu privodili ochorenie na kostnú tuberkulózu. Po presune do Neapola a hospitalizácii v Nemocnici pre nevyliečiteľne chorých mohol konečne prijať Prvé sväté prijímanie, po ktorom tak veľmi túžil. Choroba sa rapídne zhoršovala a krátko po dosiahnutí 19 rokov Nunzio 5. mája 1836 dokonal. Pápež Lev XIII. v roku 1890 dekrétom potvrdil jeho hrdinské cnosti a dal ho za vzor mladým. Dňa 1. decembra 1963 ho Pavol VI. vyhlásil za blahoslaveného.

Zdroj: Vatican News, Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo